Dobré správy z Ríma: Chystá sa návšteva Slovenska, pápež obnovuje finančnú zodpovednosť, EÚ svoje korene

Vatikánski úradníci pricestovali na Slovensko a do Maďarska, aby si obhliadli miesta, kam v septembri príde pápež František počas apoštolskej návštevy, informovali vatikánski pozorovatelia. Azda v nasledujúcich týždňoch spoznáme predbežný harmonogram cesty a dostaneme odpovede na otvorené otázky: Bude pápežova cesta do Maďarska len čisto náboženská a pastoračná? A na Slovensku to bude naopak vyslovene štátna návšteva? Alebo bude charakter návštevy rovnaký pre obe krajiny? Otázky sú na stole, so záujmom budeme čakať na odpovede.

Najvyšší katolícky líder o týždeň otvára generálne stavy venované téme pôrodnosti v Taliansku. Demografia teda nebola tento týždeň témou len u nás, rieši ju aj Rím a talianska elita. Rímsky biskup má jasný cieľ, chce občanov vyburcovať k demografickej „jari chlapcov i dievčat“, aby vyššia natalita odvrátila vymieranie juhoeurópskeho národa.

Taliansko je už dlhé roky v ťažkej situácii, ekonomika stagnuje od prijatia eura, z krajiny odchádzajú mladí, rodí sa neskutočne málo detí. Krajina bratrancov a sesterníc je už dlhšie krajinou jedináčikov. Azda sa podarí iniciovať zmenu. Pápež sa o to usiluje cez kultúru a náboženstvo, politici by mali pridať konkrétne opatrenia.

Reformný týždeň vo financiách

Čerstvý zákon o transparentnosti ukazuje jasnejšie kontúry Františkovej vízie reformy a „ukončuje éru princov cirkvi“, aplaudovali vatikanisti v najnovších komentároch. Zníženie platov kardinálov a vatikánskych zamestnancov má síce rôzne výnimky a na pozadí odhadovaného deficitu vo výške 50 miliónov eur sa zdá ako kvapka v mori. Avšak stále sme v lockdowne a hlavný generátor zisku katolíckeho miništátu – Vatikánske múzeá – sa už niekoľkokrát zatvorili. Preto sa ráta každá kvapka, podčiarkol Sean-Patrick Lovett z televízie Rome Reports:

„Niežeby to bolo primárne o peniazoch. Dôraz je na službu, nie na slávu a majetok, čo pápež František veľmi jasne vyjadril, keď naposledy kreoval kardinálov.“

Pre iných však legislatíva nerieši podstatu problému, lebo prepadá finančnému populizmu. Sťažujú sa, že Svätej stolici chýba dlhodobá stratégia, lebo len nárazovo opravuje škody a používa „veľké gestá na pokrytie inštitucionálnych problémov“. Kultúra úplatkov sa podľa nich nevyrieši tým, že sa zavedie zákaz prijímať dary do určitej hodnoty, ako to zavádza pontifik.

Kritiku si zase vyslúžila vatikánska justícia, ktorá vyšetruje finančnú kriminalitu, lebo vraj „po rokoch úprav a  personálnych zmien je až zarážajúco v rozklade“, čomu sme sa už v Štandarde venovali v minulosti. „Pápež je jej pánom a mal by si uvedomiť, že je jeho dielom,“ vyzývajú Františka k ráznej akcii pozorovatelia.

Reformný týždeň teda pokračuje. Rímsky biskup vymenoval hlavného revízora: je ním Alessandro Righini, ktorý funkciu dosiaľ zastával dočasne. Má praktické skúsenosti a je autor článkov o kontrole riadenia. Protikorupčný šéf Vatikánu mal spochybniť kontroverzný nákup nehnuteľnosti v Londýne, okolo ktorého stále prebieha vyšetrovanie. Menovanie Righiniho je teda pokračovaním v pôvodnom pláne finančnej reformy. A to bez ohľadu na nepríliš úspešný justičný aktivizmus vatikánskych sudcov, ktorý znižuje postavenie Svätej stolice vo svete.

Stále sa netrpezlivo čaká na hodnotiacu správu výboru Moneyval, ktorý mapuje vatikánsky boj s praním špinavých peňazí. Virtuálne tiež zasadala Rada kardinálov, no detaily rokovania nezverejnili. A napokon František znova označil finančné špekulácie za neudržateľné a nebezpečné. Hoci téma peňazí sa v našich pomeroch spolu s cirkvou nerieši, tak často vidieť, že v Ríme ide o jednu z hlavných tém, ktorá pápeža zamestnáva a kúriu z času na čas kompromituje.

Konala sa i kontroverzná megakonferencia o zdraví, kam Vatikán pozval dcéru Clintonovcov, modelku Cindy Crawford i „oligarchov z IT oblasti“. Uvidíme, aké prinesie závery, no toto podujatie vyslalo čudný dojem. Zjavne malo ísť o PR akciu, ale akoby pre úplne iné publikum.

EÚ si v rímskych kostoloch oživuje kresťanské korene a posilňuje rolu náboženstva

Dnes, na Deň Európy, sa začína iniciatíva s názvom Európsky chodník kostolov v Ríme, ktorá predstaví chrámy európskych národov vrátane Slovenska. Rímsko-európska akcia chce „ukázať a prehĺbiť hlboké prepojenie medzi Európskou úniou a Svätou stolicou“. EÚ tým oslávi 50. výročie uzavretia diplomatických vzťahov medzi oboma medzinárodnými aktérmi.

Tohtoročný európsky deň je významný i tým, že spoluzakladateľ Únie Robert Schuman má azda bližšie ku svätosti. Je to vhodný čas, aby sa EÚ vrátila ku kresťanskému odkazu svojich zakladateľov a k subsidiarite, ktorá je jedným z princípov Únie i sociálnej náuky cirkvi, hovorí proeurópska autorka.

Európska komisia zároveň s omeškaním určila osobitného vyslanca EÚ pre podporu náboženskej slobody alebo viery mimo EÚ. Je ním bývalý eurokomisár z Cypru s rodným menom Christos (v gréčtine Kristus), ktorý nahradí prázdne miesto po Jánovi Figeľovi. Tento úrad ohlásila európska inštitúcia vo Vatikáne v roku 2016, keď pápež František dostal Medzinárodnú cenu Karola Veľkého za prínos k európskej jednote.

Mimochodom koľko krajín EÚ si dnes pripomína kresťanské korene tohto integračného spolku? Nezaráža vás to? Pred pár rokmi išlo o tému, o ktorú prebiehal akýsi súboj, najmä pri zmienke o kresťanstve v preambule vtedy navrhovanej európskej ústavy. A dnes? Ticho a nezáujem. U nás aj všade inde. Kresťanstvo sa kde-tu ešte spomenie ako prídavné meno, ale dokumenty EÚ sa už vydali iným smerom, politici hovoria zásadne o budúcnosti, na korene niet čas, niet záujem, podčiarkuje spisovateľka pôsobiaca v EÚ. Aj to je azda správa o stave EÚ, zakladateľov by to iste nemilo prekvapilo. A Rím to tento týždeň vlastne pripomenul.

Citát týždňa

Tu sa hodí oživiť pamäť i Františkovu víziu Európy, ktorá snúbi finančnú, demografickú i ľudskoprávnu stránku. Vyslovil ju pri prevzatí Ceny Karola Veľkého:

„Snívam o Európe, kde mladí… milujú krásu kultúry a jednoduchý život, nezaťažený nekonečnými potrebami konzumizmu, a kde vstúpiť do manželstva a mať deti je zodpovednosťou i veľkou radosťou, nie problémom pre nedostatok stabilného zamestnania. Snívam o Európe rodín, so skutočne účinnými ekonomikami zameranými skôr na tváre ľudí než na čísla, viac na príchod detí na svet než na hromadenie majetku. Snívam o Európe, ktorá zveľaďuje a chráni práva každého nezabúdajúc na povinnosti voči všetkým. Snívam o Európe, o ktorej sa nebude môcť povedať, že jej úsilie o ľudské práva bolo jej poslednou utópiou.“