KĽDR verzus celý Západ. Poslali Kórejci Rusku viac munície než spojenci Ukrajine?

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu ráno miestneho času pricestoval na dvojdňovú návštevu Severnej Kórey, ktorá je jedným z hlavných dodávateľov zbraní a munície pre Kremeľ.

Od tohto stretnutia sa čaká veľa, keďže odkedy v septembri lanského roka severokórejský líder Kim Čong-un navštívil Rusko, poslal Pchjongjang Moskve niekoľko tisícok kontajnerov so zbraňami a muníciou.

Tá je pritom v opotrebovacej vojne na Ukrajine kľúčová, keďže obe strany používajú ťažké delostrelectvo na udržanie zväčša statických, zakopaných pozícií pozdĺž zhruba tisíckilometrovej frontovej línie.

Kontajnery sú zrejme plne naložené delostreleckou muníciou

Juhokórejský rezort obrany ešte vo februári uviedol, že Severná Kórea poslala do Ruska takmer 7-tisíc kontajnerov, ktoré ak by boli naplnené 152-milimetrovými delostreleckými granátmi, mohli obsahovať až tri milióny nábojov. Ak by boli naplnené raketami kalibru 122 milimetrov, mohli by obsahovať viac ako pol milióna nábojov. Podľa toho, čo vtedy uviedol juhokórejský minister obrany Sin Won-sik mohli obsahovať kombináciu oboch.

Minister sa však minulý týždeň pre Bloomberg vyjadril k dodávkam zbraní zo Severnej Kórey opäť. Uviedol, že počet prepravných kontajnerov odoslaných do Ruska sa pohybuje na čísle okolo 10-tisíc. To je počet, do ktorého by sa podľa neho zmestilo 4,8 milióna delostreleckých granátov.

Zároveň dodal, že Severná Kórea poslala do Ruska desiatky balistických rakiet.

Podobné informácie plynú aj od hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera. Ten v pondelok uviedol, že Severná Kórea dodala Rusku „desiatky balistických rakiet a viac ako 11-tisíc kontajnerov s muníciou“.

Dodajme, že Moskva a Pchjongjang dodávky zbraní popierajú.

Ukrajinské médiá sa po zverejnení správy ponáhľali s konštatovaním, že je to viac munície, než poslali Kyjevu spojenci od vpádu ruských vojsk na územie slovenského východného suseda.

„Munícia, ktorú Severná Kórea poslala od septembrového stretnutia Putina a Kima v Rusku, ktoré viedlo k zintenzívneniu obchodu medzi susedmi, pravdepodobne ďaleko prevyšuje muníciu, ktorú na Ukrajinu poslali USA a Európska únia,“ napísal napríklad denník Kyiv Post.

Čo dodal Ukrajine Západ za vyše dva roky vojny

Hoci sa s istotou nevie, čo presne sa nachádza v kontajneroch, ktoré putujú do Ruska, panuje všeobecný predpoklad, že sú naložené najmä muníciou. Spomenutých takmer päť miliónov kusov delostreleckých granátov je obrovský počet. Ukrajinské médiá naozaj nie sú ďaleko od pravdy, keď tvrdia, že tieto dodávky výrazne prevyšujú objem munície, ktorý Západ poskytol Kyjevu.

Spojené štáty v rámci vojenskej pomoci vyčlenili pre Ukrajinu doposiaľ tri milióny 155-milimetrových delostreleckých nábojov a približne 400-tisíc kusov streliva 152-milimetrového kalibru, ktoré sa využíva v zbraniach sovietskeho typu. Okrem toho poslali necelý milión kusov do delostreleckých systémov menšieho kalibru.

Tu sa však vysoké počty končia. Európska únia nebola od marca 2023 schopná dodať ani sľúbený milión kusov, čo na jar zdôraznil šéf európskej diplomacie Josep Borrell s dôvetkom, že cieľ je naplnený zhruba na polovicu. Dodal, že plný počet by mohla Ukrajina dostať do konca roka.

Nemecko doposiaľ dodalo zhruba 130-tisíc kusov munície 155-milimetrového kalibru, pričom plánuje dodať ďalších 250-tisíc. Francúzsko poskytlo ešte menej, keď na oficiálnych stránkach uvádza počet 30-tisíc kusov.

Spojené kráľovstvo informuje, že v roku 2023 Kyjevu dodalo 300-tisíc kusov delostreleckých granátov a v septembri toho istého roka sa zaviazalo, že dodá ďalšie desiatky tisíc kusov.

Česká republika síce začiatkom tohto roka prisľúbila, že Kyjevu zaobstará až 800-tisíc kusov munície, no prvé desaťtisíce 155-milimetrových nábojov majú podľa českého premiéra doraziť na Ukrajinu až v júni, pričom do konca roka by sa mohlo číslo vyšplhať na pol milióna delostreleckých nábojov.

Paradoxom je, že pri sčítaní všetkých vyššie uvedených čísel, aj s muníciou menšieho kalibru, by celkový počet delostreleckých nábojov doposiaľ dodaných Ukrajine západnými spojencami len ledva prekročil to, čo Pchjongjang pravdepodobne poskytol Kremľu od septembra minulého roka.

Treba však zdôrazniť, že porovnanie sa týka len munície. V prípade celkovej finančnej a vojenskej pomoci je objem toho, čo poskytol Západ Ukrajine, oveľa väčší.

Rusko prevyšuje Západ aj v produkčných možnostiach

Už vlani v septembri hovorili funkcionári Severoatlantickej aliancie o tom, že v prípade munície „vidieť na dno suda“. Európski ani americkí zbrojári však medzitým neležali so založenými rukami. Z ich vyjadrení, aj zo správ o prijímaní zamestnancov a zvyšovaní produkcie vyplýva, že pracujú na plné obrátky.

Produkčné kapacity tovární na delostreleckú muníciu sa rýchlo zväčšujú. Tie americké zhruba zo 14-tisíc kusov mesačne pred vojnou, na dnešných zhruba 40-tisíc. Spojené štáty deklarujú, že ich cieľom je stotisícová méta do konca roku 2025. Už do konca aktuálneho roka chcú Američania vyrábať približne 80-tisíc 155-milimetrových nábojov za mesiac.

Čo sa týka Európy, magazín Economist pred časom s odkazom na obranného analytika Sashu Tusa napísal, že európska výroba sa bude šplhať k úrovni 100-tisíc kusov mesačne, ale nekonkretizoval presný časový horizont. Magazín však doplňuje, že nemecký Rheinmetall, ktorý má v tomto smere spomedzi zbrojárov na starom kontinente najväčšie kapacity, si zaumienil vyrábať do konca tohto roka takmer 60-tisíc kusov mesačne.

Európska komisia medzitým uvádza, že už v januári tohto roka dosiahla ročná produkčná kapacita zbrojárov starého kontinentu úroveň jedného milióna 155-milimetrových nábojov (vyše 80-tisíc mesačne).

Rovnaký zbrojársky boom sa však odohráva aj v krajine medveďa, kde kapacity momentálne značne prevyšujú tie západné a takisto majú rásť. Podľa odhadov spravodajskej služby NATO a ďalších zdrojov, ktoré v marci citoval web CNN, Rusko vyrába približne 250-tisíc kusov delostreleckej munície (122-milimetrová a 152-milimetrová) mesačne.

Economist však s odvolaním sa na estónske ministerstvo obrany upozornil, že ruská produkcia delostreleckej munície dosiahne tento rok úroveň 4,5 milióna kusov.

Spoločnosť Bain & Company vo svojej analýze, ktorú citoval web Sky News, píše, že Rusko vyrába delostrelecké granáty približne trikrát rýchlejšie ako západní spojenci Ukrajiny a za približne štvrtinovú cenu.

Objem dodávok zo Severnej Kórey môže rásť

Hoci je evidentné, že Rusko nie je odkázané na muničnú pomoc od svojich strategických spojencov, tá je veľkým bonusom. Päť miliónov kusov delostreleckých nábojov vystačí pri súčasnej ruskej spotrebe (najčastejšie sa odhady pohybujú okolo 300-tisíc mesačne) na viac ako jeden rok vedenia vojny.

A v priebehu najbližších mesiacov sa počty nakúpených nábojov môžu ešte zvyšovať. Putin sa pravdepodobne bude snažiť vyrokovať počas svojej návštevy Pchjongjangu ešte viac. Tvrdí to juhokórejský minister obrany.

„Očakáva sa, že Putin sa bude usilovať o užšiu bezpečnostnú spoluprácu so Severnou Kóreou, najmä o vojenské dodávky, ako sú delostrelecké granáty, ktoré sú potrebné na využitie šance na víťazstvo,“ povedal Sin Won-sik.

Severokórejci nedávajú svoju pomoc zadarmo

Dodajme, že dodávky munície neboli len prejavom náklonnosti lídra KĽDR. Rusko podľa agentúry Bloomberg pravdepodobne poslalo Severnej Kórei technológie týkajúce sa satelitov, ako aj konvenčné zbrane.

Juhokórejská vláda uviedla, že sa predpokladá, že od septembra minulého roka bolo z Ruska do Severnej Kórey odoslaných najmenej 9-tisíc kontajnerov.

Podľa magazínu Economist mohla Severná Kórea žiadať aj návrhy jadrových zbraní či návratové prostriedky pre medzikontinentálne balistické rakety. Tieto odhady však juhokórejskí predstavitelia dementujú, keď k transferu takýchto technológií vraj zatiaľ nedošlo.

Magazín dodáva, že Kremeľ má zatiaľ dostatok pák na to, aby aj bez poskytnutia strategických technológií získal to, čo potrebuje. Keďže zvyšuje svoju vlastnú výrobu zbraní a jeho potreba severokórejských nábojov môže klesať, neťahá pri rokovaniach za kratší koniec.

Fjodor Tertickij z univerzity Kookmin v Soule konštatuje, že na prehlbovanie spolupráce Ruska a Severnej Kórey dohliada aj Čína: „Nie je to bilaterálny vzťah – veľký brat sa vždy pozerá z Pekingu.“