Tvorcovia Legendaria začínali aplikáciou. Dnes s nimi „turistikuje" celé východné Slovensko

Myšlienka Legendaria odštartovala už v roku 2013. Novovzniknutú organizáciu tvorili dvaja ľudia, ktorých túžbou bolo zviditeľniť Prešovský kraj. Prvou lastovičkou okrem budovania prvkov infraštruktúry bola fotografická a cestovateľská súťaž Dovolenka v Prešovskom kraji, dnes známa ako Choď a foť.

„Cítili sme však, že to nestačí. Povedali sme si, že máme neskutočný potenciál, čo sa týka zaujímavých a atraktívnych lokalít a aj rôznych legiend, ktoré by sme mali ľuďom predstaviť. Začala sa pomaličky kreovať idea nejakej kampane, resp. aktivity pre rodiny s deťmi, ale aj rodičov a starých rodičov. Chceli sme pritiahnuť ľudí do kraja, ukázať, čo tu máme a zdržať ich tu čo najdlhšie,“ hovorí o prvotnej a dodnes základnej myšlienke výkonný riaditeľ KOCR Martin Janoško.

Začínali v úplne inej podobe, akú má Legendarium dnes. „V roku 2015 sme spoznali prešovsko-sabinovskú spoločnosť, ktorá vytvárala mobilné hry. Bola úspešná a v spolupráci s nimi sme vytvorili prvú aplikáciu Legendarium," opisuje Janoško začiatky. Hra spočívala v tom, že mali vytipovaných desať lokalít – kultúrnych zariadení, v ktorých deti zbierali nálepky.

„Okrem toho si deti stiahli do mobilov hru a pomocou aplikácie sa lokalizovali na miestach, ktoré sme im v okolí vybrali. Ku každej lokalite sa tiež viazala legenda,“ vysvetľuje riaditeľ s tým, že ich v tej dobe prekvapil enormný záujem o hru. „Za necelé dva mesiace dosiahla desaťtisíc stiahnutí, čo bolo na tú dobu skutočne veľa. Aplikácie totiž neboli vtedy takou samozrejmosťou, akou sú dnes,“ spomína si.

Jednou z tvorcov Legendaria je aj Barbora Čechová, súčasná manažérka pre PR a médiá KOCR Severovýchod Slovenska. „Pamätám si, že keď sme začínali tvoriť Legendarium, stále sme si hovorili, že ‚Poďme robiť niečo iné, niečo nové‘. Vnímali sme rodiny s deťmi ako obrovský potenciál. Vedeli sme, že deti treba motivovať a aplikácia nám v tej dobe pripadala ako dobrá voľba,“ hovorí Barbora Čechová.

Legendy už vtedy písal spisovateľ a rodák z Prešovského kraja Janko Pochanič a s hudbou pomáhal aj Martin Husovský z Komajoty. „Vznikla z toho veľká komunita ľudí, ktorí sme to spočiatku robili, ako sa vraví, na kolene, no s naozajstným oduševnením a za minimálne finančné prostriedky,“ dodala Čechová.

Hlavným motívom Legendaria bolo podľa tvorcov nielen pritiahnuť ľudí a zvyšovať návštevnosť kraja, ale aj vytvárať novú detskú cieľovú skupinu. „Stále sme si vraveli, že si potrebujeme vychovávať turistov. Aj mňa moji rodičia vodili po slovenských horách. Dodnes si to pamätám a dodnes tam vodím aj svoje deti. Chceme, aby aj oni svoje deti raz vodili po tomto regióne,“ hovorí rodený Prešovčan Janoško.

V súčasnosti znova bez telefónov

Súčasná podoba kampane sa zaobíde aj bez mobilných telefónov. V čase, keď hra vznikla, neboli telefóny v detských rukách až tak častou záležitosťou ako sú teraz. Aj preto si po rokoch tvorcovia Legendaria povedali dosť a vytvorili výlučne prírodnú a papierovú verziu súťaže. 

„Kým vtedy zbierali v aplikácii body, posledné roky zbierajú nálepky a pečiatky. Po období korony sme chceli ľudí ešte viac povzbudiť, aby chodili do prírody, takže vznikli trezory v prírode. K zariadeniam sme tiež pripojili aj menšie obecné múzeá, ktoré často ukrývajú veľmi zaujímavé expozície vytvorené miestnymi nadšencami,“ objasnila Čechová.

Množstvo príprav a práce sa vyplatilo

Mladí ľudia, ktorí tvoria túto kampaň, sú dušou turisti. Baví ich to, do lesa chodia aj vo svojom voľnom čase a zbierajú inšpirácie.

„Konečný výber miest je naozaj náročný, lebo trasy si musíme reálne prejsť my, zhodnotiť, či je to adekvátne pre deti. Niekedy sa nám stanú aj nečakané situácie, napríklad že prejdeme v apríli trasu a je vynikajúca a v máji prídu lejaky a celá zarastie. Začiatkom júna ešte voláme kompetentných, aby to vykosili a upravili trasy,“ vysvetľuje Janoško s tým, že proces prípravy Legendaria je veľmi dlhý.

„V podstate ako skončíme jedno Legendarium, počas neho si už zbierame podnety na ďalšie. V zimných mesiacoch už pripravujeme všetko na letnú sezónu, popri iných našich aktivitách“ priblížila Barbora Čechová.

Trasy sa nikdy neopakujú, každoročne na hráčov čakajú nové miesta a nové legendy. „Snažíme sa ísť do všetkých častí kraja, do všetkých okresov. V kancelárii máme veľkú mapu a kým v každom okrese nie je niečo zapichnuté, nie sme spokojní. V Tatrách by sme vedeli nájsť aj tri-štyri miesta na Legendarium, ale my chceme, aby ľudia spoznávali aj Medzilaborce, Stropkov a podobné lokality. Aby zvýšili návštevnosť, využili služby, zariadenia, išli sa tam najesť a podporili miestnych,“ vysvetľuje Barbora.

Jej slová dopĺňa riaditeľ: „Veľmi sa snažíme o to, aby boli v kampani zastúpené aj miesta dostupné s kočiarom, alebo s vozíkom pre znevýhodnené deti," a dodáva, že mnohokrát pri nájdení vhodnej lokality dokážu sami vytvoriť nový značený chodník. 

„Trasu upravujeme, kosíme, maľujeme, čistíme od odpadkov. Za posledné roky sme dokonca vybudovali dva nové zábavno-náučné chodníky – Tajomný les Krakovec a druhý v Údolí obrov pri Hermanovciach nad Topľou,“ hovorí.

Občas ich zamrzí, keď veci, ktoré starostlivo pripravujú, nájdu poškodené. Niekoľkokrát museli opravovať trezory, čistiť ich od polepených nálepiek, ktoré znehodnotia deti bez dozoru rodičov. „Často sa nám stáva, alebo sme boli aj osobne svedkom, že na trezore, kde je napísané ‚Hraj fér a zober si jednu nálepku‘ si rodičia berú nálepky pre známych alebo len tak pre zábavu. Mrzí nás, keď tam potom prídu iné deti a nájdu prázdny trezor,“ hovoria so zármutkom v hlase tvorcovia.

Tento rok aj jazero Blajzloch či Veterná diera pri Mirkovciach

Tento rok sa koná už deviaty ročník obľúbenej aktivity, ktorý odštartoval 14. júna a potrvá do 8. septembra a hoci všetky výlety sú výnimočné, našlo sa zopár takých, ktoré predtým nepoznali ani samotní tvorcovia.

„Krásne miesto je napríklad jazero Blajzloch na okraji Slovenského raja. Kolegyňa Petra objavila Dúpnu jaskyňu oproti Jasenovskému hradu, čo je pekná prechádzka, po ktorej sa ocitnete pri zaujímavom skalnom masíve. Raritou je Veterná diera pri Mirkovciach, kde trasa vedie blízko tzv. Zimnej skaly. Keď idete okolo, zacítite prúdenie studeného vzduchu,“ láka na nevšedné zážitky riaditeľ.

Najdlhšou trasou je tento rok turistický chodník na chatu Plesnivec v Belianskych Tatrách. Medzi náročnejšie patrí aj sedlo Čerešňa. Naopak najjednoduchšou je Žabia cesta v Levočskej doline alebo výlet na rozhľadňu Údol, ktorý vedie popri nevšedných Údolských skalách.

Nálepky, pečiatky a odkaz v trezore

Nálepky môžu deti získať na 17 turistických trasách a pečiatky v 77 organizáciách, ako sú múzeá, hrady či zábavné turistické atrakcie. Zmyslom je aj to, aby deti objavovali popri turistike aj rôzne kultúrne inštitúcie a zistili, čo sa v nich nachádza a tvorili si k nim vzťah.

„Keď sme začínali, museli sme všetkých zainteresovaných oslovovať a pripravovať prezentácie, čo od nich vlastne chceme. Teraz je to o tom, že sa nám hlásia sami. Začali sme si robiť prieskum, ako im Legendarium zvýšilo návštevnosť a tržby a niektoré hlásili nárast aj o 150 až 200 percent,“ teší sa Barbora Ćechová.

Deti sú odmeňované a motivované už počas samotnej kampane. „Máme garantované ceny, za určitý počet pečiatok a nálepiek si môžu na rôznych distribučných miestach vyzdvihnúť odmeny. Vyvrcholením Legendaria je vyhodnotenie, kde žrebujeme zo všetkých, ktorí nám pošlú fotodokumentáciu s nálepkami a pečiatkami. Tí hrajú o 50 aj viac cien. Ide o rôzne pobytové balíčky, vstupy či vecné ceny,“ upriamil pozornosť na septembrový záver riaditeľ.

Pozitívna reakcia rodín ich motivuje a posúva vpred. Rodičia napíšu odkaz na sociálnu sieť, alebo nechajú odkaz na papieriku v trezore. Mnohí vyznajú, že je to pre nich skvelá inšpirácia na výlety s deťmi či vnúčatami, alebo napíšu, že sa vďaka Legendariu do Prešovského kraja vrátili opäť.

„To nám dáva pocit, že sme to asi vymysleli dobre. Zvlášť nás tešia pozitívne maily aj od návštevníkov z iných krajov, ktorí si vďaka Legendariu naplánujú voľné dni u nás,“ hovorí manažérka.

Projekt realizujú z dotácie Ministerstva cestovného ruchu a športu a z členského príspevku Prešovského samosprávneho kraja. Tento rok majú naň vyčlenených 23 000 eur. Súčasný deviaty ročník rozhodne nie je posledným. Tvorcovia už teraz majú vízie na ďalší.

„Podstatné je, aby sme mali podporu, aby sme boli zdraví a aby sa Slovensko venovalo deťom a objavovaniu prírody. A samozrejme cestovnému ruchu a jeho veľkému potenciálu. A najmä, aby sme si to spoločne užili a mali krásne spomienky,“ dodali na záver.

Jazero Blajzloch. Foto: KOCR