Mestský úrad v Rimavskej Sobote chcú presťahovať do chátrajúceho župného domu

Medzi radnicou a panelovými domami sa nachádza vnútorný dvor a ďalšia „socialistická“ budova, ktorá jeden z nich prepája s radnicou. Primátor pre Štandard konkretizoval, že v týchto súčasných priestoroch MsÚ by zostala iba sobášna sieň a tri panelové domy by mesto prebudovalo na byty pre občanov.

Interiér je v dostačujúcom stave

Tvrdí, že napriek opadávajúcej omietke, pre ktorú samospráva dokonca uzavrela jeden chodník pri župnom dome, je jeho interiér dostačujúci na to, aby sa tam presťahovali úradníci. „Vo vnútri táto budova nie je až v takom zlom stave. To, čo treba, by sme tu vedeli zrekonštruovať, možno vymaľovať. Kúrenie je tu dobré, je tu plynová kotolňa,“ skonštatoval Šimko.

Podobnú myšlienku využitia župného domu prezentoval ešte na februárovom zasadnutí MsZ poslanec Viliam Vaš. Pripomenul, že v minulosti navrhoval odpredať ďalší nevyužitý mestský objekt, a to bývalý internát na Školskej ulici, a za získané peniaze zrekonštruovať župný dom.

„Takýmto spôsobom by sme tam mohli umiestniť všetky mestské organizácie – mestský úrad, mestskú bytovú správu, mestskú políciu či športový klub,“ odôvodnil Vaš s tým, že terajšie budovy MsÚ pri Hlavnom námestí by sa mohli predať alebo prenajímať.

Šimko vtedy tiež zdôraznil, že mesto nedokáže zrekonštruovať župný dom z peňazí vlastného rozpočtu. Podotkol, že príslušní pracovníci MsÚ doslova denne sledujú rôzne výzvy a grantové schémy, z ktorých by sa dali na tento účel získať peniaze.

Postavený na začiatku 20. storočia

Rimavská Sobota mala vo svojej histórii až štyri župné či stoličné domy, pričom do dnešných dní sa zachovali tri. Spomínaný objekt na Tompovom námestí je z nich najmladší, postavený v rokoch 1900 až 1901 za zhruba 400-tisíc vtedajších korún. Pôvodnému účelu slúžil do konca roka 1922, keď boli župy z čias monarchie zrušené.

Zaujímavosťou je, že posledným županom Gemersko-malohontskej župy bol známy básnik a spisovateľ Janko Jesenský.

Do II. svetovej vojny boli v budove rôzne inštitúcie, napríklad okresný úrad. „V rokoch 1923 až 1938 tu sídlila i žandárska stanica,“ uviedla v publikácii Rimavská Sobota na starých pohľadniciach jej autorka, vtedajšia riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová.

Po vojne sa bývalý župný dom stal sídlom Okresného národného výboru (ONV) a od roku 1960 v ňom umiestnili aj okresný archív. V roku 1990 sa okresné národné výbory zmenili na okresné úrady, neskôr ich premenovali na obvodné úrady.

V tom istom roku získalo mesto župný dom od štátu za symbolickú jednu korunu. V historickej budove potom sídlili aj iné inštitúcie, ako Centrum právnej pomoci či podnikateľský inkubátor.

V novom tisícročí sa hovorilo aj o nutnosti zrekonštruovať budovu, ale mesto získalo peniaze len na obnovu časti priečelia. Tá má odvtedy pôvodnú historickú sivobielu farbu, zvyšok fasády je žltej farby z čias socializmu.

Neúspešná zámena

Podľa údajov MsÚ bola budova plne využívaná do roku 2009, potom sa začala postupne vyprázdňovať. Ako uviedla Pravda.sk v roku 2012, dôvodom boli hlavne vysoké náklady. Jednotlivé odbory sa sťahovali do štátnych budov v meste, v ktorých nemuseli platiť nájomné a aj náklady na energie boli nižšie.

Ešte v roku 2015 to však vyzeralo nádejne. Poslanci rimavskosobotského mestského zastupiteľstva schválili výmenu župného domu s Ministerstvom vnútra (MV) SR, ktoré by na oplátku mestu poskytlo niekoľko iných budov v Rimavskej Sobote.

„Ministerstvo chce v budove integrovať všetky orgány štátnej miestnej správy a zriadiť v ňom aj kontaktné administratívne miesto občana,“ informovala na zasadnutí MsZ v januári 2015 vtedajšia vedúca majetkového oddelenia MsÚ Katarína Eliášová. Primátor v tom čase vyčíslil predpokladané náklady na rekonštrukciu budovy vo výške sedem až osem milión eur.

K realizácii tejto zámeny však nikdy nedošlo a v roku 2019 sa z budovy vysťahovali posledné kancelárie okresného úradu, ktorý od toho roku celý sídlil v zrekonštruovanej budove na Hostinského ulici.

Stále je prázdny

Poslanec Roman Vaľo o rok neskôr apeloval, aby mesto hľadalo spôsoby obnovy historickej stavby. V tom čase by to podľa neho stálo už 15 až 20 miliónov eur.

„Je to historická budova, ktorá je spätá s naším mestom. Zaslúži si našu pozornosť a musíme ju zachrániť pre budúce generácie. Preto sa musíme rozprávať, čo s ňou ďalej, otvoriť diskusiu o tom, ako ju využiť a ako získať zdroje na jej rekonštrukciu,“ podotkol Vaľo. Mesto zhruba v tom čase uvažovalo o obnove aspoň vonkajšej fasády a časti strechy, ale ani tento zámer nebol zrealizovaný.

Vlani sa opäť objavil nový plán využitia župného domu, s ktorým prišiel lekár a mestský poslanec Obaidullah Mir. Prezentoval zámer, podľa ktorého by v župnom dome vznikla detašovaná fakulta vysokej školy, v ktorej by sa vzdelávali zdravotné sestry. Sám poslanec však neskôr priznal, že tento plán sa nepodarí zrealizovať.

V súčasnosti je historický župný dom úplne prázdny a nevyužívaný. Približne raz za mesiac sa v zasadacej sále konajú schôdze mestského zastupiteľstva, ale iba v letnom období, keď budovu netreba vykurovať.