Výsledky vzájomnej spolupráce nevidieť, vedenie samosprávy si ju však chváli

„Rokovalo sa o čerpaní eurofondov, cestovnom ruchu na oboch stranách hraníc i dôležitosti diaľničného dopravného prepojenia medzi oboma krajinami vrátane cyklistickej trasy okolo Tatier,“ informovala vtedy na svojej internetovej stránke popradská samospráva.

O spolupráci sa hovorí, nič konkrétne sa však nekoná

Ešte v polovici minulého roku sa v Zakopanom stretli primátori Zakopaného, Popradu a Vysokých Tatier, aby oslávili 20. výročie partnerstva týchto troch samospráv. V prípade Popradu ide o jediné partnerské mestá na Slovensku i v zahraničí.

Aj na tomto stretnutí sa hovorilo o partnerstve a spolupráci. Vo februári tohto roku sa uskutočnilo aj bilaterálne stretnutie vedenia Popradu s vedením poľského Zakopaného. Jednou z tém na stretnutí bola aj rekapitulácia doterajšej spolupráce Popradu a Zakopaného.

Hoci sa na každom zo spomínaných stretnutí hovorilo o spolupráci a aj čerpaní eurofondov či cestovnom ruchu, len ťažko nájsť v jednotlivých výstupoch informáciu o projektoch a formách spolupráce. Zatiaľ jediným konkrétnym výsledkom zo spomínaných stretnutí je banerová výstava historických pohľadníc s názvom Tatry nás spájajú, ktorá sa momentálne nachádza na Mestskom úrade v Poprade.

Spolupráca doteraz – nič svetoborné

Pozreli sme sa na 20-ročnú cezhraničnú poľsko-slovenskú spoluprácu mesta Poprad nielen s partnerským mestom Zakopané, ale aj prípadnými inými poľskými partnermi z pohľadu využívania eurofondov.

Požiadali sme preto samosprávu o prehľad uskutočnených projektov, investičných i neinvestičných, ktoré mesto Poprad realizovalo v rámci poľsko-slovenskej spolupráce s mestom Zakopané, či inými partnermi z Poľska.

Z prehľadu za ostatných 20 rokov vyplýva, že mesto Poprad nerealizovalo v spolupráci so Zakopaným, prípadne iným poľským partnerom ani jeden veľký investičný projekt.

Je pravdou, že v roku 2017 mesto Poprad v spolupráci so Zakopaným pripravilo projekt Človek v Tatrách – Tatry v človeku – História poznávania Tatier ako spoločného kultúrneho dedičstva Poľska a Slovenska. Projekt vo výške takmer 840-tisíc eur aj schválili, neskôr však mesto od neho odstúpilo a zámer sa vôbec nerealizoval.

Podobne, v roku 2023 mesto nerealizovalo projekt Smerom k zelenej adaptácii miest poľsko-slovenského pohraničia – Modelový rozvoj zelených plôch v Rzeszowe a v Poprade, v objeme vyše 680-tisíc eur. Dôvodom nerealizovania bolo jeho negatívne hodnotenie.

Keď neprší, aspoň…

Najväčším spoločným zrealizovaným projektom Popradu a Zakopaného, ktorý bol spolufinancovaný z európskych peňazí za uplynulých 20 rokov, bol projekt Mesto ľuďom – ľudia mestu v roku 2016 v objeme takmer 66-tisíc eur. Podľa poskytnutých informácií išlo o prvý projekt podporený z eurofondov v rámci poľsko-slovenskej spolupráce Popradu a Zakopaného po desiatich rokoch.

Najviac projektov pripravili obe samosprávy v úvodných rokoch spolupráce, a to v rokoch 2002 až 2006, keď uskutočnili z eurofondov aktivity ako Tatranská lyžiarska liga, či malé projekty zamerané na kultúrnu a športovú spoluprácu mládeže. Rádovo išlo dokopy o pár desiatok tisíc eur.

Od roku 2016 až do súčasnosti mesto Poprad v spolupráci so Zakopaným neuskutočnilo ani jeden spoločný projekt spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie. Ak do výpočtu realizovaných projektov nezahrnieme spomenutú banerovú výstavu pohľadníc Tatier, ktorú otvorili v júni v spolupráci popradského pracoviska Štátneho archívu v Prešove s Archívom Poľskej akadémie vied, tak za obdobie od roku 2008 nenájdeme ani spoločný počin, ktorý by financovali partnerské samosprávy z vlastných zdrojov.

Verejnosť sa tak za ostatné roky mohla dozvedieť len o občasných návštevách jednej či druhej strany, vzájomnom odovzdaní si darčekov, spoločnej fotke a uistení sa o dobrej spolupráci oboch strán. Konkrétne výsledky tejto spolupráce za toto obdobie však akosi nikde nevidieť.

Niekde to ide, niekde nie

Ukážkovým príkladom, ako sa to nedá, a naopak, ako sa to dá, je projekt Človek v Tatrách – Tatry v človeku – História poznávania Tatier ako spoločného kultúrneho dedičstva Poľska a Slovenska. Ten pripravila popradská samospráva v roku 2017. O rok neskôr ho schválil aj Monitorovací výbor programu Interreg Poľsko – Slovensko 2014-2020.

Zámerom slovenskej strany bola rekonštrukcia objektu bývalého Tatranského múzea v popradskej mestskej časti Veľká, v ktorom plánovala samospráva zriadiť múzeum turistiky. Po komunálnych voľbách v roku 2018 a po zmene vedenia mesta Poprad od tohto zámeru odstúpil. Budova, ktorú mesto pár rokov predtým odkúpilo, je dodnes opustená a chátra.

Podľa samosprávy bol dôvodom nerealizovania projektu fakt, že existujúce a predvídateľné záväzky mesta neumožňovali vyčleniť nevyhnutné prostriedky, ktoré by zabezpečili požadované výsledky v rámci doby udržateľnosti projektu. Taktiež existovali podľa mesta oprávnené obavy o reálnosť uskutočnenia rekonštrukčných a stavebných prác v rámci 18-mesačného obdobia.

Mesto sa tiež obávalo možného navýšenia nákladov na stavebné práce. Posledný dôvod bol formálny, a to, že múzejná činnosť nespadá priamo do kompetencií samosprávy.

Opačným príkladom je susedná obec Spišská Teplica s približne 2 200 obyvateľmi, ktorú v roku 2018 monitorovací výbor programu Interreg zaradil s projektom Cisterciáni pod Tatrami – spoločné korene a spoločná budúcnosť Szafliar a Spišskej Teplice do rezervného zoznamu. Zmluvu o poskytnutí financií podpísala obec vo februári 2022. Celková hodnota projektu bola vyše 1,034 milióna eur.

Od mája 2022 do decembra 2023 obec Spišská Teplica v zrekonštruovanom objekte garáží a skladov zriadila obecné múzeum, ktoré aj prevádzkuje, vybudovala krížovú cestu, upravila park v strede obce, vybudovala jazierko s dažďovou záhradou, zreštaurovala staré barokové sochy, pripravila divadelnú hru z dejín obce, vydala knihu o histórii obce, pripravila viacero podujatí pre deti i dospelých a zriadila aj samostatnú stránku o projekte.

Mesto Vysoké Tatry v rokoch 2018 až 2022 uskutočnilo v spolupráci so Zakopaným projekt s názvom Zakopané – Mesto Vysoké Tatry – Tatranské cyklotrasy. V rámci neho vo Vysokých Tatrách vybudovali takmer deväťkilometrový cyklochodník, v Zakopanom takmer 0,8 kilometra cyklochodníka v celkovom objeme takmer 1,8 milióna eur. Ide len o dva príklady úspešnej partnerskej spolupráce samospráv na poľskej a slovenskej strane.

Ponúka sa teda otázka, aký význam má spolupráca mesta Poprad s poľským Zakopaným, keď obyvatelia reálne nevidia žiadne výsledky tejto spolupráce. Maximálne tak spoločné fotografie predstaviteľov oboch samospráv na internetových stránkach.

Jednou z možností je ukončenie takejto spolupráce, ktorá pre obyvateľov mesta neprináša úžitok, podobne, ako to mesto Poprad pred časom urobilo v prípade iných partnerských miest Omiš, Sarvaš či ďalšie. Je aj iná možnosť, a to, že samospráva konečne pristúpi ku skutočnej spolupráci, ktorej výsledkom budú aj reálne zámery, ktoré prispejú k skvalitneniu života obyvateľov mesta.

Samospráva je za rozvoj

Za hlavné prínosy spolupráce so Zakopaným za ostatných 20 rokov považuje mesto Poprad posilnenie medzinárodných vzťahov, podporu cestovného ruchu a spoluprácu v oblasti kultúry, športu a vzdelávania.

„Spolupráca partnerských miest pokračuje aj vďaka dostupným zdrojom Európskej únie, napr. programu Interreg, ktoré sú zamerané najmä na udržateľný rozvoj, inovácie, dopravu, ochranu životného prostredia a sociálnu inklúziu. Prospešnosť cezhraničnej spolupráce v budúcnosti bude do značnej miery závisieť aj od úspešnosti čerpania týchto zdrojov, čo úzko súvisí s prípravou projektov. Táto príprava do značnej miery závisí od podmienok oprávnenosti poskytnutia príspevku jednotlivých výziev a tiež od pripravenosti partnerov na realizáciu jednotlivých zámerov,“ uvádza pre Štandard mesto vo svojom stanovisku k budúcnosti poľsko-slovenskej spolupráce zo strany Popradu.

„Mesto Poprad si uvedomuje význam cezhraničnej spolupráce a má záujem naďalej v tejto spolupráci pokračovať. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti pozval primátor mesta Poprad nového primátora mesta Zakopané na návštevu, aby spoločne diskutovali o možnostiach vzájomnej spolupráce,“ uvádza sa v závere stanoviska.

Či to opäť bude len návšteva s povinnými fotografiami na sociálne siete alebo stretnutie prinesie aj konkrétne výsledky v podobe reálnych projektov, budeme môcť zhodnotiť až s odstupom času.