Drvivá väčšina hlasov v mediálnom priestore volá po slobodnom a otvorenom obchode. Od európskych automobiliek cez tie čínske až po rôzne think tanky, ekonómov či redakcie významných periodík. Brusel sa napriek tomu vybral cestou zvýšenia ciel. Pomerne radikálneho. Prečo sa tak rozhodol, keď hrozia nielen protiopatrenia Pekingu, ale aj ďalšie negatívne implikácie pre európsky trh a samotný prechod na elektromobilitu?
Európska únia pred dvoma týždňami avizovala, že radikálne zvýši clá na dovoz elektromobilov z Číny. Ak sa Brusel s Pekingom nedohodne inak, sadzby siahajúce v prípade niekoľkých výrobcov až do výšky takmer 48 percent majú začať platiť od štvrtka 4. júla. Hoci od ohlásenia došlo ku kozmetickej korekcii o necelý percentuálny bod smerom nadol, zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa sadzby mali výraznejšie meniť.
A hoci ich ešte členské štáty budú môcť teoreticky zvrátiť hlasovaním, ktoré sa uskutoční 2. novembra, na ich zrušenie by bola potrebná kvalifikovaná väčšina. Tá však neexistuje, keďže niekoľko významných hráčov na čele s Francúzskom, Talianskom či Španielskom s clami súhlasia.
Slovami ekonóma a zároveň kolegu Pavla Minárika, „podobne ako skutočné vojny, aj tie obchodné často prechádzajú postupnou eskaláciou“. Protiopatreniami pritom nehrozia len čínski vládni predstavitelia, ale lobujú za ne aj tamojší najväčší hráči v automobilovom priemysle.
Primárnym cieľom však nie je eskalovať situáciu do obchodnej vojny, ale skôr zatlačiť na to, aby Brusel spravil krok späť.
Zvyšovanie napätia a protekcionistická prestrelka nie je o nič viac v záujme európskych výrobcov. Tí za minulý rok vyviezli do Číny vozidlá za 19,4 miliardy eur, čo je zhruba dvojnásobok hodnoty dovezených čínskych elektromobilov do Európskej únie. Pre vysoké clá by trpeli obe strany.
Na opustenie myšlienky vyšších ciel a zachovanie slobodného obchodu preto vyzývajú aj viaceré európske zvučné mená.
Hoci nie všetci európski výrobcovia razia jednotnú a rovnako prísnu rétoriku, zhodujú sa, že najmenej kľukatou cestou k prosperite je slobodný obchod a trh s čo najmenším počtom bariér.
A tvrdia to napriek tomu, že Brusel ich chce podľa vlastných slov týmto krokom spraviť konkurencieschopnejšími. Výsledky vyšetrovaní podľa avíza Komisie odhalili, že čínska vláda podkopáva férovú súťaž dotáciami, ktoré tamojším producentom umožňujú dodávať na trh autá s podstatne nižšími cenovkami. Brusel preto deklaruje, že chce prostredníctvom vyšších sadzieb postaviť konkurentov na jednotnú štartovaciu čiaru.
„Vyrovnávacie clá vo všeobecnosti nie sú vhodné na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu z dlhodobého hľadiska – odmietame ich,“ citoval pre Štandard stanovisko koncernu Volkswagen jeho hovorca Nicolai Laude. Podľa európskeho giganta sú „voľný a spravodlivý obchod a otvorené trhy základom prosperity, zamestnanosti a udržateľného rastu“.
„Negatívne účinky tohto rozhodnutia prevažujú nad akýmikoľvek potenciálnymi prínosmi pre európsky a najmä nemecký automobilový priemysel,“ dopĺňa svetový výrobca.
Automobilka Volvo Cars, ktorá plánuje do roku 2030 predávať iba elektrické vozidlá a na východe Slovenska stavia obrovský výrobný závod, zase pre Štandard uviedla, že hoci sa spojila s Európskou komisiou, aby jej objasnila svoju cestu, a je jej „k dispozícii v prípade akýchkoľvek otázok“, zo všeobecného hľadiska sa ako globálny výrobca s celosvetovou pôsobnosťou spolieha na otvorené trhy a politiky voľného obchodu.
„Sme presvedčení, že vedú k zvýšeniu celkovej globálnej hospodárskej prosperity, inováciám a vyššej životnej úrovni ľudí na celom svete,“ uviedla spoločnosť, ktorej väčšinovým vlastníkom je de facto čínska automobilka Geely.
Clá podľa šéfa BMW Olivera Zipseho „neprispievajú k úspešnej konkurencii na medzinárodných trhoch“.
„Rozhodnutie o dodatočných dovozných clách je nesprávna cesta. Komisia EÚ tým poškodzuje európske spoločnosti a európske záujmy,“ skonštatoval.
Ďalší automobilový koncern so sídlom v Holandsku, ktorý vznikol spojením francúzskej PSA a talianskeho Fiatu, vyhlásil: „Stellantis ako globálna spoločnosť verí v slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž v celosvetovom obchodnom prostredí a nepodporuje opatrenia, ktoré prispievajú k fragmentácii sveta.“
Britský finančník a novinár Ian King v analýze pre web Sky News konštatuje, že clá málokedy prinášajú také výhody, ako ich zástancovia tvrdia: „Poškodzujú spotrebiteľov, stoja pracovné miesta, ničia bohatstvo a budujú nedôveru medzi krajinami.“
Kielsky inštitút už skôr odhadol, že už 20-percentné clo by viedlo k citeľným obchodným zmenám a „pravdepodobne“ znamenalo vyššie ceny pre konečných spotrebiteľov.
„Clá zavedené Európskou úniou pravdepodobne nebudú znamenať stratu trhu EÚ pre čínskych výrobcov elektrických vozidiel, skôr spôsobia zdraženie výrobkov,“ píše Francesca Ghirettiová, pracovníčka Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) – think tanku so sídlom vo Washingtone.
Podľa hovorcu Volkswagenu je „načasovanie rozhodnutia Komisie EÚ škodlivé vzhľadom na súčasný slabý dopyt po vozidlách BEV v Nemecku a Európe“. Európa podľa automobilky potrebuje regulačné prostredie podporujúce automobilový priemysel pri transformácii na e-mobilitu a klimatickú neutralitu.
Editori agentúry Bloomberg upozorňujú, že clá spôsobia skutočné škody: „V prvom rade bude v Európe menej elektrických vozidiel a budú drahšie, čo podkope už aj tak spomalené zavádzanie v čase, keď by sa mal urýchliť prechod na ekologické technológie.“
Nemenovaný výrobca automobilov pre Štandard naznačil, že starý kontinent by sa mal skôr zamerať na rozširovanie nabíjacej infraštruktúry, konkurencieschopné ceny elektrickej energie, ktorá by pochádzala z nízkoemisných zdrojov, či pozitívne prostredie pre priemyselné investície.
Fakt, že Brusel ide svojou vlastnou cestou, zatiaľ čo toľko odborníkov a predstaviteľov priemyslu vidí v clách obrovskú hrozbu, núti hľadať príčiny tohto rozhodnutia.
Jeden z predstaviteľov Európskej komisie sa pre web Politico anonymne vyjadril, že ide o „politické rozhodnutie“.
Tento dojem vzbudzuje takisto skutočnosť, že výška uvalených ciel sa pre rôzne automobilky líši podľa toho, ako s Európskou komisiou pri jej vyšetrovaní čínskych vládnych dotácií spolupracovali. Vyvoláva to otázku, či Brusel v skutočnosti pozná ich skutočnú výšku a mieru, do akej ovplyvňujú nákladovú konkurencieschopnosť tamojších výrobcov elektromobilov.
Je tu však aj iné vysvetlenie, ktoré načrtla vo svojom texte Ghirettiová z CSIS či český ekonóm Lukáš Kovanda.
Na rozdiel od amerických ciel, ktoré sa vzťahujú na celý sektor, sa nové európske clá zameriavajú na konkrétne čínske spoločnosti vyrábajúce elektromobily. To podľa pracovníčky CSIS ponecháva výrobcom automobilov otvorenú možnosť premiestniť svoju výrobu do Európy, čím by sa vyhli clám.
Clá ani podľa Kovandu nemajú byť spúšťačom obchodnej vojny: „Naopak, zdá sa, že Európska únia ticho akceptuje vznik ‚európsko-čínskeho priemyselného komplexu‘. […] Chce sa so svojím rivalom spojiť, a nie s ním bojovať. Chce ho len prinútiť, aby svoje elektromobily vyrábal v EÚ, a nie v Číne.“
Potvrdzovať to má podľa neho aj ústupok Číny, ktorý nemeckému vicekancelárovi Robertovi Habeckovi ponúkol čínsky minister obchodu. Peking je podľa Wang Wen-tchaa ochotný znížiť svoje clá na autá z EÚ s veľkoobjemovými motormi, ak Únia nezavedie dodatočné clá na čínske elektromobily.
Ako sme už spomenuli, clá sa majú podľa aktuálneho návrhu začať uplatňovať od štvrtka 4. júla.
Tí výrobcovia elektrických vozidiel z Číny, ktorí spolupracovali pri vyšetrovaní Európskej komisie, ako napríklad automobilky Geely či BYD, by mali podliehať sadzbám vo výške 19,9 percenta, respektíve 17,4 percenta.
Všetci ostatní producenti, ktorí nespolupracovali pri vyšetrovaní, ako napríklad SAIC, budú čeliť clám vo výške 37,6 percenta.
Spomenuté colné sadzby sa prirátajú k základnému desaťpercentnému clu, čo znamená, že nespolupracujúce čínske automobilky budú pri dovoze elektromobilov na územie čeliť takmer 50-percentnému clu.