Ministerstvo vnútra dostalo pokutu 90-tisíc eur. Čurillovcov odstavilo priskoro

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok dva dni po nástupe do funkcie dočasne postavil mimo služby šesticu policajtov okolo Jána Čurillu. Bývalá špeciálna prokuratúra im však predtým udelila status chránených oznamovateľov. To znamená, že minister si mal najskôr pýtať povolenie od Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO).

Úrad by zhodnotil, či minister nekoná v pomste a keby jeho zámer schválil, Šutaj Eštok by mohol konať. To sa však nestalo, súčasný predseda strany Hlas tento úrad úplne obišiel.

Minister argumentoval tým, že dotknutí policajti sú trestne stíhaní, a teda má podľa zákona povinnosť odstaviť ich. Čurillovci sú obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a manipulovania veľkých káuz. Policajná inšpekcia koncom mája navrhla podať na nich obžalobu.

Súdy dali zatiaľ za pravdu ministrovi

Čurillovci sa po ministerovom personálnom rozkaze obrátili na civilné súdy so žiadosťou o neodkladné opatrenie. Snažili sa dokázať, že minister ich odvolal z pomsty a porušil právomoc verejného činiteľa. 

Niektorí na mestskom súde aj uspeli. Krajský súd v Bratislave však postupne zamietol všetky odvolania policajtov a skonštatoval, že preskúmanie postupu ministra v tejto veci je možné výlučne v rámci správneho konania.

Právny zástupca policajtov Peter Kubina koncom apríla informoval, že Správnemu súdu v Bratislave už podali všetky dotknuté správne žaloby proti nezákonnému postaveniu policajtov mimo službu.

Zaplatí takmer najvyššiu možnú sumu

Medzitým však Úrad na ochranu oznamovateľov skúmal, či minister nepochybil. Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová ešte začiatkom novembra na tlačovej besede uviedla, že ministerstvo porušilo zákon a v prípade čurillovcov rozhodlo len na základe vlastného úsudku.

Vysvetľovala, že status chránených oznamovateľov neslúži len na „zabetónovanie“ sa vo funkcii, ale je podľa nej preventívnou ochranou pred odvetou zo strany zamestnávateľa.

Zdôraznila, že zo strany úradu môže v tomto prípade hroziť pokuta do výšky 100-tisíc eur. Tej sa nakoniec rezort nevyhol.

Ministerstvo vnútra má zaplatiť 90-tisíc eur za hromadné porušenie zákona, znie konečný verdikt právneho odboru ÚOO. To znamená, že odbor nerozhodoval o jednotlivých prípadoch policajtov samostatne, ale v celku.

Takmer najvyššia možná pokuta podľa Dlugošovej zodpovedá situácii. „Vo všeobecnosti to, samozrejme, odzrkadľuje nejaký kontext. Ale úrad v každom jednom prípade musí udať aj konkrétne dôvody, prečo práve takáto výška sankcie. Všetko je uvedené v rozhodnutí,“ povedala Dlugošová pre Aktuality.sk.

"Rozhodnutie o uložení pokuty je jednoznačným potvrdením, že minister zákon porušil a spáchal správny delikt. Keďže pokuta bola uložená blízko zákonnej hornej hranice (ktorá je 100 000 eur), toto porušenie zákona bolo evidentne vyhodnotené ako závažné," napísal na sociálnej sieti advokát Kubina.

Ministerstvo sa odvolá

Rezort sa voči rozhodnutiu môže odvolať. Vec bude potom opäť posudzovať Dlugošová na základe poradného hlasu odbornej komisie, vysvetľujú Aktuality.

Ak by porušenie zákona a sankcie potvrdil úrad aj v druhostupňovom konaní, ešte stále to neznamená definitívnu bodku za prípadom. Ministerstvo môže napadnúť rozhodnutie na príslušnom správnom súde.

Ministerstvo vnútra pre médium uviedlo, že rozhodnutie ÚOO dostalo v pondelok, ešte si ho detailne študuje, ale určite sa odvolá.

„So samotným rozhodnutím sa nestotožňujeme, obsahuje viaceré nedostatky a najmä nesprávne právne posúdenie veci," uviedol tlačový odbor.

Dodal, že „úrad sa nedostatočne vysporiadal s námietkou zaujatosti, keďže pani predsedníčka úradu vo svojich stanoviskách a aj na samotnej tlačovej konferencii už vopred avizovala porušenie zákona aj napriek tomu, že nepoznala konkrétne okolnosti týchto prípadov, a preto sme uloženie sankcie očakávali."

"Úrad podľa nášho názoru nezobral do úvahy detailnú a podrobnú argumentáciu ministerstva vnútra vrátane argumentácie z rozhodnutí Krajského súdu (KS) v Bratislave (BA), ktorá je v danej veci zásadná, pretože senáty KS v BA jednoznačne potvrdzujú, že postavenie trestne stíhaných vyšetrovateľov mimo činnú službu je obligatórnou povinnosťou ministra, keďže ich oznámenia nesmerovali voči nadriadenému," uviedol rezort vnútra.

Ministerstvo spochybňuje aj samotné poskytnutie ochrany týmto vyšetrovateľom a pripomenulo, že vo veci sa vedie aj trestné konanie, kde budú preskúmané aj samotné okolnosti poskytnutia ochrany.

(tasr, est)