Neobyčajný stret ženy s medveďom. Opäť otvoril debatu o „spolužití" ľudí so šelmou

SLOVENSKO/JAMNÍK – Čerstvá skúsenosť Kataríny z obce v okrese Liptovský Mikuláš opäť rozprúdila polemiku, čo bude ďalej s medveďmi. Názory odbornej i laickej verejnosti na postup voči najväčšiemu obyvateľovi našich hôr sa rôznia, najmä na jeho likvidáciu.

Medveď Poniky Ilustračné foto. Foto: Obec Poniky

V uplynulých dňoch obletela Slovensko informácia o tom, že Jamníčanka s malou dcérou sa cestou zo škôlky zastavili pri potoku, ktorý majú neďaleko svojho domu, tam dievčatko zvyklo hádzať kamienky do vody. Ženu upútalo niečo biele, pôvodne si myslela, že je to pes, až neskôr si uvedomila, že zhruba dva metre od nich trhá statný medveď ešte stále živú ovcu.

Dieťa podala cez plot svojej matke a utekala do bezpečia dvora, zároveň zalarmovala kompetentných. Ženu vydesilo najmä to, že šelma sa ukázala tak blízko pri ich obydlí za bieleho dňa, a pri kŕmení sa vôbec nenechala vyrušovať.

Bývalý riaditeľ košickej zoologickej záhrady Karol Seman aj po odchode do dôchodku pozorne sleduje situáciu okolo medveďov na Slovensku. Registruje tiež informácie o pričastých útokoch našej najväčšej šelmy na ľudí, a následný odstrel.

„Nepraje im doba, ale len preto, že sa dianie okolo tohto tradičného obyvateľa našich lesov často spolitizuje. A potom jeden extrém strieda druhý. Je pravda, že medveďov je dnes priveľa, možno viac ako by bolo potrebné. Od roku 1932, okrem krátkeho obdobia, keď bol povolený ich odstrel, sú však zákonom chránené,“ hovorí naslovovzatý odborník.

Poznamená, že vinní sú niektorí nezodpovední ľudia, ktorí medvede prikrmujú. „Zvieratá, keď majú dostatok potravy, rodia aj viac mláďat. Kým niekedy to bolo jedno, prípadne dve, teraz sú to tri aj štyri. Ja osobne som videl v prírode živého medveďa len dvakrát. Je to plaché a múdre zviera, ktoré nemá najmenší záujem kontaktovať sa s človekom, bojí sa ho. Útočí len v sebaobrane, keď ho niekto prekvapí alebo sa cíti ohrozené,“ vysvetľuje exriaditeľ.

Zdôrazňuje, že ak zviera vie, že sa niekto pohybuje v jeho blízkosti, stretu sa vyhne. „Spomínam si, keď v roku 2004 postihla Vysoké Tatry kalamita. Lesníci a robotníci najprv inštalovali lapače na lykožrúta, neskôr ich kontrolovali a vyprázdňovali, ale nepočul som o žiadnom prípade napadnutia, a v tom čase tam bol skutočne pretlak osôb aj zvierat,“ loví v spomienkach.

Vysvetlil aj dôvod, čo prispelo k bezpečnosti ľudí v teréne. „Nosili na rukách akési náramky so zvončekmi a tie pri najmenšom pohybe cinkali. Iste, robotníci občas zazreli medveďa na vzdialenosť väčšiu ako 20-30 metrov, resp. zviera ich zacítilo skôr a nesnažilo sa byť ľuďmi videné, schovalo sa a počkalo, kým ho obídu, takže väčšinou o ňom ani nevedeli. Aj preto sa mi nepáči, ako medveďa mnohí dnes vykresľujú. Zviera potrebuje prirodzenú potravu, nie čokoládu, cukríky ani zvyšky jedál,“ neskrýva nespokojnosť.

„Bohužiaľ, človek svojím arogantným správaním a nekontrolovaným zberom lesných plodín plieni lokality, kde sa v minulosti kŕmili. Strážcovia prírody v Tatranskom národnom parku by vedeli dlho rozprávať o nelegálnych zberačoch, ktorí s vedrami, v čase dozrievania jahôd, malín, černíc, čučoriedok, brusníc a húb mieria denne do oblastí, kde absolútne nemajú čo robiť. Tieto organizované skupiny ,očešú počas sezóny stovky litrov plodov, ktoré následne končia vo výkupoch, alebo u predajcov pri okrajoch ciest, a medveďom neostane nič,“ zdôraznil Karol Seman s poznámkou, že je už načase urobiť s tým konečne poriadok.

Hoci každý reaguje na úrovni svojho poznania, vplyvu okolia a svojich vlastných skúseností, jedno je isté, medvede do slovenskej prírody patria, len sa musíme naučiť navzájom sa rešpektovať.

Na zastrelenie sedemročnej medvedice s tromi mláďatami v katastrálnom území obce Poniky v okrese Banská Bystrica, ku ktorému došlo 5. júna, zareagoval na sociálnej sieti europoslanec Michal Wiezik (PS). V úvode napísal, že nechce hrať na city, ani vyvolávať emócie: „Len mi príde zvrátené považovať tohtoročné mláďatá medveďa za ohrozenie života a zdravia obyvateľstva.“ Presne tieto slová sa objavili v stanovisku a zdôvodnení Štátnej ochrany prírody k udalosti, prečo spoločne s matkou boli eliminované aj všetky tri mláďatá, ktoré s ňou chodili aj do intravilánu obce.

„Deje sa presne to, na čo sme upozorňovali. Na základe zmluvy poľovníci začali plošne strieľať medvede. Nie je zrejmé či ide o problematické jedince, nie je jasné aké preventívne opatrenia boli uplatňované a prečo zlyhali, ani to, či ide o legálny postup. Akosi sa ignoruje, že ide o chránený druh, a jeho regulácia podlieha aj európskym smerniciam. Zastrelenie troch tohtoročných mláďat spoločne s ich matkou nie je s nimi zlúčiteľné,“ nešetril kritikou Wiezik.

Opačný názor ako Seman a Wiezik má poslanec NR SR a podpredseda banskobystrickej župy Roman Malatinec (Hlas-SD), ktorý podporuje novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorou sa má podľa envirorezortu uľahčiť regulácia premnožených medveďov.

„My na Podpoľaní: v Korytárkach, Ponikoch, Ponickej Hute, Hriňovej a Detve čakáme nedočkavo na túto novelu, keďže medvede sa začali vyskytovať na miestach, kde ich v minulosti nebolo vidieť, ba ani o nich počuť. Ľudia sa boja podvečer vyjsť na ulicu, lazníci nepúšťajú deti samé do školy, ale vozia ich autom,“ rozpráva poslanec s tým, že regulovaný odstrel už prebieha aj vo Švédsku, Chorvátsku, Slovinsku i Estónsku.

Tvrdí, že ustala aj turistika. „Hrochoťská dolina bývala vždy plná cyklistov, teraz zíva prázdnotou. Obavy sú namieste, keďže je bežné, že cestou autom vám prebehne popred vozidlo medvedica a neraz aj s 2-3 mladými. Tie sa popri matke naučia tiež chodiť do obývaných oblastí, a nešťastie je na svete,“ poznamenal politik na záver.