Líder senátnej väčšiny Demokratickej strany Chuck Schumer Netanjahuovi nepodal ruku. Povedal, že považoval za potrebné vypočuť si v sále jeho prejav, ale že nepodanie ruky vyjadruje jeho zásadné nezhody s Netanjahuom. (Donald Trump potom označil Schumera za hrdého člena Hamasu. No tak... )

Všetky tie príznaky majú jedno vysvetlenie. Gaza. Osem mesiacov so zdesením pozeráme na to, čo sa deje v Gaze.

Rusko sme boli schopní kritizovať za násilie na Ukrajine. A je správne, že to robíme.

Ale raz nevieme, čo máme povedať na dianie v Gaze.

O čom hovoril Netanjahu

Netanjahu hovoril emotívne o utrpení, ktorým Izrael prešiel po teroristickom údere Hamasu na Izrael v dňoch po 7. októbri minulého roku. Hovoril o hrôzach, ktoré prežívali konkrétni ľudia.

Potom hovoril o udatnosti konkrétnych izraelských vojakov. Štyria z nich boli prítomní v sále a kongresmani im tlieskali. Kto by neocenil statočnosť a odhodlanie izraelského vojaka, ktorý si 7. októbra doma vzal zbraň, a keďže nemal auto, osem míľ bežal k svojej jednotke a potom likvidoval teroristov?

Boli to dobré pasáže v prejave.

Problém je v inom

Ale veď toto vieme. Vieme, že Izrael čelí teroristickej hrozbe už desaťročia. Utrpenie Izraelčanov 7. októbra nás nenecháva chladnými. Nijako nenamietame, keď izraelská armáda a špeciálne služby likvidujú teroristov, nielen tých z Hamasu.

Vieme, že Izraelčania vedia byť dobrými a udatnými bojovníkmi. Vieme to od čias Jozueho.

Vieme, že Izrael má právo sa brániť.

Problém je v inom.

Netanjahu hovorí o boji dobra so zlom. O boji barbarstva a civilizácie.

A že Hamas sa správa barbarsky, to všetko vieme.

Ale civilizovanosť by mala predpokladať, že odpoveď na akciu by mala byť primeraná. A odveta Izraela v podobe ruinovania Gazy a umierania jej civilných obyvateľov primeraná nebola. Je neprimerane tvrdá a smrtiaca. Izrael nebol v takom existenčnom ohrození, aby bol na takúto odvetu odkázaný.

Čaro nechceného

Netanjahuov prejav som pozeral na YouTube. Na tejto platforme sú videá občas prerušované reklamami. Čaro nechceného spôsobilo, že keď som si prejav pustil, v jednej chvíli bol prerušený reklamou, ktorá upozorňovala na utrpenie Palestínčanov v Gaze a vyzývala na pomoc.

Netanjahu necíti zodpovednosť za zomieranie civilov v Gaze

Pred pár dňami agentúra Reuters vydala správu o počte zabitých. Uvádza, že militanti z Hamasu zabili 7. októbra vyše 1 200 ľudí, poväčšine civilov, a zajali 250 rukojemníkov.

Uvádza, že zdravotnícke orgány Palestínčanov hovoria o 39-tisíc zabitých Palestínčanov, z ktorých 70 percent sú ženy a deti. V štatistike nie sú nevyhnutne zarátané všetky obete. Mnohé sú pochované pod ruinami zbombardovaných domov.

Benjamin Netanjahu však vo svojom prejave odmieta zodpovednosť za toto nevídané utrpenie palestínskych civilov, ktorí sú zabíjaní neúmerne viac ako bojovníci Hamasu.

Správa v Lancete

Reuters v správe pripomína i článok troch lekárov v prestížnom lekárskom časopise Lancet v júli tohto roku, ktorého autori sa snažia odhadnúť, koľko obetí príde o život v dôsledku akcie Izraela ešte i nepriamo, teda pre hlad, nedostatok vody, zdravotnej starostlivosti. Dospeli k celkovému číslu vyše 180-tisíc.

Isteže sa odhad článku z Lancetu môže významne líšiť od presného čísla. Jedno je však isté. V Gaze sa deje čosi mimoriadne, čo prináša smrť desiatkam tisícov civilov, ktorí sa nemajú ako brániť.

Izraelskú vládu tvrdo kritizujú aj Izraelčania

Netanjahuovu vládu kritizujú aj občania Izraela. Napríklad veľmi tvrdo to robí ľavicový internetový časopis +972. Hovorí, že Izrael systematicky zatajuje svoje vojnové zločiny v Gaze.

Nechajme teda prehovoriť aj týchto izraelských občanov.

Ako umelá inteligencia zabíja Palestínčanov

Yuval Abraham napísal už koncom roku 2023 v tomto médiu článok, v ktorom opisuje, že pri bombardovaní obydlí, v ktorých býva bojovník Hamasu, sa ráta s tým, že pri jeho likvidácii zahynie celá jeho rodina, teda hynú ženy i deti, prípadne i susedia. Čím o vyššieho príslušníka v hierarchii Hamasu ide, tým s väčším množstvom iných civilných obetí sa ráta.

Abraham napísal v apríli tohto roku článok, v ktorom opisuje, ako pokyn na bombardovanie ľudského cieľa vydáva počítačový program Lavender, ktorý spracúva obrovské množstvo dát o obyvateľoch Gazy a podľa niektorých indikácií rozhoduje, kto je príslušníkom Hamasu.

Vojenská kampaň je taká rozsiahla, že ľudské rozhodovanie je príliš pomalé. Ľudské ciele teda vyberá umelá inteligencia.

Abraham píše, že pri testovaní Lavendera armádou sa zistilo, že chybovosť Lavendera je desať percent. To znamená, že v desiatich prípadoch zo sto armáda zbombarduje ľudí (aj s ich okolím), ktorí vôbec nepatria k Hamasu. 

Netanjahuovo klišé

Ako to pri týchto príležitostiach býva, dôjde rad i na antisemitizmus. Netanjahu o ňom vo svojom prejave opakovane hovoril.

Netanjahu podsunul, že protesty proti vojenskej kampani v Gaze sú prejavmi antisemitizmu a snahy démonizovať štát Izrael a prejavom podpory Hamasu.

„Bojujme proti pohrome antisemitizmu!“ hrmel izraelský predseda vlády v Kongrese.

To je príliš lacné. Už sme spomínali, že proti postupu v Gaze protestujú aj Izraelčania. Aj mnohí židia mimo Izraela. Tí vari antisemiti nebudú. V Amerike a Európe sa nájdu ľudia, ktorí protestujú proti Izraelu, lebo naozaj sú antisemitmi. Možno sa medzi protestujúcimi nájdu dokonca i takí, čo z nevedomosti podporujú Hamas.

Ale drvivá väčšina tých, čo kritizujú Izrael za Gazu, nie sú žiadni antisemiti, želajú si, aby štát Izrael ďalej existoval, vôbec nie sú na strane Hamasu, terorizmus Hamasu odsudzujú, len nesúhlasia s izraelským postupom, ktorý prináša smrť najmä civilnému obyvateľstvu.

V Netanjahuovom prejave vari najviac zaškrípe, keď sa sťažuje, že mnohým chýba morálna jasnosť, že nevedia rozlíšiť dobro od zla.

Lenže to, čo robí Izrael v Gaze, nie je dobro.

Netanjahuova metóda

Najzarážajúcejšie na Netanjahuovom prejave bolo to, ako on, premiér malého Izraela, poučoval lídrov kolosu USA. Netanjahu stále opakoval, že treba bojovať nielen proti Hamasu, ale najmä proti Iránu. Ale on to nepredpisoval iba sebe, on to s najväčšou samozrejmosťou predpisoval i Spojeným štátom. Skrátka, USA a Izrael zjednotení bojujú ten istý boj, spája ich ten istý záujem. Tak hovorí Netanjahu.

A všimnime si jedno. Ohľadne prostriedkov, ktoré treba v tomto boji zvoliť, si Izrael od USA radiť nedá. Pri rozhodovaní o použitých prostriedkoch Netanjahu žiadnu jednotu s USA nepotrebuje. Rozhoduje sa sám, a to spôsobom, ktorý sa napríklad prezidentovi Bidenovi nijako nepáčil. Ak by si Netanjahu poradiť dal, nebol by postupoval v Gaze takto.

Izrael je celé roky odkázaný na finančnú, vojenskú a politickú pomoc od USA. Pritom si nemusí od USA nechať radiť, lebo je tak naučený. A mnohonásobné ovácie Netanjahuovi v Kongrese ho k tomu učia ďalej.

Eskalácia za eskaláciou a chýbajúca morálna prevaha

Teror rozpútaný Hamasom znamenal eskaláciu konfliktu na Strednom východe. Netanjahuov postup v Gaze znamenal ďalšie nesmierne zvýšenie eskalácie. Z politického hľadiska bol eskalačný aj Netanjahuov prejav v Kongrese.

Neustála eskalácia znamená smerovanie k väčšej vojne. Bude to hrozba druhej vojny, po tej na Ukrajine, ktorej budú USA čeliť. A s USA aj celý Západ, ktorého sme i my súčasťou.

Zoči-voči ďalšiemu hroziacemu konfliktu by Západ potreboval mať morálnu prevahu. Ale ak bude ku Gaze iba mlčať, nebude ju mať a bude mu chýbať.