Biden prijal Netanjahua. Zdôraznil mu potrebu prímeria s Hamasom

Americký prezident Joe Biden prijal vo štvrtok v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Snímka obrazovky 2024-07-26 o 6.17.11 Joe Biden (vpravo) a Benjamin Netanjahu. Foto: TASR/AP

„Máme sa o čom rozprávať,“ povedal Biden izraelskému premiérovi, ktorý sa mu poďakoval za „50 rokov služby verejnosti a 50 rokov podpory štátu Izrael“.

Biden poznamenal, že jeho prvé stretnutie s izraelským premiérom bolo v roku 1973 krátko po svojom zvolení do amerického Senátu. Predsedníčkou izraelskej vlády bola v tom čase Golda Meirová.

Napäté vzťahy

Biden a Netanjahu sa predtým stretli s rodinami amerických rukojemníkov, ktorých od októbra 2023 v Pásme Gazy zadržiava palestínske radikálne hnutie Hamas. Predstavitelia rodín po schôdzke reportérom uviedli, že dúfajú v dohodu o prímerí, ktorá by umožnila návrat rukojemníkov domov.

Vzťahy medzi Bidenom a Netanjahuom sú napäté už niekoľko mesiacov v súvislosti s izraelskou vojenskou ofenzívou v Gaze, ktorá si doposiaľ vyžiadala viac než 39-tisíc obetí na životoch, ako vyplýva z údajov palestínskeho ministerstva zdravotníctva v Gaze.

Spojené štáty sú hlavným dodávateľom zbraní pre Izrael a bránili židovský štát aj počas kritických hlasovaní na pôde Organizácie Spojených národov.

Joe Biden (vpravo) a Benjamin Netanjahu. Foto: TASR/AP

Biden urguje prímerie s Hamasom

Biden s Netanjahuom rokoval aj o potrebe prekonať rozdiely v záujme uzavretia prímeria v Pásme Gazy a odstránenia prekážok v prísune humanitárnej pomoci do tejto pobrežnej palestínskej enklávy, ako aj ochrane civilných životov počas vojenských operácií, uviedol Biely dom.

Biden Netanjahuovi počas schôdzky v Oválnej pracovni Bieleho domu povedal, že je potrebné, aby izraelský premiér rýchlo uzavrel dohodu o prímerí v Gaze a prepustení zvyšných rukojemníkov zadržiavaných palestínskymi militantmi z radikálneho hnutia Hamas.

Vo vyhlásení Bieleho domu sa uvádza, že Biden a Netanjahu hovorili aj o „humanitárnej kríze“ a nevyhnutnosti umožniť potrebný prísun humanitárnej pomoci do pobrežnej palestínskej enklávy.

Netanjahu na platforme X napísal, že sa v stredu vo Washingtone po svojom prejave v americkom Kongrese stretol aj s generálnym riaditeľom spoločnosti Tesla Elonom Muskom. Diskutoval s ním pritom o možnostiach a výzvach súvisiacich s umelou inteligenciou, jej vplyvom na ekonomiku a spoločnosť. Skúmali tiež možnosti pre technologickú spoluprácu s Izraelom, dodal Netanjahu.

Harrisová: nebudem ticho

Netanjahu sa separátne stretol aj s viceprezidentkou USA a predpokladanou demokratickou nominantkou do prezidentských volieb Kamalou Harrisovou.

Harrisová má jednotný postoj k Izraelu s Bidenom, na schôdzke s izraelským premiérom však zvolila ostrejší tón, uvádza Guardian. Harrisová vyjadrila „vážne obavy“ v súvislosti s humanitárnou situáciou v Gaze a obeťami na životoch a vyhlásila, že „nebude ticho“.

Benjamin Netanjahu a Kamala Harrisová sa vítajú. Foto: TASR/AP

Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby medzitým vo štvrtok uviedol, že medzi Izraelom a Hamasom zostávajú ohľadne úsilia o dosiahnutie dohody o prímerí medzery. Zároveň však dodal, že k prímeriu „sme bližšie než kedykoľvek predtým“.

„Obe strany musia urobiť kompromisy,“ dodal Kirby.

Netanjahu chce totálne víťazstvo

Konflikt v Gaze sa začal bezprecedentným útokom palestínskych extrémistov na územie Izraela 7. októbra 2023. O život pri ňom prišlo približne 1200 ľudí a ďalších 250 bolo zavlečených do Pásma Gazy.

Netanjahu v stredu vystúpil s prejavom aj v americkom Kongrese, kde prisľúbil „totálne víťazstvo“ vo vojne v Gaze. Zároveň vyhlásil, že existuje „intenzívne“ úsilie s cieľom dostať zvyšných rukojemníkov z Gazy domov, bližšie podrobnosti k tomu neuviedol.

Netanjahuov prejav v Kongrese bojkotovalo približne 40 demokratických zákonodarcov vrátane bývalej predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej.

V piatok Netanjahu odcestuje na Floridu, kde sa stretne s republikánskym exprezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorý sa v novembrových voľbách uchádza o znovuzvolenie.

(tasr, afp, reuters, guardian)


Vyvlastňovanie pozemkov pod budúcou baterkárňou v okolí Šurian je horúcou témou pre všetkých, ktorým chce štát ich pôdu vyvlastniť. Tí, ktorí ju nepredali dobrovoľne, sa dušujú, že za svoju pôdu budú bojovať všetkými dostupnými prostriedkami.…
Prejsť na článok
Európsky akt o umelej inteligencii ako prvá norma tohto druhu zavádza jednotné pravidlá na využitie umelej inteligencie, no jej ustanovenia sú príliš vágne. Viac v článku.
Prejsť na článok