Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden prijal Netanjahua. Zdôraznil mu potrebu prímeria s Hamasom

Americký prezident Joe Biden prijal vo štvrtok v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

"Máme sa o čom rozprávať," povedal Biden izraelskému premiérovi, ktorý sa mu poďakoval za "50 rokov služby verejnosti a 50 rokov podpory štátu Izrael".

Biden poznamenal, že jeho prvé stretnutie s izraelským premiérom bolo v roku 1973 krátko po svojom zvolení do amerického Senátu. Predsedníčkou izraelskej vlády bola v tom čase Golda Meirová.

Napäté vzťahy

Biden a Netanjahu sa predtým stretli s rodinami amerických rukojemníkov, ktorých od októbra 2023 v Pásme Gazy zadržiava palestínske radikálne hnutie Hamas. Predstavitelia rodín po schôdzke reportérom uviedli, že dúfajú v dohodu o prímerí, ktorá by umožnila návrat rukojemníkov domov.

Vzťahy medzi Bidenom a Netanjahuom sú napäté už niekoľko mesiacov v súvislosti s izraelskou vojenskou ofenzívou v Gaze, ktorá si doposiaľ vyžiadala viac než 39-tisíc obetí na životoch, ako vyplýva z údajov palestínskeho ministerstva zdravotníctva v Gaze.

Spojené štáty sú hlavným dodávateľom zbraní pre Izrael a bránili židovský štát aj počas kritických hlasovaní na pôde Organizácie Spojených národov.

Joe Biden (vpravo) a Benjamin Netanjahu. Foto: TASR/AP

Biden urguje prímerie s Hamasom

Biden s Netanjahuom rokoval aj o potrebe prekonať rozdiely v záujme uzavretia prímeria v Pásme Gazy a odstránenia prekážok v prísune humanitárnej pomoci do tejto pobrežnej palestínskej enklávy, ako aj ochrane civilných životov počas vojenských operácií, uviedol Biely dom.

Biden Netanjahuovi počas schôdzky v Oválnej pracovni Bieleho domu povedal, že je potrebné, aby izraelský premiér rýchlo uzavrel dohodu o prímerí v Gaze a prepustení zvyšných rukojemníkov zadržiavaných palestínskymi militantmi z radikálneho hnutia Hamas.

Vo vyhlásení Bieleho domu sa uvádza, že Biden a Netanjahu hovorili aj o "humanitárnej kríze" a nevyhnutnosti umožniť potrebný prísun humanitárnej pomoci do pobrežnej palestínskej enklávy.

Netanjahu na platforme X napísal, že sa v stredu vo Washingtone po svojom prejave v americkom Kongrese stretol aj s generálnym riaditeľom spoločnosti Tesla Elonom Muskom. Diskutoval s ním pritom o možnostiach a výzvach súvisiacich s umelou inteligenciou, jej vplyvom na ekonomiku a spoločnosť. Skúmali tiež možnosti pre technologickú spoluprácu s Izraelom, dodal Netanjahu.

Harrisová: nebudem ticho

Netanjahu sa separátne stretol aj s viceprezidentkou USA a predpokladanou demokratickou nominantkou do prezidentských volieb Kamalou Harrisovou.

Harrisová má jednotný postoj k Izraelu s Bidenom, na schôdzke s izraelským premiérom však zvolila ostrejší tón, uvádza Guardian. Harrisová vyjadrila "vážne obavy" v súvislosti s humanitárnou situáciou v Gaze a obeťami na životoch a vyhlásila, že "nebude ticho".

Benjamin Netanjahu a Kamala Harrisová sa vítajú. Foto: TASR/AP

Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby medzitým vo štvrtok uviedol, že medzi Izraelom a Hamasom zostávajú ohľadne úsilia o dosiahnutie dohody o prímerí medzery. Zároveň však dodal, že k prímeriu "sme bližšie než kedykoľvek predtým".

"Obe strany musia urobiť kompromisy," dodal Kirby.

Netanjahu chce totálne víťazstvo

Konflikt v Gaze sa začal bezprecedentným útokom palestínskych extrémistov na územie Izraela 7. októbra 2023. O život pri ňom prišlo približne 1200 ľudí a ďalších 250 bolo zavlečených do Pásma Gazy.

Netanjahu v stredu vystúpil s prejavom aj v americkom Kongrese, kde prisľúbil "totálne víťazstvo" vo vojne v Gaze. Zároveň vyhlásil, že existuje "intenzívne" úsilie s cieľom dostať zvyšných rukojemníkov z Gazy domov, bližšie podrobnosti k tomu neuviedol.

Netanjahu rečnil v americkom Kongrese: Izrael a USA ohrozuje iránska os terorizmu

Mohlo by Vás zaujímať Netanjahu rečnil v americkom Kongrese: Izrael a USA ohrozuje iránska os terorizmu

Netanjahuov prejav v Kongrese bojkotovalo približne 40 demokratických zákonodarcov vrátane bývalej predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej.

V piatok Netanjahu odcestuje na Floridu, kde sa stretne s republikánskym exprezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorý sa v novembrových voľbách uchádza o znovuzvolenie.

(tasr, afp, reuters, guardian)

Minúta  |  

Úlomky dronov v Rumunsku nesvedčia o úmyselnom útoku Ruska, ubezpečuje NATO

Nič nenasvedčuje tomu, že Rusko úmyselne zaútočilo na územie členského štátu NATO, uviedol hovorca Aliancie v reakcii na nález trosiek ruských dronov na území Rumunska v blízkosti jeho hraníc s Ukrajinou.

„Hoci NATO nemá informácie, ktoré by naznačovali úmyselný útok Ruska na územie spojeneckej krajiny, takéto činy sú nezodpovedné a potenciálne nebezpečné,“ konštatoval hovorca. Dodal, že NATO v posledných dňoch zvýšilo svoju prítomnosť v čiernomorskom regióne vrátane posilnenia leteckých hliadok.

Trosky podľa rumunského ministerstva obrany pochádzali z iránskeho dronu typu Šáhid, ktorými Rusko zaútočilo v noci na stredu na Ukrajinu. Našli sa pri dedine Plauru ležiacej na brehu Dunaja v riedko osídlenej oblasti priamo oproti ukrajinskému prístavnému mestu Izmajil. Minulý rok tam po útokoch na ukrajinské prístavy niekoľkokrát dopadli úlomky z ruských dronov.

Rumunské ministerstvo obrany oznámilo, že preveruje, či na rumunské územie v rovnakom regióne nespadli ďalšie objekty po ruských útokoch z noci na štvrtok.

Počas oboch nocí vzlietli do vzduchu spojenecké stíhačky. V stredu večer to boli stíhačky F-16 rumunských vzdušných síl zo základne Borcea v južnom Rumunsku a vo štvrtok večer fínske lietadlá F-18 zo základne Mihail Kogalniceanu pri Čiernom mori, informoval rezort obrany.

(dpa, reuters, tasr)

Minúta  |  

Grécko schválilo dohodu o nákupe stíhačiek F-35

Grécka vláda schválila dohodu o nákupe 20 stíhačiek F-35 od Spojených štátov, ktorý sa má uskutočniť ako súčasť rozsiahlej reformy obranného sektora. Informoval o tom grécky minister obrany Nikos Dendias s tým, že kabinet podpísal schvaľujúci list a poslal ho Washingtonu.

Prvé stíhačky piatej generácie vyrobené spoločnosťou Lockheed Martin by mali do Grécka prísť v roku 2028. Grécku zároveň zostáva v súlade s dohodou v hodnote 8,6 miliárd dolárov aj možnosť neskoršieho dokúpenia ďalších 20 lietadiel F-35.

Nákup prvých 20 stíhačiek spolu s vybavením a výcvikom bude podľa gréckych predstaviteľov stáť približne 3,5 miliardy dolárov.

Grécko má dlhodobé spory so susedom a spojencom z NATO Tureckom. Svoju armádu modernizuje po tom, ako sa v roku 2018 dostalo zo závažnej finančnej krízy. V súčasnosti má najvyšší vojenský rozpočet v NATO v porovnaní s veľkosťou svojej ekonomiky, keď v roku 2022 vynaložilo na obranu 3,54 percenta HDP, ako vyplynulo z marcovej výročnej správy Aliancie.

Turecko bolo pred piatimi rokmi vyradené z možnosti kúpy stíhačiek F-35, pretože sa rozhodlo zaobstarať si ruský systém protivzdušnej obrany S-400, čo Spojené štáty vnímajú ako ohrozenie bezpečnosti NATO.

Grécko sa snaží získať nad svojím susedom výhodu vo vybavení svojho letectva a okrem F-35 kupuje aj 24 francúzskych stíhačiek Rafale a modernizuje 58 starších stíhačiek F-16.

(ap, tasr)

Minúta  |  

Démonický Trump a stávka na LGBT vlajky. Harrisová zverejnila prvý predvolebný spot

Neoficiálna kandidátka demokratov na prezidenta USA Kamala Harrisová zverejnila prvé oficiálne predvolebné video. Dá sa teda povedať, že oficiálne spustila svoju prezidentskú kampaň, súboj o Biely dom tak vstupuje do ďalšej fázy.

Propagačnému videu dominuje pieseň Freedom od Beyoncé, zábery na dramaticky rečniacu viceprezidentku o slobode, občania najrôznejších menšín s LGBT vlajočkami a démonické zábery Donalda Trumpa z väzenia.

Kampaň republikánskeho nominanta zase stavila na stíhačky nad Bielym domom a Donalda Trumpa, ktorý sa prihovára k tisícom svojich prívržencov s ohňostrojmi nad hlavou.

Demokrati stavili na potraty a LGBT vlajky

Harrisovej prvý volebný spot začína slovami demokratky, ktorá stojí za rečníckym pultom, smeje sa a striedajú ju zábery na americkú vlajku. „V týchto voľbách stojíme pred otázkou: V akej krajine chceme žiť?“ pýta sa na úvod. „Niektorí si myslia, že by sme mali byť krajinou chaosu. Strachu. Nenávisti,“ hovorí a dopĺňajú ju prestrihané zábery na Trumpa. Tie následne striedajú mestské či prírodné scenérie z rôznych častí USA.

Do toho graduje pieseň od Beyoncé. „Ale my, my sme si vybrali niečo iné. My sme si vybrali slobodu. Slobodu nielen prežívať, ale dostať sa dopredu. Slobodu byť v bezpečí pred násilnosťami, vojnou a zbraňami. Slobodu rozhodovať o svojom tele,“ hovorí Harrisová, zatiaľ čo sa striedajú zábery na konferencie o ženských právach.

„Volíme si budúcnosť, kde žiadne dieťa nebude žiť v chudobe. Kde si všetci môžu dovoliť zdravotnú starostlivosť. Kde nikto nestojí nad zákonom,“ pokračuje, a dopĺňajú ju novinové výstrižky o odsúdení Trumpa v prípade podplácania Stormy Danielsovej. „Veríme v prísľub Ameriky a sme pripravení za ňu bojovať,“ hovorí ďalej Harrisová.

Mnohí komentátori poukazujú na to, že súhlas R&B speváčky s použitím jej piesne v propagačnom spote predstavuje jasný signál podpory z jej strany.

Video kladie veľký dôraz na amerických občanov rôznych farieb pleti, dominujú tmavšie typy. Mnohé zábery tiež ukazujú Harrisovej podporovateľov, ktorí držia transparenty s menom Kamala či vlajočky s dúhovou vlajkou a transgenderovým trojuholníkom v žrďovej časti.

https://www.youtube.com/watch?v=sHky_Xopyrw

Trump stavil na stíhačky, vrtuľníky a ohňostroje

Na druhej strane Spojenými štátmi hýbe tiež najnovší volebný spot Donalda Trumpa. Republikánsky nominant stavil na klasický veľkolepý vizuál v štýle „amerického sna“. Trumpov marketingový tím použil najmä rečnícke výstupy exprezidenta a tisícov jeho priaznivcov, spomalené zábery prezidentských limuzín a agentov Tajnej služby sprevádzajúcich Trumpa, ohňostroje nad nočným Washingtonom, ikonickú červenú šiltovku s nápisom „Make America Great Again“, stíhačky nad Bielym domom a vrtuľníky pri Lincolnovom pamätníku.

Trump sa okrem toho odvážil zaradiť do volebnej reklamy aj zostrih zásahu FBI v jeho rezidencii Mar-a-Lago v prípade utajovaných dokumentov, ktorý nedávno sudkyňa Aileen Cannononvá zamietla.

Zábery sa ďalej menia na cestu na súd v New Yorku, nepríjemné debaty s novinármi a očistenie. Tie zase striedajú temné búrkové mraky a blesky, pod ktorými stojí Trump s červenou šiltovkou a čelí dažďu s úsmevom na perách. Nechýbajú ani prestrihy so zásadnými svetovými lídrami a archívne zábery mladého Trumpa z obdobia, keď pôsobil ako podnikateľ.

Archívne sú aj niektoré jeho zvukové nahrávky, ako tá, v ktorej hovorí svojim priaznivcom, že „oni chcú zobrať moju slobodu, pretože ja nikdy nedovolím, aby zobrali vašu slobodu“.

https://www.youtube.com/watch?v=diniBC70rdI

(deadline, echo24, sab)

Minúta  |  

Severokórejskí hackeri sa sústredia na krádeže tajných informácií vojenského charakteru

Hackeri v službách KĽDR uskutočnili globálnu kybernetickú špionážnu kampaň s cieľom ukradnúť tajné vojenské informácie na podporu zakázaného programu jadrových zbraní Pchjongjangu, uviedli v spoločnom vyhlásení Spojené štáty, Veľká Británia a Južná Kórea.

Hackeri, ktorých výskumníci v oblasti kybernetickej bezpečnosti označujú ako Anadriel alebo APT45, sú pravdepodobne súčasťou severokórejskej spravodajskej agentúry známej ako Generálny úrad pre prieskum – subjektu, na ktorý USA v roku 2015 uvalili sankcie.

Táto kybernetická jednotka sa zamerala alebo narušila počítačové systémy v širokej škále obranných alebo strojárskych firiem vrátane výrobcov tankov, ponoriek, námorných plavidiel, stíhacích lietadiel a raketových a radarových systémov, uvádza sa v poradnom materiáli.

Medzi terčmi v USA boli aj NASA, letecká základňa Randolph v Texase a letecká základňa Robins v Georgii, potvrdili predstavitelia FBI a amerického ministerstva spravodlivosti.

Pri útoku na NASA vo februári 2022 hackeri použili škodlivý súbor na získanie neoprávneného prístupu do počítačového systému počas troch mesiacov, tvrdí americká prokuratúra. Získali viac ako 17 gigabajtov neutajovaných údajov.

KĽDR má dlhú históriu využívania tajných hackerských tímov na krádež citlivých vojenských informácií. Na financovanie svojich operácií hackeri používali ransomvér – takzvaný vydieračský vírus –, ktorý sa zameriaval na americké nemocnice a zdravotnícke spoločnosti, tvrdia americkí predstavitelia.

Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že obvinilo jedného podozrivého, Rim Džong-joka, zo sprisahania s cieľom získať prístup do počítačových sietí v USA a z prania špinavých peňazí.

Jeden z prípadov ransomvéru, z ktorého je Rim obvinený, sa týkal hackerského útoku na nemocnicu v Kansase z mája 2021, ktorá zaplatila výkupné po tom, ako hackeri zašifrovali štyri jej počítačové servery.

Nemocnica zaplatila v bitcoinoch, ktoré boli prevedené do čínskej banky a následne vybrané z bankomatu v čínskom meste Dandong, vedľa Mosta čínsko-kórejského priateľstva, ktorý spája mesto so Sinuidžu v Severnej Kórei, uvádza sa v obžalobe.

FBI uviedla, že za informácie, ktoré by viedli k Rimovmu zatknutiu, ponúka odmenu až do výšky desať miliónov dolárov. Predpokladá sa, že sa nachádza v Severnej Kórei.

Predstavitelia FBI a ministerstva spravodlivosti novinárom povedali, že zhabali niektoré online účty patriace hackerom vrátane 600-tisíc dolárov vo virtuálnej mene, ktoré budú vrátené obetiam ransomvérových útokov.

(reuters)

Minúta  |  

Dolná komora Kongresu USA odsúdila nekonanie Kamaly Harrisovej v otázke južnej hranice

Snemovňa reprezentantov Kongresu Spojených štátov schválila rezolúciu, ktorou „dôrazne odsudzuje“ administratívu prezidenta Joea Bidena a jeho „hraničného cára“, viceprezidentku Kamalu Harrisovú, za „neschopnosť zabezpečiť hranice Spojených štátov“.

Prekvapením bolo, že zatiaľ čo republikáni hlasovali podľa straníckej línie, rezolúciu podporilo aj šesť kongresmanov za Demokratickú stranu. Všetci šiesti pochádzajú z okrskov, ktoré sa označujú ako „nerozhodné“ (swing districts).

Rezolúciu predložila predsedníčka straníckeho caucusu – obdoba slovenského poslaneckého klubu – Elise Stefaniková z New Yorku. „Dnes snemovňou prešlo moje uznesenie odsudzujúce Kamalu Harrisovú za jej úlohu ‚cára otvorených hraníc‘ Joea Bidena,“ informovala na sieti X. Zodpovednosť za „hraničnú krízu“ pripísala celej administratíve, predovšetkým však „neúspešnej krajne ľavicovej agende otvorených hraníc“, ktorú podľa Stefanikovej reprezentuje práve Harrisová.

„Kamala Harrisová nespôsobila len krízu národnej bezpečnosti, ale aj humanitárnu krízu, ktorá ohrozila životy miliónov ľudí,“ dodala kongresmanka česko-talianskeho pôvodu.

Na nálepku Border Czar reagujú viaceré médiá

„V uplynulých dňoch Trumpova kampaň a republikáni opakovane označili Harrisovú za ‚hraničného cára‘, ktorým v skutočnosti nikdy nebola,“ tvrdí portál Axios v reakcii na Stefanikovej rezolúciu.

„Harrisová bola vymenovaná za ‚hraničného cára‘ v marci 2021 a odvtedy do našej krajiny vtrhli milióny a milióny nelegálnych cudzincov a nespočetné množstvo Američanov bolo zabitých zločinom migrantov pre jej úmyselné búranie amerických hraníc a zákonov,“ povedal Trump v utorok novinárom v telefonáte. Axios to hodnotí ako nepravdivé vyjadrenie.

Na konci článku však portál uverejnil redakčnú poznámku, ktorou sa priznal, že „Axios bol medzi spravodajskými portálmi, ktoré nesprávne označili Harrisovú za ‚hraničného cára‘ v roku 2021“.

Rovnako aj televízia CNN sa sústredila konkrétne na označenie Border Czar, a ignorovala Bidenovo menovanie Harrisovej za zodpovednú osobu.

Nešlo o označenie, ale o funkciu

Označenie Harrisovej za „hraničného cára“ však priamo v deň jej vymenovania za zodpovednú osobu v otázke južnej hranice USA použila Snemovňa v rezolúcii vyzývajúcej na jej odvolanie.

Dňa 24. marca 2021 „bola viceprezidentka Kamala Harrisová vymenovaná za ‚hraničného cára“, ktorý má na starosti vedenie úsilia o zastavenie migrácie cez hranicu medzi Spojenými štátmi a Mexikom“, konštatuje rezolúcia č. 253.

(kongres usa, x, axios, fox news)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.