Ukrajina má málo mužov. Chýbajú nielen na bojisku, ale aj v bani či za pásom

V priebehu ostatných dvoch rokov sa veľmi často skloňovalo, že je to Rusko, ktoré má problém s pracovnou silou. Poukazovalo sa hlavne na mozgy, ktoré odišli do zahraničia (a medzitým sa už veľká časť stihla vrátiť), ale aj na to, že nemalý počet mužov bol povolaný do armády. Menej sa hovorí o tom istom probléme z pohľadu Ukrajiny.

Iste, to, že na bojisku chýbajú muži ochotní brániť vlasť, sa spomína pomerne často. No pred bezprecedentnou prekážkou stojí aj drvivá väčšina tamojších firiem naprieč všetkými odvetviami. Od baní a ťažkého priemyslu až po služby.

Veľa mužov zomrelo na bojisku či po ruských útokoch, ďalšia časť utiekla s rodinami do zahraničia alebo na západ krajiny. Niektorí zo strachu pred náborom odmietajú prácu, ktorá je ďalej od ich domova či miesto vo veľkých firmách, ktoré bývajú terčom náborárov. Práve armáda berie podnikom významnú časť pracovnej sily.

Mobilizácia sa neúmerne dotkla profesií, v ktorých výrazne dominujú muži, ako napríklad stavebníctvo, poľnohospodárstvo a doprava. Sťahovanie do západných regiónov mimo frontovej línie s Ruskom zhoršilo situáciu na pracovnom trhu na východe Ukrajiny, kde je sústredený ťažký priemysel.

V podmienkach vojny sa napríklad počet zamestnancov oceliarskych podnikov výrazne znížil. Podľa údajov Federácie hutníkov Ukrajiny klesol po dvoch rokoch vojny priemerný počet zamestnancov na plný úväzok v podnikoch združenia zo 126-tisíc na 71-tisíc.

Najhoršia situácia v histórii

Zlý stav dospel do takého bodu, že nedostatok zamestnancov sa pre ukrajinské spoločnosti stal hrozbou číslo jeden.

Americký denník Wall Street Journal poukazuje na to, že v prieskume medzi vyše 600 podnikmi až 75 percent z nich označilo nedostatok zamestnancov za svoj najväčší problém v tomto roku.

„Pre zamestnávateľov je to najhoršia situácia v histórii,“ skonštatoval Valerij Rešetňak, šéf portálu s pracovnými inzerátmi Robota, ktorý prieskum vykonal.

Štúdia Európskeho združenia podnikateľov (vykonaná medzi augustom 2023 a aprílom 2024) zase ukázala, že 74 percent opýtaných spoločností na Ukrajine pociťuje nedostatok zamestnancov. Ešte vlani to pritom bolo „len“ 55 percent.

Okrem toho, ďalších 17 percent pociťuje čiastočný nedostatok. A iba sedem percent nepociťuje žiadny nedostatok.

Firmy majú problém nájsť pracovníkov

Ukrajinská vetva oceliarskeho a banského konglomerátu Metinvest, ktorá má desaťtisíce zamestnancov, momentálne hľadá ľudí na 4-tisíc voľných pracovných miest. Veľký problém s ich nájdením má napríklad v juhovýchodnom meste Záporožie.

Tetiana Petruková, riaditeľka udržateľnosti v spoločnosti Metinvest, pre Bloomberg uviedla, že hľadanie 89 pracovníkov trvalo trikrát dlhšie, než v normálnych časoch pred vojnou.

„Nie zdroje surovín, nie vybavenie, ani stroje – prioritnou otázkou je, kto bude pracovať,“ podotkla Petruková.

Zdôraznila, že muži sa zdráhajú nastúpiť do veľkých spoločností, na ktoré sa zameriavajú vojenskí náborári, ktorí „rozdávali pri vchodoch oznámenia o odvodoch – dokonca aj našim uchádzačom o prácu“. Podľa jej slov už bolo odvedených približne 15 percent pracovníkov spoločnosti.

Problémy riešia rozlične

Vzdelávanie zamestnancov, zvyšovanie vedomostí a zručností či rekvalifikácia sú momentálne taktiky, ktorými sa spoločnosti snažia aspoň čiastočne pokryť voľné pracovné miesta prostredníctvom interných zdrojov zamestnancov (môžu ich povýšiť či presunúť na inú, dôležitejšiu pozíciu). V minulom roku absolvovalo rekvalifikáciu a ďalšie vzdelávanie 13-tisíc zamestnancov Metinvestu.

Firmy tiež zvyšujú mzdy, aktívne pracujú na získavaní mladých zamestnancov či začleňujú vojenských veteránov späť do pracovného života.

„Vytvárame inkluzívny ekosystém na integráciu vojnových veteránov do plnohodnotného života a práce,“ uviedla Petruková adodala, že súčasťou je psychologická pomoc či rôzne podporné a rekvalifikačné programy. „Preberáme americké skúsenosti v práci s vojnovými veteránmi a rozvíjame vlastné postupy.“

Ženy v baniach

Ukrajinské podniky pri zamestnávaní nových pracovníkov čelia ešte jednej podstatnej dileme. Pri mužských robotníkoch totiž čoraz viac hrozí, že ich prídu náborári odviesť do armády. Ženy sa tak postupne presúvajú do odvetví hospodárstva, v ktorých tradične dominujú muži.

„Firmy hľadajú ženy, aby sa zabezpečili proti tomuto úbytku pracovnej sily,“ skonštatovala šéfka Európskeho združenia podnikateľov Anna Derevyanková.

Wall Street Journal popisuje prípad Oľgy Chandrigovej, ktorá roky túžila pracovať v miestnej uhoľnej bani na východe Ukrajiny. Príležitosť dostala až počas vojny. Keďže muži odišli z práce bojovať proti Rusku, ukrajinská vláda pozastavila platnosť zákona, ktorý zakazoval ženám pracovať v „škodlivých alebo nebezpečných“ podmienkach, čo sa týkalo aj práce v podzemí.

Po ruskej invázii začala Anastasia Hromová, vedúca personalistka v hydinárskom gigante MHP, hľadať ženy na voľné miesta po mužoch: „Uvedomili sme si, že je to dobrý spôsob, ako prekonať nedostatok zamestnancov.“

Nový mobilizačný zákon môže stav ešte zhoršiť

Ukrajinské firmy dlhodobo lobujú u vlády, aby uchránila viac ich zamestnancov od vojenskej služby. Silná ekonomika je podľa nich nevyhnutná na udržanie vojnového úsilia.

Mužov je však málo aj na fronte a Rusko v ostatných týždňoch postupne posúva líniu dotyku smerom do vnútrozemia. Koncom mája preto vstúpil do platnosti nový mobilizačný zákon, ktorý zaväzuje všetkých mužov vo veku od 26 do 60 rokov, ktorí sú vhodnými kandidátmi na vojenskú službu, aby sa zaregistrovali na úradoch.

Cieľom je zjednodušiť identifikáciu brancov v celej krajine. Nový zákon tiež ponúka stimuly pre vojakov, ako sú peňažné prémie a finančná pomoc na bývanie alebo auto, čo sú výhody, ktoré podľa niektorých analytikov môže mať Ukrajina problém financovať.

Pre prezidenta Zelenského je to dilema medzi udržaním území a hospodárstvom, vďaka ktorému dokážu štát i ozbrojené sily fungovať.

„Je veľmi ťažké vybrať si medzi maslom a zbraňami,“ skonštatoval zástupca guvernéra ukrajinskej centrálnej banky Sergej Nikolajčuk.

Navyše, nedostatok vojakov či zamestnancov je problém, s ktorým spojenci vedia pomôcť Kyjevu len do minimálnej miery. Faktor populácie je vo vojne na strane Ruska, čo platí na bojisku i za výrobným pásom.

Nedostatok ľudí môže spustiť domino

Hoci mobilizačná legislatíva dáva podnikom, ktoré sú považované za kľúčové pre ekonomiku, možnosť vyhradiť si 50 percent kľúčových zamestnancov mužského pohlavia, ktorí by inak mali nárok na odvod, podniky deklarujú, že to nie je dostatočné. Nájsť kvalifikovaných ľudí je podľa nich problém, ktorý sa časom bude iba zhoršovať.

Podľa Petrukovej hrozí dominový efekt. Podniky by mohli byť nútené obmedziť výrobu, čo sa následne odzrkadlí na ich finančných výsledkoch a prenesie sa aj do zníženia daňových príjmov štátu, z ktorých sa financujú najmä vojenské ciele.

„Ak budú odvody pokračovať týmto tempom, budeme nútení zastaviť niektoré procesy alebo oblasti výroby, pretože fyzicky nebude dostatok pracovníkov,“ skonštatovala.

Niektorí tak už robia. Mykolajiv, mesto nachádzajúce sa na juhu krajiny neďaleko frontu, obmedzilo autobusovú dopravu pre mobilizáciu vodičov. Kyjevské metro zase uviedlo, že čoskoro bude premávať menej vlakov, pretože migrácia a odvody spôsobili „značný nedostatok“ pracovníkov, ktorý sa má ešte zhoršiť.

Už teraz Metinvest komunikuje, že pre nedostatok pracovníkov sa v niektorých prevádzkach nedarí dosiahnuť ani 50 až 60 percent predvojnovej výroby.