Každý si môže navliecť rukavice a obuť gumáky. Vyčistite vodný tok a možno vyhráte súťaž

Bratislavský Štandard sa rozhodol zapojiť do celoslovenskej environmentálnej súťaže „Vyčisti si svoju rieku”, ktorej tretí ročník organizuje Ústav polymérov SAV v spolupráci s Európskou nocou vedy a Slovenským vodohospodárskym podnikom. 

Predtým, než sme si obliekli pracovné oblečenie a ochranné rukavice, sme sa spýtali spoluorganizátorky súťaže Silvie Podhradskej z Ústavu polymérov SAV, prečo takýto projekt vôbec vznikol. „Vnímame veľkú dôležitosť vzdelávania o životnom prostredí, ktoré deťom pomáha pochopiť, ako ich činy ovplyvňujú planétu,” vysvetlila nám.

Ako ďalej Podhradská spomína, vzdelávanie v tomto smere podporuje zodpovedné správanie voči prírode: „Tieto vedomosti pripravujú deti na budúcnosť, v ktorej budú musieť čeliť environmentálnym výzvam a prispieť k udržateľnosti našej planéty.”

Navliekli sme si ochranné rukavice a vyrazili do akcie

Nápad, ako vyčistiť aspoň krátky úsek rieky a vyhrať zaujímavé ceny, sa hneď zapáčil nielen nám, ale aj deťom. V deň, keď sme vyrazili do terénu, bolo síce slnečno, ale po veľkej nočnej búrke zostalo všade blato. Gumáky v tomto prípade boli viac než potrebné. 

Tri páry detských rúk, štyri páry rúk dospelých, to je dokopy sedem ľudí. Sedem ľudí, ktorí v porovnaní s ôsmimi miliardami obyvateľov na celom svete, sú len kvapky v mori. Možno ale práve týchto „Sedem kvapiek” spustí poriadny dážď. 

Na to, aby ste sa do súťaže „Vyčisti si svoju rieku” zapojili, potrebujete vyplniť Protokol súťaže, v ňom uvediete lokalitu a GPS súradnice, na ktorom vodnom toku sa nachádzate, ako vyzerá a v ktorom úseku ste približne odpadky zbierali. Do protokolu pridajte aj názov svojho tímu. My sme sa rozhodli pre názov „Sedem kvapiek”. 

Ako pre Bratislavský Štandard pani Podhradská uvádza: „Počet osôb v tíme nie je nijako obmedzený. Zapojiť sa môže ktokoľvek, rodičia s deťmi, učitelia so školákmi či kamaráti.”

V súvislosti s touto témou sme oslovili aj Mariána Bocáka, hovorcu Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), ktorý upozorňuje na to, že vstup do riek je na vlastné riziko: „Čo sa týka vodných stavieb, tam je zakázané vstupovať do tých, ktoré sú určené ako zásobáreň povrchovej vody.” 

Bocák teda hovorí o vodárenských nádržiach, ako sú napríklad Starina, Bukovec, Turček, Hriňová, Málinec alebo Klenovec. 

Keďže najmenší účastníci našej ekologickej výpravy boli vo veku 2,5 až 5 rokov, rozhodli sme sa kvôli bezpečnosti ísť na miesto, kde nie je do vody strmý zráz a hĺbka vody je nízka. A kde sú samozrejme odpadky. Našli sme malý prítok s názvom Letovisko, medzi obcami Osuské a Hradište pod Vrátnom, ktorý sa vlieva do väčšieho Brezovského potoka. 

Deti v gumákoch boli vo svojom živle. Žiadne blato a ani znečistená voda im neprekážali. Do akcie boli vyzbrojené ochrannými rukavicami, kliešťami, sieťkou do vody a vrecami na odpad.  

Počas čistenia sme vysvetľovali deťom, že tento malý prítok slúži ako také napájadlo pre zvieratká. Keď ho vyčistíme, tak sa tá čistá voda z neho vleje do väčšieho potoka, potok do veľkej rieky a rieka až do mora.

Samotné deti však už dobre vedia, že odpadky, ktoré sa pri vode a vo vode nachádzajú, by mohli ublížiť lesnej zveri. „Odpadky patria do koša,” povie jedno z detí a nám vyvstane otázka, prečo takúto základnú vec nevedia aj niektorí dospelí. 

Počas nášho hodinového čistenia sme vyzbierali päť vriec zmiešaného odpadu. Niektoré predmety boli už obrastené machom a trávou. Príroda sa s tým vysporiadala po svojom. Vo fľašiach, či už sklenených alebo plastových sa nachádzal nános bahna. Veľké igelity deti brali nielen z vody, ale aj spod hliny. 

Ak si chcete užiť zábavu s ratolesťami, môžete ísť zbierať odpadky hoci aj každý deň. Podľa slov Silvie Podhradskej zo SAV samotná súťaž „podporuje kreativitu detí, umožňuje im myslieť mimo zaužívaných pravidiel a prichádzať s novými nápadmi, zatiaľ čo tímová práca ich učí efektívnej komunikácii, empatii a spolupráci.”

Zbierame ďalej. Pod blatom a zarastené trávou sa nachádzalo aj oblečenie, topánky, drôty, rúry, potrubia či staré koberce. Našli sme tu aj prasknutú detskú loptu, ktorá bola tiež plná mokrej hliny. Keďže všetko, čo sme našli, bolo od blata, naše vrecia vážili mnoho kíl. 

Policajti a policajtky z environmentálnej hliadky

Kam s odpadom? My sme našich päť vriec odviezli do miestneho veľkého kontajnera, ktorý pre obyvateľov zriadila obec. Bratislavský Štandard ale zaujíma, čo sa stane, ak niekto vyvezie smeti do lesa, do vody, do prírody. 

Pre náš denník sa vyjadrila hovorkyňa Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy Barbora Krajčovičová. „Mestská polícia v rámci hliadkovej činnosti v uliciach hlavného mesta monitoruje aj nelegálne skládky odpadu. Ak skládku nájdeme, situáciu na mieste zdokumentujeme, spracujeme potrebnú administratívu a následne prípad odovzdávame na doriešenie správcovi daného pozemku.”

Prípadom sa teda ďalej zaoberá aj príslušná mestská časť, na ktorej území skládka vznikla. Čo sa týka lesných pozemkov, tie už rieši okresný úrad, ktorý je oprávnený ďalej vo veci konať.

Ako Krajčovičová uvádza, v minulom roku aj za pomoci ostatných všímavých obyvateľov, ktorí takýto vynesený odpad do prírody nahlásili, mestská polícia riešila celkom 102 nelegálnych skládok odpadu. 

Podľa slov Krajčovičovej nelegálne skladiská, čo sa týka Bratislavy, nachádzali za posledný rok v oblasti Lieskovskej cesty v Podunajských Biskupiciach, v lokalite Leknovej ulice v blízkosti Malého Dunaja alebo vo Vlčom hrdle v Ružinove.

„Na odhaľovanie nelegálnych skládok v lesoch sa zameriavajú najmä naši policajti a policajtky z environmentálnej hliadky a do ťažšie dostupných oblastí vysielame napríklad aj cyklohliadky mestskej polície,” uvádza Krajčovičová. 

Výška pokuty za odpad mimo kontajnera

Stačí odhodiť ohorok z cigarety na zem a už môžete dostať pokutu. Tu polícia postupuje v zmysle platných všeobecne záväzných nariadení mesta o odpadoch. „Fyzickej osobe, ktorú pristihneme pri znečisťovaní priestranstva, môžeme na mieste uložiť v blokovom konaní pokutu do výšky 30 eur,” uvádza Krajčovičová. 

Suma však môže byť aj vyššia. Podľa zákona o priestupkoch č.372/1990 Zb., kde sa v § 47 odst. 1 písm. d/ píše o znečistení verejného priestranstva, môže policajt uložiť pokutu až do výšky 100 eur. 

Ak však niekto nakladá s odpadom v rozpore s ustanoveniami zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, sú sankcie ešte väčšie. V prípade, ak fyzická osoba vyhodí veľkoobjemový odpad na miesta, ktorými porušuje VZN mesta o odpadoch, môže mu byť uložená pokuta do výšky 1.500 eur. Ak sa jedná o právnickú osobu, výška sa vyšplhá až do sumy 6.638 eur. 

Odpad budú opäť analyzovať

Silvia Podhradská z Ústavu polymérov SAV pre Bratislavský Štandard uviedla, že samotnej súťaži „Vyčisti si svoju rieku” predchádzal iný veľký projekt, do ktorého boli v predchádzajúcich rokoch zapojení. „Náš ústav bol v projekte ,PlasticFreeDanube‘ jedinou vedeckou inštitúciou, ktorá nazbieraný plastový odpad analyzovala.”

To, k akým výsledkom sa dopracovali, dnes slúži ako vzdelávací materiál pre učiteľov a žiakov, ako zvýšiť povedomie o dôležitosti triedenia odpadu. 

Kde je voda najviac znečistená

Ak by ste sa rozhodli do tejto celoslovenskej súťaže, ktorá potrvá až do 30. septembra 2024 zapojiť, Bocák zo SVP má pre vás aj tip, kde odpadky pri vode nájdete veľmi ľahko: „Všade tam, kde sme my ľudia, sa nachádza odpad a to bez rozdielu či ide o marginalizované skupiny, rybárov, chatárov či turistov.” 

Ako na záver uvádza Bocák, súvisí to najmä s ľahostajnosťou ľudí a nízkym environmentálnym povedomím medzi obyvateľmi. „Len náš podnik v rámci podpory environmentálnych aktivít v minulom roku vyzbieral viac ako 350 ton odpadu, ktorého likvidácia stála viac ako 400-tisíc eur, čo znášajú všetci daňoví poplatníci,” doplnil hovorca SVP.