„Vždy som bol odhodlaný brániť a podporovať toto základné ľudské právo. Budem spolupracovať s európskymi inštitúciami, medzinárodnými organizáciami a mimovládnymi organizáciami na dosiahnutí cieľov môjho mandátu a pomáhať pri medzinárodnom úsilí EÚ chrániť ľudské práva a podporovať slobodu, náboženstvo a zmierenie,“ vyhlásil nový vyslanec.
Je proeurópsky, pragmatický a umiernený liberál, ktorý sa nebojí ísť proti názoru väčšiny. Zúčastnil sa napríklad na prvom cyperskom gay pride, napísalo o ňom periodikum Politico.
Christos Stylianides vyrastal na ostrove v čase, keď jeho časť obsadilo Turecko. Hovorí, že „vie, čo to znamená byť v konfliktnej situácii, nemať úkryt, byť bez základných potrieb, žiť v strachu a ukrátený o ľudskú dôstojnosť“. Pochádza z hlavného mesta Nikózia, študoval zubárstvo, potom medzinárodný rozvoj a bol hovorcom cyperskej vlády, no z funkcie rezignoval po korupčnom škandále, ktorý zahŕňal verejnú správu.
Vymenovanie prišlo neskoro, dve tretiny ľudstva nemôžu slobodne vyznávať vieru
Úrad osobitného vyslanca pre podporu náboženskej slobody mimo EÚ nebol obsadený od nástupu Nemky Ursuly von der Leyenovej na čelo novej eurokomisie v roku 2019. Najprv sa jej členovia rozhodli, že funkciu zrušia. Kritizovali to europoslanci, ľudskoprávne organizácie a na svoju krajanku tlačili tiež nemeckí kresťanskí demokrati na čele s Manfredom Weberom. Obnovu úradu ohlásil v tvíte eurokomisár Schinas v júli 2020, no menovanie prišlo až teraz. Za meškaním je najmä globálna pandémia, no pozorovatelia spomínajú neveľký záujem Únie o náboženské otázky vo všeobecnosti i zložité byrokratické procedúry.
Od Christosa Stylianidesa sa očakáva, že sa rýchlo pustí do práce a zameria sa na potreby tých najprenasledovanejších na celom svete. Dve tretiny ľudstva totiž stále nemôžu slobodne vyznávať svoju vieru. Upozornila na to talianska sekcia pápežskej nadácie Pomoc trpiacej cirkvi a podobné organizácie.
„Žiadame Európsku komisiu, aby posilnila pozíciu osobitného vyslanca a nadviazala na dôležitú doteraz vykonanú prácu. Obete priamo na mieste nevyhnutne potrebujú rozhodnú reakciu zo strany EÚ. Vďaka svojmu osobitnému vyslancovi môže EÚ byť na čele takejto medzinárodnej reakcie. Toto vedenie je dnes potrebné viac, ako kedykoľvek predtým,“ vysvetlila právnická organizácia Alliance Defending Freedom (ADF).
V minulosti bol na poste Slovák
Podľa ADF aj iných funkcia osobitného vyslanca prispela k posilneniu Únie ako „soft power“ pri podpore náboženskej slobody vo svete. Tento úrad ako prvý zastával bývalý predseda KDH Ján Figeľ. Aj vďaka jeho úsiliu oslobodili Asiu Bibiovú, ktorú v rodnom Pakistane odsúdili za rúhanie a čelila trestu smrti. Oslobodená kresťanka vtedy Figeľovi poďakovala za podporu.
"Táto pozícia je významný príspevok pre mier a udržateľný rozvoj okolo Európy a tiež preventívne opatrenie voči možnej budúcej utečeneckej a migračnej vlne," podčiarkol Ján Figeľ, ktorý v minulosti pôsobil aj ako eurokomisár. Úspech tohto úradu podľa neho inšpiroval mnohé štáty k tomu, aby ustanovili svojich vlastných osobitných vyslancov venujúcich sa náboženskej slobode. Uvažovalo o tom aj Slovensko.
Vznik úradu osobitného vyslanca EÚ pre podporu náboženskej slobody alebo viery mimo EÚ ohlásil vtedajší predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v roku 2016 vo Vatikáne. Zúčastnil sa tam na odovzdávaní európskej Ceny Karola Veľkého pre pápeža Františka.
