Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko je v hľadáčiku ďalšej automobilky. Zrejme je to aj vďaka clám z Bruselu

Asi každý uzná, že vo svete automobilov je Čína skutočne ambiciózna. Postupom času si dokázala vybudovať svoje miesto a zo spoľahlivého dodávateľa komponentov je dnes výrobca prestížnych vozidiel. A noví „hráči“ na trhu rozhodne spotrebiteľov zaujmú aj podstatne nižšími cenami.

Ešte donedávna bol výhodou Európy spaľovací motor. Dnes je už však častejšie skloňované vozidlo na elektrický pohon. Práve na elektroautá Brusel v poslednom čase sústreďuje čím ďalej, tým väčšiu svoju pozornosť. Už v jari totiž zaviedol clá na čínske elektromobily.

Slovensko tak z ciel Bruselu evidentne vyťaží podstatne viac. Zdroje Hospodárskych novín tvrdia, že na úzkom zozname jedného z najdominantnejších čínskych výrobcov sa ocitlo aj Slovensko. „Automobilka SAIC zvažuje v Európe výstavbu svojej továrne na výrobu automobilov. Slovensko je jednou z možných lokalít, kde by mohla byť umiestnená,“ uviedol zdroj portálu. Toto tvrdenie potvrdili aj ďalšie dva zdroje.

Okrem nás má byť v hre aj Maďarsko, Česká republika a Španielsko

Spoločnosť SAIC bola založená v roku 1955 a do jej portfólia patria značky ako IM, Maxus, Rising, MG a Roewe - niekdajší Rover. Je domácim najväčším exportérom a ročne vyrobí viac ako 1,2 milióna áut.

Medzi jej najväčšie zahraničné trhy, podľa China Passenger Car Association, patrí Veľká Británia, India, Austrália i Mexiko. Keďže by podľa eurokomisie výrobca mal v prípade dovozu k cene vozidla pripočítať 47,6 percenta pre zavedené clo, výrobcov to doháňa k myšlienkam otvorenia fabriky priamo v Európe.

S automobilkou pritom začal spolupracovať aj dizajnér Jozef Kabaň z Námestova. Výrobca pritom plánuje vyrábať už od roku 2027 a predmetom má byť predovšetkým elektrický model MG 4, ktorý bol v roku 2022 štvrtým najpredávanejším elektrovozidlom v Európe.

Informácie o tom, aká je výška plánovanej investície, objem výroby či počet zamestnancov, zatiaľ známe nie sú. Definitívne rozhodnutie o tom, kde fabriku postavia, má padnúť v septembri.

(hn, max)

  |  

V bojnickej zoo zachraňujú zraneného Aslana

Návštevníci leva berberského Aslana vo výbehu budú hľadať len márne, zviera pre jeho vážne zdravotné problémy ratujú veterinári. 

„Aslana prišiel vyšetriť zmluvný veterinár bratislavskej zoo Andrej Barta a náš zmluvný veterinár Michal Belák. Keďže kríval a chôdza mu spôsobovala čoraz väčšie problémy, absolvoval röntgenové vyšetrenie ,“ uvádza vo svojom príspevku Národná zoologická záhrada v Bojniciach s dôvetkom, že čakajú na výsledky. 

Lev naďalej zostane v zázemí, takže ho návštevníci vo veľkom výbehu neuvidia.

(fb)

  |  

Szijjártó varuje Kyjev: Kým nebude ropa, budeme blokovať vyplatenie pomoci EÚ

Maďarsko bude blokovať vyplatenie finančnej pomoci Ukrajine v rámci Európskeho mierového nástroja až dovtedy, kým Kyjev neobnoví tranzit ruskej ropy prostredníctvom ropovodu Družba. V rozhovore pre komerčnú televíziu ATV to v utorok uviedol šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

"Pokiaľ Ukrajina túto otázku nevyrieši, každý by mal zabudnúť na vyplatenie kompenzácie za prepravu zbraní vo výške 6,5 miliardy eur z Európskeho mierového nástroja, pretože ako by to vyzeralo, že my schválime vyplatenie uvedenej sumy, zatiaľ čo Ukrajina ohrozuje našu energetickú bezpečnosť," povedal maďarský minister zahraničných vecí.

Ukrajina zastavením prepravy ropy od ruského dodávateľa Lukoil ohrozila energetickú bezpečnosť Maďarska a Slovenska, pričom Kyjev sa netají tým, že to robí z politických dôvodov. Konštatoval to v pondelok server mandiner.hu.

Podľa servera tretina dovozu ropy do Maďarska podlieha ukrajinským obmedzeniam a jeho nahradenie je preto pre Budapešť veľkou výzvou. Maďarsko, Slovensko a Česká republika dostali výnimku zo sankcií uvalených na ruskú ropu, Ukrajina však podľa servera svojvoľne zastavila tranzit ropy Lukoilu.

Poslankyňa ukrajinského parlamentu Inna Sovsunová, členka energetického výboru, pre portál Politico otvorene priznala, že Kyjev zakázal tranzit ruskej ropy, aby tak vyvinul tlak na Maďarsko za nedodávanie zbraní Ukrajine a za nepodporovanie vstupu krajiny do Európskej únie.

"Teraz sme zobrali veci do vlastných rúk," podotkla ukrajinská poslankyňa, podľa ktorej diplomatický dialóg neviedol k výsledkom, preto museli nájsť iné riešenie na zmenu postoja Budapešti a Bratislavy.

(tasr)

  |  

Prieskum: Smer by voľby vyhral. Tri strany sú na hrane

Parlamentné voľby by vyhrala strana Smer. Volilo by ju 23,5 percenta ľudí. Druhé Progresívne Slovensko by získalo 21,7 percenta a tretí Hlas 15,5 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj24.

Na štvrtom mieste v prieskume skončilo KDH, ktoré získalo podporu 7,4 percenta. Na hrane vstupu do parlamentu sa umiestnili tri strany. Republika a SaS dosiahli zhodne podporu 5,6 percenta. SNS získala presne 5 percent.

Pri prepočte na poslanecké mandáty by si súčasná koalícia udržala v parlamente väčšinu 78 hlasov zo 150.

Smer by podľa prieskumu obsadil 42 kresiel, PS 39, Hlas 27, KDH 13, SaS a Republika by získali po 10 kresiel a SNS by mala 9 poslaneckých mandátov.

Do parlamentu by sa nedostala strana Demokrati Jaroslava Naďa - 4,4 percenta. Maďarskú alianciu by volilo 4,3 percenta opýtaných. Matovičova koalícia Slovensko by sa už do parlamentu nedostala. Oslovila 3,5 percenta opýtaných. Hnutie Sme rodina dosiahla podporu 2,3 percenta.

Prieskum sa uskutočnil v dňoch 9 až 15. júla tohto roka na vzorke 1 000 respondentov.

(su)

  |  

Izrael sa nesprával ako civilizovaný národ, myslela si vláda Tonyho Blaira

Britská vláda pod vedením Tonyho Blaira v roku 2002 odkázala izraelskému kabinetu, že Obranné sily Izraela (IDF) sa nesprávajú spôsobom, ktorý by zodpovedal „civilizovanému národu“. Vyplýva to z odtajnených dokumentov z Downing Street, ktoré odhaľujú britskú reakciu na vtedajší vpád Izraela do Predjordánska.

Odtajnené dokumenty odhaľujú ostrú výmenu názorov medzi izraelským ministrom obrany a britským veľvyslancom v Tel Avive, ktorý obvinil jednotky IDF, že sa „vymkli spod kontroly“.

Veľvyslanec Sherard Cowper-Coles hovoril s izraelským poradcom pre zahraničnú politiku Dannym Ayalonom a povedal mu, že niektorí vojaci svojím konaním na západnom brehu „poburujú medzinárodnú mienku“, a dodal, že správanie IDF „bolo hodné skôr ruskej armády ako údajne civilizovanej krajiny“.

Britský kabinet tak mal reagovať na izraelskú inváziu do predjordánskeho Ramalláhu v rámci operácie Obranný štít (Defense Shield), počas ktorej IDF obkľúčili sídlo vtedajšieho lídra Palestínskej samosprávy Jásira Arafata.

Z dokumentov úradu vlády vyplýva, že americký prezident George Bush sa Blairovi posťažoval, že táto akcia urobí z Arafata „mučeníka“.

Zamestnanci britskej ambasády tiež vypracovali správu o správaní IDF. Tvrdili v nej, že vojaci „bežne používajú neprimeranú silu, napríklad strieľajú na nohy ľuďom hádžucim kamene alebo na pneumatiky áut“, pričom nevyhnutne dochádza k neustálemu prívalu sanitiek, ktoré prevážajú do nemocnice mladých ľudí so smrteľnými strelnými zraneniami hlavy a tela.

„Na Arabov sa pozerajú zvrchu a opovrhujú nimi. Je potrebné povedať, že priemerný Izraelčan si neváži arabský život rovnako ako židovský. Spojte hrdý étos IDF so situáciou, v ktorej sú nepriatelia menejcennými smrteľníkmi, a dostanete výsledky, ktoré teraz vidíme,“ dodáva ambasáda v archívnom materiáli.

(telegraph)

  |  

Muž našiel poklad zo 17. storočia, doteraz sa odmeny z Pamiatkového úradu však nedočkal

Pamiatkový úrad na vyplatenie odmeny nálezcovi nemá financie, čaká ich totiž z ministerstva kultúry. Nález objavil muž pred tromi rokmi v obci Nové Hony v okrese Lučenec.

Išlo o zbierku mincí zo 17. storočia, ktoré majú  hodnotu podľa znaleckého posudku viac ako 4-tisíc eur. 

„Nemáme v rozpočte na toto vyčlenené prostriedky. Pamiatkový úrad platí zo svojho rozpočtu náklady na odmenu pre súdnych znalcov, ktorí spracovávajú tieto nálezy,“ ozrejmil vedúci odboru archeológie Pamiatkového úradu SR Peter Bisták.

Muž dúfa, že sa svojich peňazí konečne dočká, ministerstvo kultúry mu už prisľúbilo, že peniaze vyplatí. 

(rtvs)