Európa importuje viac plynu z Ruska. Pre problémy v Nórsku cena vystrelila o 10 percent
Správu o raste dodávok ruského plynu priniesla agentúra Reuters, ktorá vychádzala zo svojich výpočtov. Tie hovoria, že denné dodávky plynu prostredníctvom plynovodov dosiahli v máji 89,5 milióna kubických metrov (m3). V apríli to bolo v priemere 83,4 milióna m3 denne a v máji minulého roka 64,5 milióna m3/deň.
To znamená medzimesačný rast o 7,3 percenta a medziročný o 38,8 percenta. Reuters pri svojich výpočtoch vychádza z údajov európskej spoločnosti na prepravu plynu Entsog a denných údajov Gazpromu o tranzite plynu cez Ukrajinu. Od začiatku tohto roka dosiahli dodávky plynu do Európy od Gazpromu približne 13 miliárd m3.
Napriek medziročnému zvýšeniu dovozu plynovodného zemného plynu z Ruska v máji je jeho podiel na celkových dodávkach do Európy menej ako 10 percent, informoval výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský. Dominujú pritom dodávky z Nórska v približnom objeme 340 miliónov m3 denne, za ktorým nasleduje skvapalnený zemný plyn importovaný prostredníctvom lodnej dopravy (LNG) v objeme 330 miliónov m3 denne.
"Medziročné zvýšenie dodávok zemného plynu z Ruska súvisí s rastom dopytu pri napĺňaní podzemných zásobníkov zemného plynu pred nadchádzajúcou zimnou sezónou," uviedol pre Štandard Kvasňovský, pričom vysvetlil, že obchodníci sa snažia nájsť cenovo čo najvýhodnejšie nákupy zemného plynu.
"V tomto zmysle dovoz plynu v smere západ – východ v rámci EÚ predražuje napríklad poplatok za skladovanie v Nemecku," dodal.
Európsky trh patril kedysi ku kľúčovým exportným trhom pre ruský plyn a spoločnosť Gazprom. Invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022 však spôsobila, že európske krajiny postupne ustúpili od dovozu ruských energií. Gazprom mesačné štatistiky od začiatku roka 2023 nezverejňuje a nevyjadril sa ani k najnovším informáciám agentúry Reuters.
Gazprom vykázal prvú stratu od roku 1999
Na základe skôr zverejnených údajov Gazpromu a výpočtov Reuters dodalo Rusko do Európy v roku 2022 rôznymi trasami zhruba 63,8 miliardy m3 plynu. V minulom roku klesol objem dodávok približne na 28,3 miliardy m3. V období najväčšieho exportu, čo boli roky 2018 – 2019, dosiahli dodávky ruského plynu do Európy od 175 miliárd do 180 miliárd m3.
Spoločnosť začiatkom mája zverejnila výsledky hospodárenia za rok 2023 a vykázala prvú stratu od roku 1999. Tá dosiahla 629 miliárd rubľov, čo v prepočte predstavovalo 6,45 miliardy eur. Na porovnanie, v roku 2022 vykázala firma čistý zisk 1,2 bilióna rubľov.
Výsledky sú tak podstatne horšie, než očakávali analytici. Tí podľa údajov ruskej agentúry Interfax počítali iba s poklesom zisku, a to na 447 miliárd rubľov.
Cena plynu v Európe je na tohtoročnom maxime
Toky zemného plynu z Nórska klesli. Dôvodom je neplánovaný výpadok produkcie v nórskom závode na spracovanie plynu Nyhamna, pričom nie je jasné, ako dlho bude trvať. Následkom výpadku v produkcii je však to, že ceny zemného plynu v Európe vzrástli na najvyššiu úroveň od začiatku roka.
Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v nasledujúcom mesiaci na burze TTF v Amsterdame v pondelok do 13:17 miestneho času vzrástla o 9,50 percenta na 37,48 eura za megawatthodinu (MWh). Dosiahla tak najvyššiu úroveň v tomto roku. A cena kontraktu na dodávky plynu do Spojeného kráľovstva stúpla o 15 percent, najviac od vlaňajšieho októbra.
Nórsky ropný a plynárenský gigant Equinor vyšetruje zdroj problému, uviedol Alfred Skar Hansen, viceprezident pre systémové operácie v Gassco AS. Problém môže byť podľa neho s úsekom plynovodu na poli Sleipner v Severnom mori. "Zatiaľ nie je jasné, ako dlho bude oprava trvať," dodal Skar Hansen.
Strmý nárast cien komodity signalizuje, že trh zostáva náchylný na extrémne kolísanie, dokonca aj keď sú zásobníky naplnené na zhruba 70 percent a dopyt v priemysle v Európe sa zotavuje len pomaly. Kontrakty na plyn rástli tri mesiace po sebe a v máji vyskočili o 18 percent.
Zatiaľ čo v minulosti sa Európa spoliehala na Rusko, pokiaľ ide o asi tretinu spotreby plynu, región v súčasnosti čoraz viac závisí od tokov potrubím z Nórska a od dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA a Kataru. Dovoz LNG do Európy pritom v predchádzajúcich týždňoch navyše klesol pre vyšší dopyt v Ázii.
"My ako Európania sme závislí od zvyšku sveta, pokiaľ ide o dodávky energií. A to je zraniteľná situácia," povedal Jesper Johanson, riaditeľ dánskeho InCommodities A/S.
Tranzit plynu cez Ukrajinu možno skončí
Dovoz plynu na naše územie z Ruska závisí vo veľkej miere od tranzitu cez Ukrajinu, za čo jej ruská spoločnosť Gazprom platí tranzitné poplatky. Funguje to na základe zmluvy, ktorá je platná od roku 2020, pričom jej platnosť vyprší 31. decembra tohto roka.
„Postoj ukrajinskej strany je jednoznačný: zmluva o tranzite vyprší na konci roka. Nebudeme hovoriť s Rusmi a ani predlžovať zmluvu,“ povedal pre Bloomberg tlačový odbor ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa, pričom jeho vyhlásenie prebehlo v čase, keď slovenský premiér Robert Fico avizoval Šmyhaľov prísľub o tom, že v tomto smere nájde cestu pre predĺženie tranzitu aj po roku 2024.
„Vznikla dohoda, že pravdepodobne tranzit ruského plynu cez Ukrajinu bude pokračovať, čo je vynikajúca správa,“ uviedol premiér Robert Fico bezprostredne po januárovom stretnutí so šéfom ukrajinskej vlády Šmyhaľom.
Fico teda tvrdí, že tranzit ruského plynu cez Ukrajinu má nádej na pokračovanie. Šmyhaľ nesúhlasí.
"Rokovania stále pokračujú a všetky alternatívy sú na stole," uviedol pre Štandard riaditeľ SPNZ Kvasňovský, ktorý tiež vysvetlil, že prípadné zastavenie tranzitu zemného plynu s využitím ukrajinskej infraštruktúry bude viesť k "negatívnej bilancii zemného plynu v regióne strednej Európy, k tlaku na cenu komodity a k nevyhnutnosti platiť tranzitné poplatky cez všetky krajiny z prístavov LNG na Slovensko".
"Z týchto dôvodov považujeme za dôležité, aby tranzit cez Ukrajinu ostal zachovaný. Myslíme si, že je to v záujme všetkých vrátane Ukrajiny a odberateľov v EÚ," dodal.
SPP musí Gazpromu platiť do roku 2028
Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) zastáva názor, že táto vec dnes ešte nie je uzavretá a pravdepodobne bude predmetom budúcich rokovaní. „Ukrajinskí predstavitelia viackrát komentovali, že v tranzite pokračujú kvôli potrebe dodávok plynu pre členské krajiny EÚ, a to navzdory vojne a sporu ohľadom súčasného tranzitného kontraktu,“ uviedol Kvasňovský.
Jednou z viacerých možností, ako zabezpečiť pokračovanie tranzitu plynu na Slovensko, by podľa neho mohla byť trojstranná dohoda, v rámci ktorej by tretia strana preberala plyn na rusko-ukrajinskej hranici a ďalej prepravovala do EÚ.
„Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorý má trhový podiel viac ako 60 percent, má podpísaný dlhodobý kontrakt s Gazpromom na dodávku zemného plynu. Táto zmluva má klauzulu, ktorá hovorí o tom, že bez ohľadu na to, či sa odoberie alebo neodoberie zmluvne dohodnuté množstvo plynu, dohodnutú sumu za to musíme zaplatiť,“ vysvetlil vo februárovom rozhovore pre Štandard Kvasňovský, pričom informoval, že kontrakt je platný do roku 2028.
„Z tohto hľadiska má zmysel dodržať kontrakt,“ dodal Kvasňovský.
Menej plynu z Ruska znamená menej peňazí v štátnom rozpočte
Nízky objem importu zemného plynu z Ruska zasiahol aj jedného z najväčších platcov dane na Slovensku – Eustream. Vlani sa táto tranzitná spoločnosť ocitla vo vyše 17-miliónovej strate, pričom v predchádzajúcom hospodárskom roku (od 31. júla 2021 do 31. júla 2022) zaknihovala firma veľmi slušný zisk pred zdanením – takmer 350 miliónov eur. Rok predtým boli čísla spoločnosti ešte o 25 miliónov lepšie.
Eustream ešte v rokoch 2021 až 2022 prepravil takmer 36 miliárd kubických metrov plynu. A v období predtým dosiahlo číslo hodnotu 48,2 miliardy. Od júla 2022 však prišiel výrazný prepad a spoločnosť prepravila len necelých 17 miliárd kubíkov.
Eustream bol pritom dlhé roky jedným z najväčších platcov dane z príjmu. V rokoch 2020 až 2021 odviedol štátu vyše 97 miliónov eur. V ďalšom hospodárskom období zase cez 84 miliónov eur. Takéto sumy z neho po Slovnafte robili druhého najväčšieho platcu dane.
(tasr, dak)