Zelenskyj na samite: Nech sa čo najskôr nastolí spravodlivý mier

Švajčiarske letovisko Luzern bude od soboty hostiť dvojdňovú mierovú konferenciu o Ukrajine. Nemecký kancelár Olaf Scholz mierni očakávania a považuje ju za zárodok mierového riešenia, kým poľský prezident Andzrej Duda dúfa, že sa počas nej podarí odhaliť skutočnú veľkosť hrozby zo strany Ruska.

Švajčiarski organizátori uviedli, že na podujatie v Bürgenstocku nad Vierwaldstattským jazerom, príde viac ako 50 lídrov štátov a vlád, medzi nimi aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Rusko, ktoré proti Ukrajine vedie vojnu, však na samite prítomné nebude. To platí aj o diplomatoch Číny.

Scholz: Samit je diplomatický semenáčik, ktorý polievame, aby mohol rásť

„(Konferencia) je diplomatickým semenáčikom, ktorý polievame, aby mohol rásť,“ vyhlásil kancelár Scholz v sobotu ráno neďaleko talianskeho mesta Bari pre nemeckú televíziu ZDF. Nemecký kancelár sa v Taliansku zúčastnil trojdňového summitu krajín G7 a z Talianska sa presunie priamo na konferenciu vo Švajčiarsku.

Scholz dúfa, že samit poslúži ako základ mierových rokovaní s Ruskom, ktoré prídu v budúcnosti. Švajčiarska vláda uviedla, že hoci sa Rusko tejto fázy rokovaní nezúčastňuje, jeho účasť bude pre úspešné zavŕšenie procesu nevyhnutná.

Nemecký kancelár sa taktiež vyjadril, že Putinove návrhy – aby sa Ukrajina vzdala štyroch provincií, na ktoré si robí nároky Rusko, prestala bojovať a vzdala sa ambície stať sa členom NATO – mali za cieľ len odviesť pozornosť od konferencie.

„Každý vie, že tento návrh nebol myslený vážne, ale mal niečo spoločné s mierovou konferenciou vo Švajčiarsku,“ povedal v rozhovore pre televíziu ZDF.

Pavel: Konsenzus o mieri určite nedosiahneme

Český prezident Petr Pavel skonštatoval, že je veľmi rád, že sa môže zúčastniť na konferencii. Dúfa, že sa na nej nájde čo najširší konsenzus o základných princípoch a východiskách. „Určite sa nedosiahne konsenzus o tom, ako nastoliť mier na Ukrajine. Nemá ani takúto ambíciu,“ poznamenal na margo samitu.

Svoje očakávania vyjadril aj poľský prezident. „Chceme partnerov upozorniť na rozsah ruských akcií, zvrátené ruské metódy a mieru nebezpečnosti tejto agresie. Dúfam, že prezentovaním situácie v oblasti sa nám podarí jasne vyjadriť to, čo máme na mysli,“ vyhlásil Andrzej Duda. Dodal, že medzi uvedené postupy patrí napríklad aj hybridný útok vyvíjaním migračného tlaku na Poľsko, pobaltské krajiny a Fínsko.

Zelenskyj volá po spravodlivom mieri

„Verím, že na tomto samite budeme svedkami toho, ako sa bude písať história,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na začiatku dvojdňového stretnutia. „Nech sa čo najskôr nastolí spravodlivý mier,“ dodal.

Dodal, že predloží Moskve návrh na ukončenie vojny, keď sa na ňom zhodne medzinárodné spoločenstvo. Dvojdňový samit podľa neho položí základy urovnania s Ruskom.

„Musíme spolu rozhodnúť, čo znamená spravodlivý mier pre svet a ako ho možno dosiahnuť trvale,“ uviedol. „Potom to bude oznámené predstaviteľom Ruska a tak na druhom mierovom samite môžeme zariadiť skutočný koniec vojny,“ doplnil.

Ukrajinský líder nepovedal, či je pripravený viesť rozhovory priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Švajčiarska prezidentka Viola Amherdová uviedla, že cieľom konferencie je inšpirovať proces pre trvalý a spravodlivý mier. Dôležitosť medzinárodného práva ako základu medzinárodného poriadku je podľa nej ústredným bodom. „Ruský útok ho porušuje tým najvážnejším spôsobom,“ povedala Amherdová.

Zmrazenie konfliktu nie je riešením

Vladimir Putin v piatok Ukrajinu požiadal, aby stiahla vojakov z juhu a východu krajiny a aby sa vzdala ambície vstúpiť do NATO. Kyjev to rýchlo odmietol a západní lídri v reakciách na samite zdôraznili potrebu riešenia zohľadňujúceho požiadavky Ukrajiny.

„Nežiada rokovania, žiada kapituláciu,“ povedala na sobotňajšom stretnutí o Putinovom návrhu americká viceprezidentka Kamala Harrisová.

Nemecký kancelár Olaf Scholz uviedol, že prímerie bez „serióznych rokovaní s plánom postupu k trvalému mieru… by len zlegalizovalo nezákonné uchvátenie územia Ruskom“.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zdôraznila, že zmrazenie konfliktu na Ukrajine v súčasnej situácii, keď cudzí vojaci okupujú ukrajinské územie, nie je odpoveďou. „Je to recept na budúce útočné vojny,“ varovala na konferencii.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron podčiarkol, že trvalé ukončenie tejto vojny nemôže zahŕňať kapituláciu Kyjeva. „Je tu jeden agresor a jedna obeť,“ povedal lídrom s tým, že je potrebné rozšíriť okruh krajín, ktoré sa zúčastňujú na procese hľadania mierového plánu pre Ukrajinu.

Kyjev bude musieť byť pripravený na „náročný kompromis“, ak chce skončiť vojnu, uviedol saudskoarabský minister zahraničných vecí Fajsal bin Farhán Ál Saúd. Rijád je podľa neho odhodlaný pomôcť tento konflikt ukončiť. Saudská Arábia sa považuje za jedného z hlavných kandidátov na zvažovanú ďalšiu konferenciu, ktorá by nadviazala na stretnutie vo Švajčiarsku z tohto víkendu.

Rusko a Čína na samite chýbajú

Kto príde a nepríde sa stalo jedným z kľúčových bodov stretnutia, o ktorom kritici tvrdia, že bez prítomnosti vlády ruského vodcu Vladimira Putina bude zbytočné. Spojené štáty americké napríklad zastúpi viceprezidentka Kamala Harrisová.

Turecko, Saudská Arábia či Slovensko tam budú mať ministrov zahraničia. Kľúčové rozvojové krajiny ako Brazília, India a Juhoafrická republika budú zastúpené na nižších úrovniach a Čína, ktorá je podporovateľom Ruska, bude medzi krajinami, ktoré sa nezúčastnia vôbec.

Tri body

Na pozadí bojov a diplomatického taktizovania organizátori samitu predstavili tri body jeho programu, ktorými sú jadrová bezpečnosť, humanitárna pomoc a výmena zajatcov a potravinová bezpečnosť.

Agentúra AP poukazuje na to, že tento zoznam úloh, ktorý zahŕňa niektoré z najmenej kontroverzných otázok, je oveľa kratší ako návrhy a nádeje, ktoré Zelenskyj uviedol v 10-bodovom mierovom pláne koncom roka 2022. Moskva medzitým chce, aby mierová dohoda bola postavená na návrhu dohody z počiatočných fáz vojny, ktorá obsahovala ustanovenia o neutrálnom štatúte Ukrajiny a obmedzeniach jej ozbrojených síl, a zároveň oddialila rozhovory o oblastiach okupovaných Ruskom.

Poradenská organizácia Medzinárodná krízová skupina, ktorá sa zameriava na predchádzanie a riešenie konfliktov, tento týždeň skonštatovala, že „bez veľkého prekvapenia v Bürgenstocku“ podujatie „pravdepodobne neprinesie veľa dôsledkov“.

„Napriek tomu je švajčiarsky samit pre Ukrajinu a jej spojencov príležitosťou zdôrazniť to, čo Valné zhromaždenie OSN uznalo v roku 2022 a zopakovalo vo svojej rezolúcii z februára 2023 o spravodlivom mieri na Ukrajine: Ruská totálna agresia je hrubým porušením medzinárodného práva,“ uviedla skupina.

(tasr, sita, dpa, ap, zdf, pap, dak, sak, guardian)