Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NATO sa pohráva s myšlienkou uviesť jadrové zbrane do pohotovosti. Kremeľ reaguje

Vyhlásenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga o potrebe uviesť jadrové zbrane Aliancie do stavu bojovej pripravenosti je ďalšou eskaláciou napätia, uviedol v pondelok na brífingu v Moskve hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Peskov reagoval na vyjadrenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga - okrem iného zverejnené aj v rozhovore pre denník The Telegraph -, v ktorom uviedol, že NATO diskutuje o uvedení jadrových zbraní do pohotovosti kvôli hrozbe zo strany Ruska a Číny. Aliancia by podľa Stoltenberga mala svetu ukázať svoj jadrový arzenál, aby vyslala jasný odkaz svojim protivníkom.

To, čo Stoltenberg povedal, "zjavne nezapadá do kontextu" vyhlásenia prijatého v nedeľu po konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku, kde sa píše o neprípustnosti takejto rétoriky. Preto podľa neho v prípade Stoltenbergovho výroku nejde o nič iné ako "o ďalšiu eskaláciu napätia".

Peskov podotkol, že záverečný dokument mierovej konferencie nepodpísali všetci jej účastníci. Naopak, dokument podpísalo aj niekoľko krajín "priateľských k Rusku", čo však - podľa Peskova - nepokazí ich vzťahy s Ruskou federáciou.

Cieľom NATO je vraj svet bez jadrových zbraní

Stoltenberg v rozhovore pre The Telegraph uviedol, že nechce zachádzať do detailov a špecifikovať, koľko jadrových hlavíc by malo byť v prevádzke a koľko z nich by malo byť v sklade. Spresnil však, že je nutné sa o týchto otázkach poradiť. "To je presne to, čo robíme," uviedol šéf NATO.

Zopakoval zároveň, že cieľom NATO je "svet bez jadrových zbraní". Dodal súčasne, že kým budú existovať jadrové zbrane, "zostaneme jadrovou alianciou, pretože svet, v ktorom má jadrové zbrane Rusko, Čína a Severná Kórea a NATO nie, je nebezpečnejším svetom".

Generálny tajomník NATO pripomenul, že Čína masívne investuje do moderných zbraní vrátane svojho jadrového arzenálu, ktorý sa podľa neho do roku 2030 rozrastie na 1000 hlavíc. Podľa Stoltenberga môže preto NATO v blízkej budúcnosti "čeliť dvom potenciálnym protivníkom s jadrovými silami – Číne a Rusku".

USA a Rusko nemajú konkurenciu

Agentúra Reuters doplnila, že Rusko a Spojené štáty sú svetové jadrové mocnosti, ktoré vlastnia asi 88 percent svetového arzenálu jadrových zbraní.

Spojené štáty majú v piatich európskych krajinách – Taliansku, Nemecku, Turecku, Belgicku a Holandsku - rozmiestnených asi 100 nestrategických jadrových púm B61. Ďalších približne 100 ich majú na území USA

Rusko má zhruba 1558 nestrategických jadrových hlavíc. Experti na kontrolu zbraní však tvrdia, že stanoviť ich presný počet je kvôli utajeniu ťažké.

(tasr)

Minúta  |  

Vyhlásenie šéfa NATO o potrebe uviesť jadrové zbrane Aliancie do stavu bojovej pripravenosti je ďalšou eskaláciou napätia

Vyhlásenie šéfa NATO o potrebe uviesť jadrové zbrane Aliancie do stavu bojovej pripravenosti je ďalšou eskaláciou napätia, uviedol na brífingu v Moskve hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Reagoval na vyjadrenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga – okrem iného zverejnené aj v rozhovore pre denník Telegraph.

To, čo Stoltenberg povedal, „zjavne nezapadá do kontextu“ vyhlásenia prijatého v nedeľu po konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku, kde sa píše o neprípustnosti takejto rétoriky. Preto v prípade Stoltenbergovho výroku nejde o nič iné ako „o ďalšiu eskaláciu napätia“, povedal Peskov.

Podotkol, že záverečný dokument mierovej konferencie nepodpísali všetci jej účastníci. Naopak, dokument podpísalo aj niekoľko krajín „priateľských k Rusku“, čo však – podľa Peskova – nepokazí ich vzťahy s Ruskou federáciou.

Minúta  |  

Cesta medzi Dolným Štálom a Veľkým Mederom je pre smrteľnú nehodu uzatvorená

Cesta medzi Dolným Štálom a Veľkým Mederom je pre smrteľnú nehodu uzatvorená z oboch strán. Informovala o tom hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Zlatica Antalová. (tasr)

Minúta  |  

Ministri životného prostredia Európskej únie formálne prijali nariadenie o obnove prírody

Ministri životného prostredia Európskej únie formálne prijali nariadenie o obnove prírody, ktoré je jedno z opatrení Európskej zelenej dohody (Green Deal).

Nariadenie vyžaduje, aby členské štáty zaviedli opatrenia na obnovu aspoň 20 percent pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030. Vzťahuje sa na celý rad ekosystémov vrátane mokradí, trávnatých plôch, lesov, riek a jazier, ako aj morských ekosystémov vrátane morských tráv a húb a koralov.

Na biotopoch, ktorých stav je považovaný za poškodený, členské štáty prijmú opatrenia na obnovu aspoň 30 percent do roku 2030, aspoň 60 percent do roku 2040 a aspoň 90 percent do roku 2050.

Nariadenie zavedením osobitných požiadaviek do roku 2030 predvída aj ochranu opeľovačov.

Členské štáty by mali prijať opatrenia zamerané na zlepšenie stavu populácie motýľov na pasienkoch, zásob organického uhlíka v minerálnych pôdach na ornej pôde a na zvýšenie podielu poľnohospodárskej pôdy s vysoko rozmanitými krajinnými prvkami.

Dôležitým prvkom nového zákona je aj zvýšenie populácie lesných vtákov a zabezpečenie, aby nedochádzalo k čistým stratám na mestských zelených plochách do konca roka 2030.

Národné vlády musia prijať aj opatrenia zamerané na obnovu vysušených rašelinísk a do roku 2030 na úrovni EÚ pomôžu vysadiť najmenej tri miliardy ďalších stromov. V pláne je do roku 2030 zmena najmenej 25-tisíc kilometrov toku riek na voľne tečúce rieky – členské štáty prijmú opatrenia na odstránenie umelých prekážok prepojenia povrchových vôd.

Podľa nových pravidiel musia členské štáty predložiť Európskej komisii národné plány obnovy, ktoré ukážu, ako dosiahnu ciele v tejto oblasti. Musia tiež monitorovať dosiahnutý pokrok a podávať o ňom správy.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelský premiér Netanjahu rozpustil vojnový kabinet

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu rozpustil šesťčlenný vojnový kabinet. Uviedol to v pondelok izraelský spravodajský portál The Times of Israel (TOI) s odvolaním sa na Netanjahuovu kanceláriu.

Podľa agentúry Reuters ide o očakávaný krok po odchode Bennyho Ganca, ministra vojnového kabinetu, z izraelskej vlády.

TOI vo svojej správe uviedol, že Netanjahu oznámil oficiálne rozpustenie vojnového kabinetu v nedeľu večer.

Vojnový kabinet bol zriadený 11. októbra - štyri dni po bezprecedentnom útoku palestínskych kománd na juh Izraela - s cieľom riadiť ťaženie proti militantným hnutiam Hamas v Pásme Gazy a Hizballáh v Libanone.

Ganc oznámil svoju rezignáciu na ministerskú funkciu pred vyše týždňom. Odchodom z vlády pohrozil pre chýbajúcu povojnovú stratégiu pre Pásmo Gazy.

"Kabinet bol na jeho žiadosť súčasťou koaličnej dohody s Gancom. Keďže Ganc odišiel, kabinet už nie je potrebný," povedal Netanjahu v pondelok podľa denníka Bild.

Na Netanjahua sa po odchode Ganca vzniesli požiadavky od jeho dvoch krajne pravicových koaličných partnerov - ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira a ministra financií Bezalela Smotriča -, aby ich zahrnul do vojnového kabinetu. To by však podľa Reuters zintenzívnilo napätie s medzinárodnými partnermi Izraela vrátane Spojených štátov.

Podľa portálu TOI sa očakáva, že Netanjahu bude o kľúčových otázkach rozhodovať počas menších, na to určených zasadnutiach bez Ben Gvira. Záverečné schválenie sa však bude snažiť získať od širšieho bezpečnostného kabinetu izraelskej vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Dánsko uvažuje, ako obmedziť „tieňovú flotilu“ starých tankerov

Dánsko uvažuje, ako obmedziť „tieňovú flotilu“ starých tankerov prevážajúcich ruskú ropu cez Baltské more, uviedol vo vyhlásení dánsky minister zahraničných vecí Lars Lökke Rasmussen.

Rusko posiela približne tretinu svojho vývozu ropy po mori, čo predstavuje 1,5 percenta celosvetových dodávok, cez Dánske úžiny, ktoré sú vstupnou bránou do Baltského mora. Akýkoľvek pokus o zastavenie dodávok by tak zvýšil ceny ropy a zasiahol financie Kremľa.

Rasmussen pre agentúru Reuters povedal, že Dánsko vytvorilo skupinu spojeneckých krajín, ktoré posudzujú opatrenia zamerané na takzvanú tieňovú flotilu starnúcich lodí prepravujúcich ruskú ropu. Neuviedol, o akých opatreniach sa uvažuje.

Medzi krajinami, ktoré sa zúčastnili na rozhovoroch, boli aj ďalšie štáty regiónu Baltského mora a členovia Európskej únie, informoval dánsky minister.

„Existuje zhoda v tom, že tieňová flotila je medzinárodný problém a že sú potrebné medzinárodné riešenia,“ povedal Rasmussen. „Je dôležité, aby sa všetky nové opatrenia dali zaviesť do praxe a aby boli právne v poriadku, pokiaľ ide o medzinárodné právo.“

(reuters, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.