Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri izraelskom útoku na humanitárny konvoj WCK došlo k vážnym pochybeniam

Izraelský útok, pri ktorom v apríli zahynuli v Pásme Gazy siedmi humanitárni pracovníci, bol výsledok závažných pochybení zo strany izraelskej armády, no nebol zámerný. Vyplýva to z výsledkov vyšetrovania austrálskej vlády, ktoré v piatok predstavila austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová.

K izraelskému útoku na humanitárny konvoj organizácie The World Central Kitchen (WCK) došlo 1. apríla. O život prišli traja občania Británie, Austrálčan, Poliak, osoba s kanadsko-americkým občianstvom a Palestínčan. V súvislosti s daným útokom čelil Izrael medzinárodnej kritike. Izraelské obranné sily (IDF) ho označili za vážnu chybu, ku ktorej nemalo dôjsť.

Austrálske vyšetrovanie zistilo závažné pochybenia pri dodržiavaní postupov izraelskej armády vrátane chybnej identifikácie a chýb v rozhodovaní. Zhodnotením postupu izraelskej armády bol poverený bývalý veliteľ austrálskych vzdušných síl Mark Binskin. Počas vyšetrovania zistil, že tri vozidlá v humanitárnom konvoji boli "zasiahnuté v pomerne rýchlom slede" po tom, ako boli označené ako podozrivé, no zo strany Izraela nešlo o zámer.

Podľa Binskina izraelský prieskumný dron označil vozidlá ako podozrivé na základe zistenia, že ochrankári konvoja majú pri sebe zbrane. Izrael sa rozhodol odpáliť rakety na konvoj na základe mylnej domnienky, že ho uniesli militanti Hamasu. Išlo však o zmluvných ochrankárov, uviedol. Skonštatoval, že útok bol výsledkom "výrazného narušenia situačného povedomia" a zmätku.

V závere správy austrálskeho vyšetrovania sa uvádza, že izraelská armáda zistila chybu až po tom, ako sa približne o hodinu neskôr začali šíriť správy o útoku na sociálnych sieťach. Wongová vyzvala izraelskú vládu, aby sa ospravedlnila. Dodala, že Austrália žiada, aby dotknuté osoby vyvodili plnú zodpovednosť, prípadne boli aj obvinené z trestných činov.

Šéfka austrálskej diplomacie tiež informovala, že požiadala svojho izraelského kolegu o väčšiu ochranu humanitárnych pracovníkov.

(tasr)

Minúta  |  

Navaľnyj mal byť súčasťou výmeny väzňov s Ruskom, tvrdí Biely dom

Na štvrtkovom brífingu uviedol poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, že ruský opozičný líder Alexej Navaľnyj, ktorý vo februári zomrel vo väzení, mal byť súčasťou dohody o výmene väzňov medzi Západom a Ruskom.

Podľa Sullivana Spojené štáty „pracovali s našimi partnermi na dohode, ktorá by zahŕňala Alexeja Navaľného, ​​a ten, žiaľ, zomrel.“ Navaľného politickí spolupracovníci už predtým niekoľkokrát hovorili o dohode o jeho výmene.

Spojené štáty a Rusko vo štvrtok dokončili svoju najväčšiu výmenu väzňov v postsovietskej histórii, pričom Moskva prepustila reportéra Wall Street Journal Evana Gershkovicha a šéfa bezpečnostnej služby v Michigane Paula Whelana. V rámci nadnárodnej dohody bolo oslobodených 26 ľudí. Výmena sa udiala v Turecku.

Výmena sa týkala väzňov zadržiavaných v siedmich krajinách. V Spojených štátoch, Nemecku, Poľsku, Slovinsku, Nórsku, Rusku a Bielorusku. Rusko napríklad získalo naspäť Vadima Krasikova, ktorý bol v nemeckom väzení a odpykával si doživotný trest za vraždu čečenského disidenta gruzínskeho pôvodu Zelimchana „Tornikeho“ Changošviliho v berlínskom parku v roku 2019.

(sita)

Minúta  |  

Chorvátsko je pripravené pomôcť s dodávkami ropy do Maďarska a na Slovensko

Na rokovaní vlády chorvátsky premiér Andrej Plenkovič uviedol, že Chorvátsko oficiálne informovalo Európsku komisiu, Maďarsko a Slovensko, že môže obom štátom poskytnúť ropu cez jadranský ropovod Adria, ktorý kontroluje chorvátska spoločnosť JANAF.

Andrej Plenkovič poslal listy predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej, predsedovi maďarskej vlády Viktorovi Orbánovi a predsedovi vlády SR Robertovi Ficovi.

„Prevádzkovateľ jadranského ropovodu (JANAF) je pripravený viesť rokovania s maďarskou spoločnosťou MOL o otázkach logistiky a zabezpečenia energetickej bezpečnosti v zmenených podmienkach,“ dodal chorvátsky predseda vlády.

Chorvátsko a JANAF sú pripravené poskytnúť maďarským a slovenským rafinériám suroviny v celkovom objeme viac ako 14 miliónov ton, zdôraznil premiér. Predpokladá sa, že dodávky pôjdu cez potrubie spájajúce prístavný terminál Omišalj na ostrove Krk v Jadranskom mori s územím Maďarska.

Slovensko a Maďarsko sa uplynulé dva týždne sťažovali na krok Kyjeva, ktorý minulý mesiac zaradil Lukoil na svoj sankčný zoznam. Bratislava a Budapešť tvrdili, že im to bráni v nákupe ruskej ropy pre domáce rafinérie a ohrozuje to bezpečnosť dodávok.

Vyzývali Európsku komisiu, aby začala s Kyjevom konzultácie z dôvodu pozastavenia tranzitu ruskej ropy cez územie Ukrajiny. Obviňovali svojho suseda, že porušuje asociačnú dohodu s EÚ.

Komisia vo štvrtkovom vyhlásení uviedla, že naliehavé konzultácie nie sú opodstatnené, lebo energetická bezpečnosť EÚ nie je bezprostredne ohrozená.

Inštitúcia dodala, že viaceré členské krajiny Únie sa zaujímajú, prečo Maďarsko a Slovensko doteraz neznížili svoju závislosť od dodávok ruskej ropy. Na základe vlastnej analýzy spomenula, že oba štáty si môžu zabezpečiť zásobovanie práve cez ropovod Adria.

[link=urlhttps://standard.sk/724616/ohrozuje-kyjev-slovensku-energeticku-bezpecnost-vlada-mozno-prehana-ale-pravom]

(mep, est)

Minúta  |  

Washington je odhodlaný brániť Izrael pred všetkými hrozbami z Iránu

Uviedol to vo štvrtok prezident USA Joe Biden v telefonáte s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom v reakcii na zabitie vodcu hnutia Hamas Ismáíla Haníju v Teheráne.

Biden v telefonáte opätovne potvrdil záväzok USA "voči bezpečnosti Izraela pred všetkými hrozbami zo strany Iránu vrátane ním podporovaných teroristických skupín Hamas, Hizballáh a (jemenských) húsíov," uviedol Biely dom.

"Prezident diskutoval o úsilí podporiť obranu Izraela pred hrozbami zahŕňajúcimi balistické rakety a bezpilotné lietadlá vrátane nového obranného rozmiestnenia americkej armády," dodal Biely dom.

Vodca Hamasu zahynul v noci na stredu v Teheráne. Palestínske hnutie obvinilo zo zabitia Haníju Izrael, ten však úmrtie vodcu Hamasu nekomentoval. Izraelská armáda sa však prihlásila k zodpovednosti za utorkový útok na Bejrút, pri ktorom zahynul šéf operačného veliteľstva libanonského hnutia Hizballáh Fuád Šukr. Izraelské sily uviedli, že išlo o reakciu za útok na Izraelom okupované Golanské výšiny, pri ktorom v sobotu zahynulo 12 detí a tínedžerov. Hizballáh sa od zodpovednosti za daný útok dištancoval.

(tasr)

Minúta  |  

CNN: Vodcu Hamasu Haníju zabila nastražená bomba. Je to úder pre prímerie, vraví Erdogan

Podľa zdroja televízie CNN, ktorý je oboznámený s operáciou a želal si ostať v anonymite, bombu ukryli v Haníjovej izbe už pred dvoma mesiacmi a odpálili na diaľku, keď sa v rezidencii nachádzal.

Iránske médiá v stredu tvrdili, že vodca Hamasu zahynul pri raketovom útoku. Teherán a Hamas pripísali zodpovednosť za útok Izraelu, ktorý to dosiaľ nepotvrdil ani nevyvrátil.

Izraelskí predstavitelia informovali Washington o operácii až po smrti vodcu Hamasu, povedal zdroj CNN. O nových podrobnostiach útoku na Haníju ako prvý informoval americký denník The New York Times.    

Odhalenie, že do rezidencie, ktorá bola pod ochranou iránskych Revolučných gárd, sa podarilo tajne prepašovať bombu, naznačuje vážne zlyhanie iránskych bezpečnostných zložiek, konštatuje CNN.

USA budú brániť Izrael, potvrdil Biden

Spojené štáty sú odhodlané brániť bezpečnosť Izraela pred všetkými hrozbami z Iránu. Uviedol to vo štvrtok prezident USA Joe Biden v telefonáte s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.

Biden v telefonáte opätovne potvrdil záväzok USA "voči bezpečnosti Izraela pred všetkými hrozbami zo strany Iránu vrátane ním podporovaných teroristických skupín Hamas, Hizballáh a (jemenských) húsíov," uviedol Biely dom.

"Prezident diskutoval o úsilí podporiť obranu Izraela pred hrozbami zahŕňajúcimi balistické rakety a bezpilotné lietadlá vrátane nového obranného rozmiestnenia americkej armády," dodal Biely dom.

Chameneí: Nasledovať bude tvrdý trest

Vodca Hamasu zahynul v noci na stredu v Teheráne. Zúčastnil sa na inaugurácii nového iránskeho prezidenta Massúda Pezeškijána.

Palestínske hnutie obvinilo zo zabitia Haníju Izrael, ten však úmrtie vodcu Hamasu nekomentoval. Jeho zabitie vyvolalo obavy z výraznej eskalácie vojny v Pásme Gazy, ktorá vypukla vlani v októbri po útoku Iránom podporovaného Hamasu na juh Izraela.        

Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v stredu vyhlásil, že pomsta za zabitie Haníju je "povinnosťou" Teheránu. Dodal, že Izrael si sám pre seba pripravil dôvody na "tvrdý trest".

Je to úder pre dosiahnutie prímeria, tvrdí Erdogan

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonáte s Joeom Bidenom vo štvrtok povedal, že Izrael sa snaží rozšíriť vojnu v Pásme Gazy do širšieho regiónu a nechce prímerie. Dodal, že prejav izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Kongrese USA vyvolal "hlboké sklamanie" v Turecku i vo svete.

Turecký prezident v telefonáte tiež uviedol, že zabitie vodcu palestínskeho hnutia Hamas Ismaíla Haníju zasadilo úsiliu o dosiahnutie prímeria "ťažký úder". Zároveň prisľúbil, že bude naďalej pracovať na zlepšení vzťahov medzi spojencami zo Severoatlantickej aliancie.

Biden podľa Ankary poďakoval Erdoganovi za vynaložené úsilie v súvislosti s rozsiahlou výmenou väzňov medzi Západom a Ruskom, ku ktorej došlo vo štvrtok.

(tasr, afp, reuters)

Minúta  |  

USA považujú za víťaza volieb vo Venezuele Gonzáleza Urrutiu

Existujú presvedčivé dôkazy, že v sporných prezidentských voľbách vo Venezuele zvíťazil opozičný kandidát Edmundo González Urrutia. Vyhlásil to vo štvrtok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

"Vzhľadom na presvedčivé dôkazy je Spojeným štátom a predovšetkým venezuelskému ľudu jasné, že Edmundo González Urrutia získal 28. júla vo venezuelských prezidentských voľbách najviac hlasov," uviedol Blinken vo vyhlásení.

Venezuelská Národná volebná rada (CNE) v pondelok oznámila, že Maduro získal vo voľbách 51,2 percenta hlasov. Opozičný kandidát González Urrutia podľa nej skončil druhý so ziskom 44,2 percenta hlasov. CNE však nezverejnila podrobné výsledky, ktoré by jej tvrdenie potvrdili.

Opozícia tvrdí, že právoplatným víťazom volieb je jej kandidát. Zverejnila aj údaje o hlasovaní, ktoré podľa nej ukazujú, že Madura porazil s veľkým rozdielom hlasov ako to aj naznačovali predvolebné prieskumy verejnej mienky.

Spojené štáty, EÚ, Brazília, Kolumbia a Mexiko vyzvali Venezuelu, aby zverejnila podrobné výsledky volieb. "Vyhlásenie výsledkov Madurom kontrolovanej Národnej volebnej rady bolo hlboko chybné a viedlo k oznámeným výsledkom, ktoré nereprezentujú vôľu venezuelského ľudu," skonštatoval Blinken.

Šéf americkej diplomacie dodal, že "neschopnosť CNE zverejniť oficiálne výsledky na úrovni okrskov, ako aj nezrovnalosti počas celého procesu, zbavili oznámený výsledok akejkoľvek dôveryhodnosti". Blinken uviedol, že údaje, ktoré zverejnila opozícia vedená Maríou Corinou Machadovou ukázali, že González Urrutia zvíťazil s "neprekonateľným náskokom".

Machadová v článku zverejnenom vo štvrtok v denníku Wall Street Journal napísala, že sa ukrýva a "bojí sa o svoj život" po tom, ako Maduro jej a Gonzálezovi Urrutiovi pohrozil zatknutím. Madurove kroky sú podľa Blinkena "nedemokratickým pokusom potlačiť politickú participáciu a udržať si moc". "Bezpečnosť a ochrana lídrov a členov demokratickej opozície musí byť chránená," dodal. Zároveň vyzval venezuelské úrady na prepustenie zadržaných demonštrantov.

Machadová vo štvrtok zverejnila na sociálnej sieti videoodkaz, v ktorom vyzvala obyvateľov Venezuely, aby v sobotu vyšli do ulíc. "Svet uvidí silu a odhodlanie spoločnosti, ktorá je odhodlaná žiť v slobode," povedala.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.