Európa po roku a pol doviezla viac plynu z Ruska než z USA. Odhaľuje to dlhodobejší trend

Dovoz plynu do Európy z Ruska v máji prvýkrát po takmer dvoch rokoch predbehol dodávky z USA. A to napriek deklarovanej snahe viacerých európskych štátov odvyknúť si od ruských fosílnych palív a dosiahnuť energetickú nezávislosť.

Minulý mesiac predstavovali celkové dodávky plynu (potrubiami aj skvapalneného plynu) z Ruska až 15 percent dovozu do EÚ, Spojeného kráľovstva, Švajčiarska, Srbska, Bosny a Hercegoviny a Severného Macedónska. Informovali o tom noviny Financial Times s odkazom na spoločnosť ICIS, ktorá analyzuje energetické trhy.

Na porovnanie, LNG, ktoré v máji dorazilo na brehy starého kontinentu zo Spojených štátov, tvorilo „len“ 14 percent dodávok do regiónu, čo je najmenej od augusta 2022.

Obrat spôsobili najmä jednorazové faktory

Spojené štáty sa stali druhým najväčším dodávateľom plynu do Európy ešte v septembri 2022. A vyše roka zabezpečovali pre starý kontinent zhruba 20 percent objemu.

Minulomesačný prepad na 14 percent je preto pomerne radikálny. Toky v máji však ovplyvnili hlavne jednorazové faktory, ako napríklad výpadok jedného z hlavných zariadení na vývoz LNG z USA, ktoré sa nachádza v Louisiane.

Naopak, Rusko medzitým poslalo viac plynu cez Turecko pred plánovanou júnovou údržbou, píšu britské noviny.

„Pravdepodobne to nebude trvať dlho,“ povedal na margo výmeny na európskom dodávateľskom rebríčku Marzec-Manser zo spoločnosti ICIS.

Rusko bude podľa neho v lete schopné dodávať LNG aj do Ázie cez svoju severnú morskú cestu, čo pravdepodobne zníži množstvo posielané do Európy, zatiaľ čo produkcia LNG v USA sa podľa neho zvyšuje.

„Rusko má obmedzenú flexibilitu, aby si udržalo tento podiel (v Európe), keďže dopyt (po plyne) pred budúcou zimou stúpa, zatiaľ čo celková produkcia LNG v USA len rastie a do konca roka sa na svetový trh dostane ešte viac nových kapacít," skonštatoval.

Ukazuje to na dlhodobejší trend

Hoci tento zvrat spôsobili jednorazové faktory, odhaľuje to silnú previazanosť Európy a ruského plynu. Zdanlivo jednorazový obrat totiž prichádza uprostred všeobecného nárastu dovozu ruského LNG do Európy.

Údaje za prvý kvartál tohto roka ukázali, že objemy dovezeného ruského LNG do EÚ medziročne vzrástli zhruba o 10 percent.

Spoločnosť S&P Global zase na dátach z 9. apríla poukázala na to, že zatiaľ čo v prvej časti tohto roka sa Rusko podieľalo na dovoze LNG do Európy 16 percentami (4,89 milióna ton, čo je asi 6,7 miliardy kubických metrov plynu), v prvých štyroch mesiacoch lanského roka to bolo len necelých 13 percent.

V absolútnych číslach zvýšilo najvýraznejšie dovoz Francúzsko. To síce nie je ani zďaleka jediným odberateľom, keďže podľa webu Politico a think tanku CREA nakupuje ruský LNG najmenej deväť krajín EÚ, no Paríž jednoznačne vedie v absolútnych objemoch dovezených v roku 2024 a aj v náraste v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.

Francúzsko do konca marca tohto roka doviezlo celkovo zhruba dve miliardy kubíkov plynu (v skvapalnenej podobe), pričom vlani to bolo takmer dvojnásobne nižšie číslo, na úrovni 1,2 miliardy.

Pripomeňme, že okrem Francúzska zvýšili dovezené objemy aj Španielsko, Grécko či Švédsko, no nárast bol podstatne menší, rovnako ako aj množstvo importovaného plynu. Mierny pokles dovozu o necelých 10 percent zaznamenalo Belgicko, druhý najväčší odberateľ ruského LNG v EÚ.

Koľko plynu dováža Európa z Ruska

Už krátko po invázii Ruska na Ukrajinu sa väčšina európskych štátov rozhodla buď úplne, alebo aspoň čiastočne odrezať od tamojšieho plynu. Odvtedy sa kontinentu podarilo zmenšiť dovážané objemy zhruba na jednu tretinu predvojnových čísel, ktoré sa bežne pohybovali aj nad hranicou 150 miliárd kubických metrov ročne.

Z plynovodov dnes fungujú v podstate už len dva. Jeden ide cez Turecko, druhý vedie Ukrajinou na Slovensko, pričom každý prepravuje približne 14 miliárd kubíkov ročne. Ďalších vyše 21 miliárd došlo v minulom roku v skvapalnenej forme po mori.

V súvislosti s tým pripomeňme, že tento rok sa končí platnosť tranzitnej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom, čo ohrozuje toky cez túto trasu.

Európska komisia preto podľa Financial Times podporuje úsilie o vytvorenie investičného plánu na rozšírenie kapacity plynovodov v južnom koridore medzi EÚ a Azerbajdžanom.

Vysokopostavený predstaviteľ EÚ však pre noviny uviedol, že dodávky cez túto trasu v súčasnosti nepostačujú na to, aby nahradili 14 miliárd kubických metrov ruského plynu, ktoré v súčasnosti prúdia do EÚ cez Ukrajinu.

Slovenský rozmer

Tento problém sa priamo dotýka aj Slovenska, keďže dovoz plynu na naše územie z Ruska závisí vo veľkej miere od tranzitu cez Ukrajinu, ktorá za to dostáva od ruského plynárenského giganta zaplatené. Funguje to na základe zmluvy, ktorej platnosť vyprší 31. decembra tohto roka.

„Postoj ukrajinskej strany je jednoznačný – zmluva o tranzite vyprší na konci roka. Nebudeme hovoriť s Rusmi a ani predlžovať zmluvu,“ povedal pre Bloomberg tlačový odbor ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa.

Podľa slovenských plynárov sa však o predĺžení zmluvy stále rokuje.

„Rokovania stále pokračujú a všetky alternatívy sú na stole,“ uviedol pred časom pre Štandard riaditeľ Slovenského plynárenského zväzu Richard Kvasňovský. Ukrajinskí predstavitelia podľa jeho slov „viackrát komentovali, že v tranzite pokračujú vzhľadom na potrebu dodávok plynu pre členské krajiny EÚ, a to navzdory vojne a sporu ohľadom súčasného tranzitného kontraktu“.

Dodal, že prípadné zastavenie tranzitu zemného plynu s využitím ukrajinskej infraštruktúry bude viesť k „negatívnej bilancii zemného plynu v regióne strednej Európy, k tlaku na cenu komodity a k nevyhnutnosti platiť tranzitné poplatky cez všetky krajiny z prístavov LNG na Slovensko“.

„Z týchto dôvodov považujeme za dôležité, aby tranzit cez Ukrajinu ostal zachovaný. Myslíme si, že je to v záujme všetkých vrátane Ukrajiny a odberateľov v EÚ,“ dodal.

Navyše, Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má s Gazpromom podpísaný dlhodobý kontrakt, ktorý platí až do roku 2028. Táto zmluva podľa slov Kvasňovského „obsahuje klauzulu, ktorá hovorí o tom, že bez ohľadu na to, či sa odoberie alebo neodoberie zmluvne dohodnuté množstvo plynu, dohodnutú sumu za to musíme zaplatiť“.

Na podobnej báze pritom fungujú viaceré kontrakty, ktoré Gazprom uzavrel s európskymi odberateľmi, čoho príkladom je francúzsky energetický kolos TotalEnergies. Ten je na základe dlhodobej zmluvy nútený do roku 2032 nakupovať zo zariadenia Jamal LNG zhruba 5,5 miliardy kubíkov plynu ročne.

„Z tohto hľadiska má zmysel dodržať kontrakt,“ konštatuje Kvasňovský.