Tretí stupeň mala na starosti firma McDonnell Douglas, ktorá v súčasnosti tiež pôsobí v rámci Boeingu.

Je obdivuhodné, že okrem kozmického programu dokázala firma Boeing zároveň vyvíjať aj civilné lietadlá. Legendárne 737 a 747 spôsobili revolúciu v oblasti dostupnej leteckej dopravy. Kto jedným z nich neletel aspoň raz?

V tom istom čase sa Briti a Francúzi sústredili na síce technicky prielomový, ale ekonomicky nevýhodný nadzvukový Concorde. Stroj vyrobený len v 20 kusoch lietal výhradne pre „smotánku“.

29. októbra 2018 havarovalo v Indonézii lietadlo Boeing 737 Max. Zahynulo všetkých 181 pasažierov a 8 členov posádky. 10. marca 2019 spadol rovnaký typ lietadla v Etiópii. Obeťami havárie sa stalo všetkých 149 cestujúcich aj 8-členná posádka.

Mnohé krajiny, vrátane USA, v nasledovných dňoch lety Boeing 737 Max skoro na dva roky zakázali.

Vyšetrovanie ukázalo, že príčinou obidvoch nehôd bol MCAS, systém, ktorého úlohou bolo elektronicky stabilizovať lietadlo. Pri inštalácii väčších motorov do pôvodného draku 737, nutných na zníženie spotreby, sa totiž posunulo ťažisko lietadla. Porucha senzora, z ktorého systém čerpal dáta, spôsobila, že MCAS začal „bojovať“ s pilotmi. ktorí o novom systéme nevedeli.

5. januára 2024 z lietadla Boeing 737 Max 9 počas pravidelného letu medzi Portlandom a Ontariom v Kalifornii odletel kus trupu. Išlo o „zátku“ utesňujúcu miesto kde môže byť nainštalovaný ďalší núdzový východ.

Lietadlo bolo v prevádzke len dva mesiace. Zistilo sa, že k nedokonalému upevneniu časti trupu došlo už počas výroby.

Po ukončení prevádzky raketoplánov v roku 2011, zabezpečovali dopravu astronautov na ISS iba ruské lode Sojuz. Boeing bol vybraný ako jedna z dvoch firiem (druhou je SpaceX), ktorých úlohou bolo vyvinúť dopravný prostriedok na ISS vyrábaný v USA. Tak vznikol Starliner.

5. júna 2024 letela jedna z dvoch kapsúl Starliner, pomenovaná Calypso, prvýkrát k ISS aj s posádkou. Pôvodný let bol plánovaný ešte na rok 2021. S rovnakou loďou, ešte bez posádky, sa nepodarilo v decembri 2019 úspešne pristáť na ISS. Softvérová chyba spôsobila posunutie času o 11 hodín.

Teraz sa lodi s posádkou podarilo k ISS dostať. Misia bola plánovaná na osem dní. Veliteľka Sunita Williamsová a astronaut Barry Wilmore však už „trčia“ na ISS viac ako dva mesiace. Uväznil ich tam pokazený ventil.

Intel

V časoch vrcholiaceho programu Apollo bol Intel iba „startup“. Firma vznikla v roku 1968 a okrem investora Arthura Rocka boli zakladateľmi aj dve vedecké hviezdy. Prvou bol chemik Gordon Moore, autor zákona podľa ktorého dochádza k zdvojnásobeniu počtu súčiastok v integrovanom obvode približne každé dva roky.

Zakladateľom bol aj fyzik a spolutvorca prvého integrovaného obvodu Robert Noyce. Meno firmy je skratkou slov „integrovaná elektronika“. Prvý návrh, použiť priezviská zakladateľov neprešiel, v angličtine totiž pripomína výraz „viac šumu“ (more noise).

Jedným z prvých produktov Intelu bol obvod 1103, dynamická pamäť s kapacitou jeden kilobit. Na dnešné pomery pôsobí smiešne, kapacity pamätí počítame v gigabitoch, čo je miliónkrát viac. V roku 1970 však išlo o výraznú inováciu schopnú nahradiť vtedy využívané počítačové pamäti vyrobené z magnetických jadierok.

Skutočný prielom nastal o rok neskôr. 15. novembra 1971 prišiel Intel s 4004, prvým mikroprocesorom. Kľúčová súčiastka počítača sa tak zmestila do jedného integrovaného obvodu. Apollo Guidance Computer, počítač používaný v kozmických lodiach letiacich na Mesiac, mal pritom 32 kg a rozmery menšej chladničky.

Intel sa postupne stal dominantným dodávateľom súčiastok pre raketovo rastúci priemysel informačných technológií. Keď sa firma IBM na prelome 80. rokov minulého storočia rozhodovala, aký typ mikroprocesora zvoliť pre novovznikajúcu kategóriu osobných počítačov, vybrala si typ Intel 8088. Procesory s ním kompatibilné sú v „písičkach“ dodnes.

Firma mala vo svojej histórii aj horšie momenty. Architektúra NetBurst sa snažila dosiahnuť vysoký výkon zvýšením frekvencie, výsledkom však bolo intenzívne prehrievanie. Snaha o náhradu zastaranej technológie x86 inovatívnou, ale nekompatibilnou, nazvanou IA-64 či Itanium, zlyhala.

V roku 2018 pozíciu najväčšieho výrobcu mikročipov prebral od Intelu Samsung. Dnes je už na štvrtom mieste po Samsungu, NVIDIA a TSMC. Objavili sa aj problémy s inováciou procesov nutných na zvýšenie počtu súčiastok v mikročipoch.

Firma sa rozhodla svoje problémy riešiť masívnym prepúšťaním, o prácu by malo prísť viac ako 15 000 zamestnancov, zamestnanie môže stratiť až 15 percent jeho pracovnej sily. Intel potrebuje ušetriť aspoň desať miliárd nákladov.

Vzdelanie?

Je príčinou problémov špičkových technologických firiem nedostatok vzdelaných ľudí?

Ľudia s technickým a prírodovedným vzdelaním sú kľúčoví pre rozvoj a inováciu. Uvedomoval si to aj komunistický systém a takéto druhy vzdelania neboli odopreté ani ľuďom, ktorých režim považoval za nepriateľov. Ján Čarnogurský použil „fintu“, na štúdium práva by ho neprijali, tak sa prihlásil na inžinierske štúdium stavebníctva a na právo prestúpil po prvom ročníku. Zakladateľ Ústavu pamäti národa Ján Langoš vyštudoval Fakultu elektrotechniky SVŠT. Tím pod jeho vedením vyvinul v SAV prvý 32-bitový mikroprocesor s redukovaným súborom inštrukcií v Československu.

Získať takúto kvalifikáciu je náročné. Keď som študoval začiatkom 90. rokov minulého storočia na FEI STU, už prvý semester nezvládla približne polovica novoprijatých študentov.

Ako som sa dozvedel počas dňa otvorených dverí mojej Alma Mater, v súčasnosti už nepôsobí také intenzívne „sito“ na začiatku štúdia a horší kandidáti sa dostanú až do vyšších ročníkov.

Dnes sú USA na treťom mieste, po Číne a Indii, v celkovom počte študentov v odboroch prírodných vied, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM). V relatívnom počte študentov týchto odborov sa však USA umiestnili až na ôsmom mieste. Sú na tom prakticky rovnako ako Indonézia. Študovať „kecavé“ odbory, kde netreba dokazovať znalosti exaktným spôsobom je asi jednoduchšie.

Byrokracia?

Na prelome tisícročia som deväť rokov strávil na pozícii zamestnanca veľkej americkej technologickej korporácie. IBM už nebola dominantným hráčom počítačového priemyslu. Kým v roku 1965, keď jej trhový podiel dosahoval závratných 65,3 percent, sa vtedajší trh s počítačmi nazýval „IBM a sedem trpaslíkov“.

Generálnym riaditeľom bol vtedy Lou Gerstner. V čase jeho nástupu bola táto spoločnosť na prahu kolapsu a jeho úlohou bolo IBM konsolidovať. Svoju skúsenosť s transformáciou zhrnul v knihe „Kto povedal, že slony nedokážu tancovať“.

Gerstner firmu zachránil. Prepustil 100 000 zamestnancov a zrušil princíp doživotného zamestnania na ktoré bola IBM hrdá.

Aj napriek transformácii som na vlastnej koži zažil, že „byrokratický duch“ firmu neopustil. Oddelenie, na ktorom som pracoval, sa počas môjho pôsobenia trikrát premenovalo a presunulo v rámci organizačnej štruktúry. Hoci sme robili stále to isté.

Gerstnera nahradil Sam Palmisano, prasknutie „dot-com“ bubliny na akciových trhoch prinieslo ďalšie byrokratické mechanizmy. Firmu som opúšťal v okamihu, keď som zistil, že neflexibilný systém reportovania pracovnej činnosti je nezlučiteľný s mojim stavom vyhorenia.

Asi najlepším príkladom toho, že viac byrokracie môže firmu skoro „zabiť“ je Apple. V roku 1985 vtedajší riaditeľ Apple John Sculley, bývalý prezident PepsiCo, vytlačil z Apple zakladateľov – charizmatického Steva Jobsa a technologického guru Steva Wozniaka.

S Apple to začalo ísť dolu vodou a situácia dospela až do momentu, keď musel spoločnosť zachraňovať jej najväčší konkurent Microsoft. Obávali sa, že po krachu Apple by si na nich „posvietil“ protimonopolný úrad. Firma sa dostala späť na výslnie až po návrate Steva Jobsa v roku 1997.

Príkladom pozitívneho prístupu k byrokracii môže byť Bell Labs. Vznikli ako pobočka telekomunikačnej spoločnosti Bell. Vzhľadom na to, že monopolné postavenie zabezpečovalo ich materskej firme pravidelný prísun financií, neboli tlačení k ziskovosti a mohli tak sústrediť svoju pozornosť na výskum, ktorý neprinášal okamžité výsledky.

Tie dlhodobé, ktoré vznikli v prostredí otvorenej spolupráce, však boli ohromujúce. Desať ich zamestnancov získalo Nobelovu cenu. V tejto inštitúcii vznikli vynálezy, ktoré nás ovplyvňujú dodnes. Tranzistor - základ mikročipov. Operačný systém Unix, z ktorého pochádza Linux aj systémy bežiace na mobilných zariadeniach.

Podobný prístup by sa dal nájsť aj v Xerox PARC. Materská firma tu mala dominantné postavenie v oblasti kopírovania a uvedomovala si, že papierové dokumenty nemajú budúcnosť. V tejto inštitúcii vzniklo to, čo dnes v oblasti počítačov považujeme za samozrejmé – grafické rozhranie, ovládanie myšou, laserová tlačiareň či počítačová sieť Ethernet. 

Ideológia?

Komunistický režim, v ktorom som vyrastal, netrpel nedostatkom šikovných ľudí schopných prinášať inovatívne nápady. Problémom bolo, že na vedúce pozície sa nevyberali ľudia podľa schopností, ale podľa súladu s myšlienkami komunizmu. Základnými podmienkami sa stali robotnícky či roľnícky pôvod a členstvo v komunistickej strane. To nakoniec prispelo ku kolapsu systému založenému na jednej vládnucej ideológii.

Západný svet dnes v mene „diverzity, rovnosti a inklúzie“ (DEI) zvýhodňuje rasové či sexuálne menšiny. Skutočné schopnosti sa dostávajú do úzadia.

Firmy, o ktorých som písal vyššie, prevádzkujú internetové stránky, v ktorých sa hrdo hlásia k DEI ideológii.

Jeden z mála podnikateľov, ktorí na aktuálnu vlnu neskočili, je Elon Musk. Aktívne bojuje proti ideológiám v podnikaní. Vo svojich firmách presadzuje hodnotenie zamestnancov na základe „schopností a výkonnosti“. Nakoniec uvidíme, či dvojicu astronautov z ISS dostane späť Boeing alebo SpaceX, ktorú vlastní „neposlušný“ Musk.