NATO sa pohráva s myšlienkou uviesť jadrové zbrane do pohotovosti. Kremeľ reaguje

Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP

Vyhlásenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga o potrebe uviesť jadrové zbrane Aliancie do stavu bojovej pripravenosti je ďalšou eskaláciou napätia, uviedol v pondelok na brífingu v Moskve hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Peskov reagoval na vyjadrenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga – okrem iného zverejnené aj v rozhovore pre denník The Telegraph -, v ktorom uviedol, že NATO diskutuje o uvedení jadrových zbraní do pohotovosti kvôli hrozbe zo strany Ruska a Číny. Aliancia by podľa Stoltenberga mala svetu ukázať svoj jadrový arzenál, aby vyslala jasný odkaz svojim protivníkom.

To, čo Stoltenberg povedal, „zjavne nezapadá do kontextu“ vyhlásenia prijatého v nedeľu po konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku, kde sa píše o neprípustnosti takejto rétoriky. Preto podľa neho v prípade Stoltenbergovho výroku nejde o nič iné ako „o ďalšiu eskaláciu napätia“.

Peskov podotkol, že záverečný dokument mierovej konferencie nepodpísali všetci jej účastníci. Naopak, dokument podpísalo aj niekoľko krajín „priateľských k Rusku“, čo však – podľa Peskova – nepokazí ich vzťahy s Ruskou federáciou.

Cieľom NATO je vraj svet bez jadrových zbraní

Stoltenberg v rozhovore pre The Telegraph uviedol, že nechce zachádzať do detailov a špecifikovať, koľko jadrových hlavíc by malo byť v prevádzke a koľko z nich by malo byť v sklade. Spresnil však, že je nutné sa o týchto otázkach poradiť. „To je presne to, čo robíme,“ uviedol šéf NATO.

Zopakoval zároveň, že cieľom NATO je „svet bez jadrových zbraní“. Dodal súčasne, že kým budú existovať jadrové zbrane, „zostaneme jadrovou alianciou, pretože svet, v ktorom má jadrové zbrane Rusko, Čína a Severná Kórea a NATO nie, je nebezpečnejším svetom“.

Generálny tajomník NATO pripomenul, že Čína masívne investuje do moderných zbraní vrátane svojho jadrového arzenálu, ktorý sa podľa neho do roku 2030 rozrastie na 1000 hlavíc. Podľa Stoltenberga môže preto NATO v blízkej budúcnosti „čeliť dvom potenciálnym protivníkom s jadrovými silami – Číne a Rusku“.

USA a Rusko nemajú konkurenciu

Agentúra Reuters doplnila, že Rusko a Spojené štáty sú svetové jadrové mocnosti, ktoré vlastnia asi 88 percent svetového arzenálu jadrových zbraní.

Spojené štáty majú v piatich európskych krajinách – Taliansku, Nemecku, Turecku, Belgicku a Holandsku – rozmiestnených asi 100 nestrategických jadrových púm B61. Ďalších približne 100 ich majú na území USA

Rusko má zhruba 1558 nestrategických jadrových hlavíc. Experti na kontrolu zbraní však tvrdia, že stanoviť ich presný počet je kvôli utajeniu ťažké.

(tasr)


Ďalšie články