Trend je podobný v Európe i vo svete
Hoci Spojené štáty poslúžili ako dobrý príklad, spotreba elektrickej energie sa má podľa Medzinárodnej energetickej agentúry globálne zvyšovať. A podobne ako v zámorí majú nárast ťahať najmä najnovšie technológie.
Spotreba elektrickej energie z dátových centier, umelej inteligencie a sektora kryptomien by sa mohla podľa agentúry do roku 2026 viac ako zdvojnásobiť.
„Po globálnej spotrebe odhadovanej na 460 terawatthodín v roku 2022 by celková spotreba elektrickej energie dátových centier mohla v roku 2026 dosiahnuť viac ako tisíc terawatthodín. Tento dopyt sa rovná približne spotrebe elektrickej energie v Japonsku,“ uvádza IEA.
Medzinárodná agentúra zároveň predpokladá, že dopyt po elektrine v EÚ bude rásť v priemere o 2,3 percenta ročne: „Elektrické vozidlá, tepelné čerpadlá a dátové centrá zostanú v tomto období silnými piliermi rastu – spolu budú predstavovať polovicu očakávaného nárastu celkového dopytu.“
Čo by sa stalo, ak by všetky spaľováky nahradili elektroautá
Hoci platí, že v budúcnosti bude väčším žrútom elektrickej energie umelá inteligencia a všetky pridružené technológie, smerovanie európskych politík k ukončeniu predaja spaľovacích áut si takisto vynucuje otázku, o koľko viac energie bude potom kontinent potrebovať.
V prípade Spojených štátov vykonala tento myšlienkový experiment mimovládna organizácia USAFacts.
Ak by všetky spaľováky na cestách nahradili elektrické autá, podľa jej výpočtov by krajina spotrebovala minimálne o 800 terawatthodín viac elektriny.
V prípade starého kontinentu by bol nárast s veľkou pravdepodobnosťou o niečo menej drastický.
Hlavným dôvodom je fakt, že Európania najazdia v priemere menej kilometrov. A teda aj množstvo elektriny potrebnej na nabitie auta je podstatne menšie.
Stále však ide o nemalé číslo.
Vzhľadom na priemernú spotrebu elektromobilu na jeden kilometer a priemernú vzdialenosť, ktorú občan EÚ prejde na aute za dvanásť mesiacov, by nabíjanie jedného auta spotrebovalo ročne vyše 900 kWh. Uvádza to holandská spoločnosť EV Box, ktorá v tomto odvetví podniká.
Keďže sa v Únii nachádza zhruba 450 miliónov ľudí, jednoduchou matematikou možno odhadnúť, že spotreba elektriny by mohla vzrásť o viac ako 400 terawatthodín. Pre lepšiu predstavu veľkosti tohto čísla, je to akoby v Európe pribudlo ďalšie Taliansko a Holandsko.
Bude na to dostatok elektriny?
Dôležitá otázka, ktorá sa tu naskytá, znie, či má západný svet dostatok kapacít na to, aby rastúci dopyt po elektrickej energii pokryl.
Podľa Rystad Energy bude totiž nárast spotreby v USA znamenať „preteky s časom, ako rozšíriť výrobu elektrickej energie bez toho, aby sa elektrické systémy preťažili“.
Navyše, prechod na elektromobilitu sa odôvodňuje znižovaním emisií a ochranou životného prostredia. Preto nie je jedno ani to, akým spôsobom potrebná elektrina vznikne.
„Ak si predstavujete čistejšie cesty a udržateľnú umelú inteligenciu v budúcnosti, kľúčom k uspokojeniu tohto dopytu a zabezpečeniu [...], aby energetické systémy USA vydržali, je energia z obnoviteľných zdrojov,“ pokračuje analýza.
Spoločnosť doplňuje, že navýšenie kapacity fotovoltických a veterných elektrární v najbližších rokoch by malo v USA stačiť na „uspokojenie rastúceho dopytu po elektrickej energii, ktorý prinášajú dátové centrá a elektrické vozidlá v USA“.
„Rekordná výroba elektrickej energie z nízkoemisných zdrojov, medzi ktoré patrí jadrová energia a obnoviteľné zdroje energie, ako sú slnečná, veterná či vodná energia, by mala v nasledujúcich troch rokoch pokryť celý rast globálneho dopytu,“ píše zase IEA.
Obnoviteľné zdroje majú svoje obmedzenia
Na záver pripomeňme, že ani obnoviteľné zdroje energie nie sú zázračným riešením. Na výstavbu solárnych panelov či veterných turbín, podobne ako aj na konštrukciu batérií do elektromobilov, treba vyťažiť a spracovať pomerne veľké množstvo surovín, čo je proces, pri ktorom taktiež vznikajú emisie a degraduje sa životné prostredie. Príkladom, ktorý hovorí za všetko, sú kobaltové bane v Kongu, kde bežne pracujú maloleté deti.
Druhou prekážkou, ktorá sa týka čisto energetiky, je, že obnoviteľné zdroje generujú elektrinu len za vhodných podmienok, ktoré človek nedokáže ovplyvniť. Ak nesvieti slnko či nefúka vietor, elektriny niet. To by, samozrejme, nebolo prekážkou, keby ju bolo možné hromadiť a v čase výpadkov púšťať do obehu.
V súčasnosti sme však ďaleko od toho, aby bolo možné uskladňovať potrebné množstvo energie. Ešte dlhé roky preto budú tieto zdroje suplovať aj tradičné elektrárne fungujúce najmä na plyne, ktoré sú zo všetkých najflexibilnejšie.
