Ľudia častokrát nevedia, ako sa majú v takej situácii zachovať

Ochrankárove slová ma donútili zamyslieť sa nad tým, ako málo pozornosti venujeme tým najzraniteľnejším medzi nami. A preto som sa opýtala vedúceho oddelenia komunikácie Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy Petra Borku, ako v takom prípade postupovať.

Verejnosti by v podobných prípadoch odporučili kontaktovať Policajný zbor prostredníctvom linky 158 a/alebo Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi, ktorá ma telefónne číslo 0800 800 818, táto linka funguje nepretržite.

Dôležité je k deťom nepristupovať a nekomunikovať s nimi. Pretože vtedy zbystria ich rodičia alebo ľudia, ktorí ich využívajú, aby s nimi odišli z danej oblasti. Čím sa zamedzí možnosti, aby sa do prípadu zaangažovali a zasiahli štátne orgány.

Privolať je možné aj mestskú políciu prostredníctvom linky 159, ktorá v takýchto situáciách vyhľadá rodičov alebo ľudí, ktorí sa o dieťa starajú a ak vznikne podozrenie, že je dieťa zneužívané alebo zanedbané, tak sa spojí so sociálnou kuratelou, ktorá si dieťa preberie.

V situáciách, keď takéto deti objavia, ich štandardne sociálna kuratela umiestňuje do detských domovov. Podobnú a medializovanú situáciu riešili v októbri, keď našli deti prespávať na Žabotovej ulici v schátranom dome.

Vtedy ich Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s Centrom pre deti a rodiny odobralo matke a vrátilo späť k babičke, ktorá je zároveň aj ich opatrovníčkou.

Riešenie takýchto situácií ma na starosti štát. „Žiaľ, my, ako súčasť samosprávy máme veľmi obmedzené možnosti pomoci. V zásade vieme zasiahnuť priamo na ulici a zamedziť tomu, aby rodičia alebo ľudia, ktorí sa starajú o deti, utiekli.

Následne spolupracujeme s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, s ktorým máme pomerne dobrý vzťah," povedal pre Štandard vedúci oddelenia komunikácie Peter Borko.

Pravidelne vykonávajú kontroly priestorov, ako je ten na Žabotovej, alebo Stará pošta v Dúbravke, niekdajšie garáže na Filiálke a pod., kde by sa mohli zdržiavať maloleté deti a to práve v spolupráci so sociálnou kuratelou, ktorá si následne tieto prípady preberá.

Ich snahou je rozširovať vedomosti mestských policajtov tak, že im pripravujú rôzne prezentácie, ktoré sa týkajú tejto témy, aby dokázali lepšie odhaľovať prípady aj práve z oblasti ochrany detí.

Spolupracujú napríklad s Unicef, kde im zahraniční lektori rozprávajú o problematike obchodovania s ľuďmi. Mestským policajtom tak prinášajú hlbší vhľad do tejto témy.

Roman Hájek hovorca odboru komunikácie a prevencie Prezídia policajného zboru sa tiež pre Štandard vyjadril k predmetnej skutočnosti. V prípade, že človek vidí dieťa, ktoré žobre, a zavolá políciu, tá prijme oznámenie a vykoná prvotné úkony.

Dieťaťu je poskytnutá dočasná ochrana a môže byť umiestnené v bezpečnom prostredí, ako je detský domov alebo zariadenie núdzového bývania. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) je okamžite informovaný a zapojený do ďalšieho procesu.

Polícia v takýchto prípadoch spolupracuje so sociálnymi službami. Do riešenia sú často zapojení aj psychológovia a zdravotníci.

Prečo vôbec žobrú deti?

Podľa môjho osobného názoru deti nechávajú žobrať z toho istého dôvodu, prečo žobrú bezdomovci so psami. Ide o citové vydieranie, keď niekto vidí roztomilé okaté dieťa, či krásneho psa, srdcia sa roztápajú a práve v tej zraniteľnej chvíli im dá človek peniaze.

Čo je podľa môjho názoru to najhoršie rozhodnutie, nakoľko tie deti nežobrú pre seba - všetko ide tým, ktorí ich do toho nútia a ešte ich zbijú, keď donesú málo.

Už len z toho, čo sa mi stalo viem, že najlepšie, čo môže človek v takejto chvíli urobiť, je zobďaleč zavolať políciu, aby sa dieťa nezľaklo a kým príde, kúpiť mu jedlo a pitie.

Hovorca Hájek spomenul, že žobranie detí nie je veľmi časté, ale vyskytuje sa. Najčastejšie príčiny zahŕňajú chudobu, nedostatok vzdelania a zneužívanie detí v rámci rodín alebo organizovaných skupín.

Osoby nútiace deti žobrať čelia vážnym právnym následkom, vrátane obvinení zo zneužívania a obchodovania s ľuďmi, za ktoré hrozia dlhodobé tresty odňatia slobody.

Najlepšie, čo môže človek v takom prípade urobiť, je okamžite kontaktovať políciu alebo sociálne služby a ak je to možné, zabezpečiť, aby dieťa nebolo vystavené ďalšiemu nebezpečenstvu.

Verejnosť môže prispieť svojou všímavosťou a nahlasovaním takýchto podozrení kompetentným orgánom.

Pri zanedbávaní detí čelí polícia často problémom, ktoré sú spojené s nedostatkom dôkazov a svedkov. Zložitosťou identifikácie organizovaných skupín a chúlostivosťou prípadov.

Zlepšiť bezpečnosť v nákupných centrách je možné zlepšením monitorovacích systémov, zvýšením počtu hliadkujúcich bezpečnostných pracovníkov a vzdelávaním personálu, aby bol schopný rozpoznávať príznaky zneužívania detí.

Otázka znie: urobí sa s tým niečo? Bude jedného dňa vo všetkých nákupných centrách viac kamerových systémov?

Rodičia alebo organizované skupiny - teda tí, ktorí nútia deti žobrať - si podľa mňa pravdepodobne vyberajú tieto miesta pri vstupe do garáží z dôvodu veľkej frekvencie ľudí prichádzajúcich a odchádzajúcich autom z nákupného centra.

A skutočne, okolo chlapca prechádzalo aj neskoro večer množstvo ľudí a aj napriek tomu nikto políciu do môjho príchodu nezavolal.

Dôležité je vzdelávať školy

Jedna z možností, ako prispieť k odhaľovaniu a riešeniu prípadov detského zneužívania a žobrania je vzdelávať deti a rodičov o právach detí a možnostiach pomoci.

A prezentovať školské programy, ktoré by boli zamerané na prevenciu zneužívania detí. Žiaľ, nie je neobvyklé, že sa vyskytujú prípady zneužívania detí rôznych národností vrátane rumunských rodín.

Problém sa rieši na rôznych úrovniach, vrátane medzinárodnej spolupráce. S týmto rozhodne súhlasím, pretože v detstve sa formuje správanie a charakter človeka. Ako sa často hovorí, kde nastala chyba? Pravdepodobne v detstve.

Na druhej strane, deti by mali vedieť, čo je zneužívanie, ako vyzerá a čo robiť, ak majú pocit, že sú mu vystavené. Mnohokrát, či už deti alebo dospelí, nevedia, že to, čo zažívajú, je nesprávne, pretože celý život videli len to isté - napríklad u svojich súrodencov, alebo keď otec bije mamu.

Hranice týchto detí sú posunuté, a keď im niekto začne ubližovať, nepovažujú to za zlé. Prevencia na školách by mohla tento stav zmeniť, otvoriť deťom oči a prispieť k častejšiemu nahlasovaniu zneužívania, čo by v konečnom dôsledku oddelilo zločincov od ostatných ľudí.