Mestský park v Prešove: Dialóg s občanmi priniesol prvé predstavy o jeho budúcej podobe

V historickej časti mesta sa síce nachádzajú dva udržiavané parky Severný a Južný, no priestor na relax a podmienky na návštevu s deťmi či celou rodinou k dlhšiemu pobytu neponúkajú, sú totiž obkolesené mestským ruchom. Z jednej strany ich lemuje pešia zóna a z druhej prechádzajúca mestská doprava.

Pár krokov od Hlavnej ulice sa nachádza Záhrada umenia určená pre umenie a šport v centre Prešova. Každé dva roky sa tu koná Medzinárodné sochárske sympózium a sochárske diela zároveň tvoria súčasť trvalej expozície exteriérovej plastiky. Ide však prevažne o trávnatú plochu, ktorá nenahrádza predstavy obyvateľov o mestskom parku. Veľkej obľube návštevníkov sa teší aj Kolmanova záhrada, ktorá je však od centra vzdialená v pešej dostupnosti približne 25 minút.   

Staršie ročníky obyvateľov Prešova si istotne dobre spomínajú na mestský park s detskými hojdačkami, preliezkami a množstvom drevín, ktorý sa nachádza na Masarykovej ulici. V 90. rokoch minulého storočia však pozemky prešli po reštitúcii do vlastníctva pravoslávnej cirkvi, ktorá ich následne predala súkromným vlastníkom. Mesto sa o navrátenie pozemkov v minulosti viackrát pokúšalo. Park chátral, no dnes je už jeho budúcnosť oveľa jasnejšia.    

Park bol odkúpený od súkromných vlastníkov na základe znaleckého posudku za schválenú cenovú ponuku 1,5 milióna eur. Suma bola súčasťou rokovania ešte v roku 2022 v bývalom MsZ Prešov. Plocha s rozlohou 8 900 štvorcových metrov sa tak po viac ako dvadsiatich rokoch vrátila späť do majetku mesta. Ďalším rozhodujúci faktorom pri revitalizácii však bude výška alokácie eurofondov, z ktorých mesto plánuje čerpať finančné prostriedky na obnovu parku.

„V ÚMR-i (územie udržateľného mestského rozvoja) máme prostriedky, s ktorými v tomto projekte počítame. Na druhej strane v súčasnosti je k dispozícii dosť výziev ako INTERREG, dotácie na adaptáciu na zmeny klímy či vlastné prostriedky mesta. Vo väčšine prípadov ide o externé zdroje. Ak by táto možnosť neexistovala, postupnými krokmi a intervenciami vieme v budúcnosti dokončiť park aj z vlastných zdrojov,“ skonštatoval pre Štandard František Oľha, primátor mesta Prešov.

Mesto Prešov sa rozhodlo prvýkrát v histórii zapojiť svojich občanov do tvorby verejného priestoru. Hlavným cieľom zadania bolo dosiahnuť participatívny prístup pri plánovaní novej podoby parku. Proces mal umožniť získanie spätnej väzby od širokej verejnosti s dôrazom na pochopenie potrieb a požiadaviek miestnych obyvateľov.

Zhromaždené informácie budú tvoriť jeden z dôležitých podkladov pre verejnú architektonickú súťaž, ktorá rozhodne o finálnom dizajne parku. Prostredníctvom prieskumu mesto dovedna získalo od občanov vyše 4 554 vyplnených dotazníkov.

„Súčasťou dotazníka bolo 11 otázok, osem z nich skúmalo priamo požadované kvality a atribúty parku, jedna otázka zisťovala identitu parku a dve otázky sa venovali demografickým údajom obyvateľov. V prvej otázke sme chceli zistiť, aká je predstava obyvateľov o parku v meste. Aký druh parku alebo zeleného verejného priestoru je im a ich potrebám najbližší. Cieľom bolo zistiť základné preferencie obyvateľov o nálade a atmosfére parku,“ priblížil koncepciu dotazníka organizátor prieskumu Michal Hudák, OZ Východné pobrežie.

V ponuke figurovali štyri referenčné miesta v meste Prešov, z ktorých každé ponúka inú zostavu kvalít a znakov – Kolmanova záhrada, Záhrada umenia, Kvašná voda, Bikoš a iný tip. Z doterajších dát vyplynulo, že respondenti vo výraznej miere uprednostňujú park mestského typu, ktorý má organizovaný priestor. Takmer 52 % opýtaných sa priklonilo ku Kolmanovej záhrade. Až 41 % občanov sa vyjadrilo, že budúci park by mal niesť pomenovanie Staromestský park.

Prieskum zahŕňal napríklad aj vekovú štruktúru, dochádzkovú vzdialenosť, s akou pravidelnosťou ľudia okolo parku prechádzajú, pretože tam pracujú alebo bývajú, či požadujú v parku nejakú službu, napríklad kaviareň alebo toalety. Najviac zastúpené preferencie respondentov sa vzťahovali k zachovaniu veľkého podielu zelene, kvetinových záhonov, chodníkov, lavičiek, jazierka, ale zároveň vytvoreniu viacerých rozličných zón pre potreby rôznorodých komunít.

Areál parku by podľa občanov mal byť tichým a relaxačným miestom s plochou pre športové aktivity a detským ihriskom. V prieskume padla aj otázka bezpečnostných opatrení. Niekomu by postačoval kamerový systém, iní by uvítali, že park bude počas nočných hodín uzatvorený.

„Celá participácia slúži na to, aby si obyvatelia Prešova aj blízkeho okolia povedali, čo zhruba očakávajú v podobe takéhoto verejného priestoru. Vďaka prieskumu sme získali určité dáta, ktoré budú slúžiť ako jeden z podkladov na vypracovanie architektonicko-krajinárskej súťaže. Z doterajších údajov zatiaľ nevieme vyčísliť, aká bude predpokladaná výška zákazky. Pri takýchto projektoch sa cena pohybuje cca 150 EUR/m² bez DPH. Suma sa týka iba revitalizácie zelene a spevnených plôch, nie budúcich stavieb ako takých,“ uviedol Patrik Panda, hlavný architekt mesta Prešov.     

Druhé kolo participácie, kde bude zapracovaný okruh konkrétnejších otázok, mesto plánuje na posledný septembrový víkend. Po ňom pristúpia k vyhodnocovaniu a príprave zadania súťaže. Jedno pootvorenie parku pripravujú aj počas vianočných sviatkov. Podľa slov hlavného architekta prebehnú v tomto termíne aj obhliadky potenciálnych súťažiacich.

„Tešíme sa z toho, že sme do procesu zapojili priamo občanov. Nie je to zadanie od stola – od architektov pre architektov. Chceme vytvoriť funkčný park, aby spĺňal potreby všetkých obyvateľov a návštevníkov Prešova. Výsledky participácie budú dôležitým podkladom aj pri zadaní architektonickej súťaže, aj pri hodnotení, nakoľko sa súťažné tímy budú držať súťažných podmienok. Verejný priestor by sme v budúcnosti chceli realizovať už len týmto spôsobom,“ dodal Panda.

Podľa predbežného dendrologického prieskumu, ktorý realizoval odbor životného prostredia Mestského úradu Prešov (OŽP MÚ), bude väčšina pôvodných drevín zachovaná, niektoré sú dokonca veľmi hodnotné. Napriek tomu, že už došlo k miernemu prečisteniu terénu, park je stále extrémne zanedbaný. S odstraňovaním nežiaducich inváznych rastlín a náletových drevín sa začne už počas tejto jesene. 

„Mal by to byť projekt, ktorý tu zotrvá desiatky až stovky rokov. K celému procesu sa preto snažíme pristupovať poctivo, pomaly a pokojne a využívame pri tom všetky parcitipatívne princípy. Nevieme odhadnúť konečný termín dokončenia, ale vieme garantovať, že v budúcom roku budeme mať jasnú koncepciu, ukončenú súťaž návrhov, vybratého zhotoviteľa projektovej dokumentácie a orientačnú cenu. Z toho vyplynú aj externé zdroje, ktoré na to budeme vedieť použiť. Následne v roku 2026 by sme chceli pristúpiť k samotnej realizácii,“ skonštatoval primátor.

Prešov otvoril novú kapitolu v histórii mestského rozvoja, keď prvýkrát zapojil svojich občanov do procesu tvorby verejného priestoru. Vďaka aktívnemu dialógu s občanmi má budúci „Staromestský park“ potenciál stať sa miestom, ktoré bude slúžiť potrebám všetkých generácií Prešovčanov.