Kostol sv. Víta v Rusovciach je historický klenot. Bol prepojený s významnou princeznou

V tomto roku si pripomíname 160. výročie narodenia princeznej Štefánie. V rímskokatolíckom Kostole svätého Víta v Rusovciach sa konala na jej počesť výstava „Princezná Štefánia – život a historický odkaz v Bratislavskom samosprávnom kraji“.

Cez rozmanitosť umeleckých štýlov a techník študentov bratislavskej Školy umeleckého priemyslu Josefa Vydru mohli návštevníci nahliadnuť do života tejto inšpiratívnej osobnosti. Študentské práce by od septembra mali byť dostupné v jej rodnom Bruseli vo vybranom kultúrnom zariadení.

Rakúsko-uhorská princezná Štefánia sa chodievala modliť do kostola v Rusovciach

Rakúsko-uhorská korunná princezná Štefánia sa narodila v roku 1864 na zámku Belvedere v Laekene, ktorý je dnes súčasťou Bruselu. Spolu so staršou sestrou Lujzou nemali príliš radostné detstvo, keďže dostali málo rodičovskej pozornosti od otca, belgického kráľa Leopolda II. a mamy Márie Henrietty.

Už ako 17-ročná sa vydala za následníka cisárskeho trónu korunného princa Rudolfa, syna cisárovnej Alžbety, známej ako Sissi.

Manželom sa narodila jediná dcéra Alžbeta Mária. Ich manželstvo nebolo šťastné pre zhýralý život Rudolfa, ktorý v roku 1889 na poľovníckom zámku Mayerling najskôr zavraždil svoju 17-ročnú milenku Mary, barónku Máriu Vetserovú, a následne spáchal samovraždu.

Hoci Štefánia bola predurčená na to, aby sa stala rakúsko-uhorskou cisárovnou, zvolila si skromnejší, ale o to šťastnejší život v úzadí.

Po jedenásťročnom vdovstve sa opäť vydala za uhorského grófa Eleméra Lónyaya, ktorý nepochádzal z panovníckeho rodu.

Tým bola Štefánia úplne vylúčená z viedenského dvora a musela sa vzdať všetkých titulov, za čo ju jej svokor, cisár František Jozef I. odškodnil ročnou apanážou 100 000 zlatých doživotnej renty. Apanáž je ročný dôchodok členov panovníckych a šľachtických rodín, ktorí nemajú priamy podiel na výnose rodinného majetku.

Následne sa Lónyayovci v roku 1906 presťahovali z Viedne do kaštieľa v Rusovciach, ktorý spolu s rozsiahlym parkom počas ich pôsobenia prekvital. V priľahlých priestoroch sídla založili záhradníctvo Stephaneum, známe po celej Európe, kde sa v 36 skleníkoch pestovali na komerčné účely početné okrasné rastliny. Stali sa poslednými majiteľmi v súčasnosti chátrajúceho kaštieľa, ktorý by sa mal opravovať.

Princezná Štefánia sa nezdržiavala iba v Rusovciach, ale navštevovala aj centrum vtedajšej Bratislavy. Oproti Grasalkovičovmu palácu sa na prízemí nachádzala v tej dobe kaviareň Mezey, ktorú dnes poznáme ako Štefánku. O jej nový zmenený názov sa postaral majiteľ podniku Béla I. Hackenberger, ktorý bol osobnosťou Štefánie natoľko očarený, že s jej súhlasom ju v roku 1904 podľa nej premenoval.

„Tento názov mal symbolizovať eleganciu, prestíž a vznešené dedičstvo spojené s princeznou Štefániou, čo prispelo k tomu, že sa kaviareň stala obľúbeným miestom stretávania bratislavskej inteligencie a umelcov,“ upresnila pre Bratislavský Štandard analytička Zastúpenia BSK pri EÚ v Bruseli Tereza Blanová.

Aj keď aristokratka pochádzala z urodzeného rodu, pomáhala, kde sa dalo. Súčasťou panstva v Rusovciach bol aj čeľadník, (ubytovacia budova pre služobníctvo), ktorý stál v tesnej blízkosti. Počas prvej svetovej vojny v jeho priestoroch zriadila Štefánia vojenský lazaret, v ktorom sa stala vrchnou sestrou.

„Pomáhala raneným vojakom a do kostola sa chodievala modliť. Štefánia bola obľúbená, čo potvrdili viacerí obyvatelia Rusoviec, ktorí ju poznali. Na Mikuláša alebo Vianoce pozývala deti, rodičov do kaštieľa, kde im niečo pripravila, bola to výnimočná žena,“ povedal Bratislavskému Štandardu prevádzkar Sankt Vinktus Kaffee František Vajarský.

Kostol sv. Víta v Rusovciach sa zmenil na štýlovú kaviareň

Obnovený Kostol sv. Víta je najstaršou sakrálnou stavbou v Rusovciach. Pochádza z roku 1208, keď bol postavený v románskom slohu. V roku 1613 bol však prestavaný do renesančnej podoby, ktorá sa zachovala do súčasnosti.

Niektoré základy stavby, na ktorých bol kostol vybudovaný, siahajú až do rímskych čias. Nie je to až tak prekvapujúce, lebo Rusovce boli významnou hranicou Limes Romanus.

Pri stavebných prácach bol náhodne odhalený na juhozápadnom pilieri veže historický nápis pochádzajúci z náhrobku rímskeho veliteľa a prefekta Mária Firmia približne z roku 146, ktorý v preklade znamená: „Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu ala Cannanifator rímskych občanov, ktorým velil Marius Firmus, prefekt, aby sľub splnila rada, dobrovoľne a podľa zásluhy“.

Kmeň Cannanifátov pochádzal z územia súčasného Holandska a pôsobil tu až do prelomu 4. a 5. storočia. Prefekt bol v tých časoch vysokopostavený úradník.

Okrem toho sa tu našla z obdobia druhého storočia jama s kostrou koňa. Pod podlahou kostola boli počas výskumu odhalené aj tri novoveké hroby a jeden rímsky zo štvrtého storočia, čo je ďalším unikátom.

Kostolík sv. Víta odolal vojnám a nájazdom, pričom najtvrdší úder dostal v 50. rokoch minulého storočia, keď vplyvom komunistického režimu nielen prestal plniť liturgický charakter, ale bol vybrakovaný a stal sa skladom kníh.

Následne dlhé roky pustol. Vďaka obetavej práci rusovského farára Júliusa Mariána Prachára s farníkmi sa podarilo chrám zachrániť a je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok.

Po približne 25 rokoch rekonštrukcie sa v roku 2020 stala z neho štýlová kaviareň Sankt Vinktus Kaffee. „Najväčšiu zásluhu na obnove kostola má pán farár Prachár. Koľkokrát tu robil aj počas zimy, keď sa nekúrilo. Počas prác musel dodržiavať od pamiatkarov všetky detaily,“ oboznámil nás s faktami Vajarský.

O malebný priestor je veľký záujem najmä na organizovanie menších výstav a koncertov, čo potvrdzuje aj prítomnosť klavíra. Horná časť interiéru sa využíva ako knižnica, kde ľudia môžu priniesť knihy, ktoré už nechcú alebo si odnesú tie, ktoré ich upútajú. Počas teplých dní využívajú návštevníci aj vonkajšie priestory, v ktorých si môžu posedieť pri dobrej káve alebo koláči.

Počas likvidácie a následného chátrania sakrálnej stavby sa vzácny mobiliár nenávratne stratil, ale našťastie sa našiel aspoň originálny oltárny triptych s výjavom umučenia svätého Víta z roku 1613. Vedľa obrazu je umiestnená cenná vitráž z 18. storočia zobrazujúca svätého Jozefa s Ježišom.

Kým z pôvodných artefaktov ostalo torzo, vo väčšom rozsahu sa zachránila architektúra. Už z diaľky je možné obdivovať 17 metrov vysokú štvorhrannú vežu so vzácnymi oknami, stojacu na dvoch mohutných pilieroch.

Pôvodné steny z tehál a skál, priečelia, kruhové renesančné okná či zrekonštruované barokové okno s novou vitrážou so symbolmi sv. Víta – palmou, kohútom a kotlom – zvýrazňujú genius loci.

Na stoloch sú položené knihy Svätého písma – Nový zákon, ktoré pripomínajú návštevníkom pôvodný účel stavby. Liturgické obrady prebiehajú príležitostne už iba v exteriéri.

Uvedená zmena využitia vysväteného kostola nie je bežná, preto je pochopiteľné, že sa to všetkým nemusí pozdávať. Skutočnosť je taká, že chrám chátral a jeho niekoľko rokov trvajúca obnova bola náročná.

Miestna farnosť by po finančnej a možno ani personálnej stránke pravdepodobne neutiahla prevádzku aj tohto kostolíka, ak by plnil iba cirkevné poslanie.

V Rusovciach sa nachádza rímskokatolícky Kostol svätej Márie Magdalény, ktorý je pre veriacich údajne postačujúci. To sa však nedá povedať o spomínanej kaviarni Sankt Vinktus Kaffee, ktorá by privítala aj zväčšenie priestorov, avšak pamiatkari sú proti.