Baníctvo nekončí, iba sa zatvárajú neefektívne uhoľné bane. Predražujú ho zelené ciele

Upozornili na to tento týždeň v Jelšave v Revúckom okrese predstavitelia Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Slovenskej banskej komory (SBK), Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR a Slovenských magnezitových závodov (SMZ) Jelšava.

Zdôraznili, že napriek zatvoreniu dvoch ekonomicky neefektívnych hnedouhoľných baní na Slovensku baníctvo nekončí.

„Keď si však pozriete mediálny priestor za posledné tri roky, nič iné nepočúvame, iba to, že baníctvo končí a bane sa zatvárajú. Na Slovensku však máme do desať aktívnych hlbinných baní a viac ako tristo povrchových banských pracovísk,“ konkretizoval Andrej Lasz, generálny riaditeľ APZD.

Baníctvo je podľa neho masívne podporované Európskou úniou ako segment hospodárstva potrebný hlavne z hľadiska bezpečnosti.

„Dodáva kritické nerastné suroviny do všetkých ostatných segmentov priemyslu. Bez baníkov by sme nedokázali vyrobiť solárny panel, batériu, elektroauto a napokon ani železný stolík, pretože všetko pochádza zo surovín, ktoré vyťažia baníci,“ doplnil Lasz.

Situácia dnes podľa neho ešte nie je kritická, ale veľmi rýchlo sa ňou môže stať. Tvrdí, že napríklad zavádzanie takzvaných zelených technológií masívne predražuje výrobu.

„Mnohé z vysoko energeticky náročných fabrík žijú na hranici prežitia. Je pre ne veľký rozdiel, či plyn stojí 27 eur za megawatthodinu, ako minulý týždeň, 40 eur teraz, alebo 15 eur pred tromi rokmi,“ porovnal Lasz s tým, že ak by sa situácia ešte zhoršila, môže to viesť až k zatvoreniu niektorých baní.

„Všetky zelené ciele a klimatické ciele EÚ sú dnes stanovené skôr politicky. Množstvo z nich v rôznych segmentoch hospodárstva nedokážeme technologicky splniť,“ zdôraznil generálny riaditeľ.

Nízka miera európskych surovín

Spoliehať na sa dovoz lacných surovín napríklad z Číny či Afriky je podľa neho krátkozraké. „Dokážeme ich pomerne dobre doviezť, ale budú lacnejšie iba do toho momentu, keď sa od nich staneme úplne závislí,“ zdôraznil Lasz s tým, že v takýchto prípadoch často nastáva zdražovanie.

V súčasnosti sa podľa neho bude viac ako 95 percent surovín do EÚ dovážať a jej surovinová bezpečnosť je preto veľmi malá.

„Aj z toho dôvodu EÚ prijala Akt o kritických surovinách. Okrem iného hovorí o podpore baníckeho sektora, aby sme boli schopní vyťažiť aspoň desať percent surovinovej základne priamo u nás,“ podčiarkol generálny riaditeľ.

Čo sa týka slovenského priemyslu, ten je podľa Lasza od baníctva vyslovene závislý. „Baníci nie sú len o baniach. Pomáhajú nám v priemysle pri množstve iných prác. Potrebujeme ich napríklad pri razbe tunelov, v stavebníctve či energetike. Ak sa pri stavbe geotermálnej elektrárne musíme dostať tristo metrov pod zem, potrebujeme niekoho, kto sa vyzná v hlbinnej ťažbe,“ zdôraznil generálny riaditeľ.

Študentov je dostatok

Ako pokračoval Michal Cehlár, predseda predstavenstva SBK a dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity Košice (TUKE), výhodou Slovenska je výrazné prepojenie viac ako tristo ťažobných subjektov v rámci ich organizácie. Ako veľmi dobrú hodnotí tiež spoluprácu školstva a praxe.

„Máme veľký záujem o klasické banícke smery, hlavne zo zahraničia. V súčasnosti na našej fakulte študuje okolo 55 percent zahraničných študentov z 18 krajín sveta. Samozrejme, celkové počty nie sú nijako vysoké – v jednom ročníku máme okolo 30 až 40 poslucháčov, ktorí sú priamo surovinári,“ konkretizoval Cehlár.

Takýto počet absolventov podľa neho stačí pre potreby Slovenska. Ak by bol ešte vyšší záujem zo strany štátov Európskej únie, TUKE podľa neho vie zvýšiť kapacity. „Nemyslím si, že by mohla vypadnúť celá generácia baníkov,“ skonštatoval dekan.

Slovensko potrebuje geologický prieskum

Jedným z konkrétnych krokov na zachovanie baníctva na Slovensku môže byť nový, detailný geologický prieskum Slovenska. Podľa Lasza sa u nás doteraz nerobil taký geologický prieskum územia, prostredníctvom ktorého by bolo zmapované, kde sa v hĺbke do 300 až 500 metrov nachádzajú konkrétne suroviny.

„Niektoré lokality poznáme, ale množstvo vôbec nepoznáme. Slovensko môže byť ešte pomerne bohaté na rôzne kritické suroviny, o ktorých dnes ešte ani nevieme“ podotkol Lasz s tým, že požiadavku na takýto krok už pripomienkovali aj rezortom hospodárstva a životného prostredia.

Ako nadviazal Cehlár, do roku 1989 sa síce v rámci Slovenska vykonával podrobný geologický prieskum, ale nie do takých hĺbok, aké sú dnes potrebné. „Od roku 1989 sa už neutratil ani jeden cent na geologický prieskum,“ dodal dekan fakulty baníctva TUKE.

Spomínaný podrobný geologický prieskum by však trval celé desaťročia a treba naň v prvom rade nájsť financie. „Je však s tým potrebné začať, pripraviť nejaký projekt a plán a pustiť sa do toho,“ zdôraznil Lasz.

Zložitá situácia v baníctve

Podľa Romana Gažúra, generálneho riaditeľa SMZ Jelšava a člena predstavenstva Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR, je situácia v oblasti ťažby, spracovania a výroby žiaromateriálov zložitá, ale nikdy nebola jednoduchá.

Ovplyvňuje ju podľa jeho slov množstvo faktorov, ako energetická kríza a zvyšovanie cien elektriny a plynu, vojnové konflikty na Ukrajine a v Izraeli, ale aj lacná konkurencia z Číny. Ďalej je to recesia v oceliarenstve a stavebnom priemysle či protiruské sankcie.

„Okrem toho sú tu rôzne ‚zelené‘ aktivity, ktoré sú veľmi dôležité. Všetci to chápeme, chceme žiť v krásnom prostredí, len treba nájsť balans medzi ekonomickou potrebou a zeleným výsledkom. My sme všetkými desiatimi za Green Deal – zvolený správnym tempom, zodpovedajúcim technickému a technologickému pokroku a ekonomickým možnostiam krajiny,“ zdôraznil Gažúr.

Konkrétnym dôsledkom Európskej zelenej dohody na SMZ môže byť napríklad zákaz využívania zemného plynu. Ten je pritom pre podnik kľúčovou komoditou a kedysi v Jelšave spotrebovali až jedno percento všetkého plynu na Slovensku. Riešenie, ako ho v SMZ nahradiť, podľa Gažúra zatiaľ neexistuje.

„Alebo nám povedia – budete zachytávať oxid uhličitý a niečo s ním robiť. Takéto riešenie však zatiaľ tiež nepoznáme, ešte ho nevieme zachytávať. Jelšava je veľký emitent CO₂, to je jasné. Ale kedysi ho produkovala 600-tisíc ton ročne a dnes je to 200-tisíc ton,“ doplnil. Klesá podľa neho aj spotreba plynu a elektriny v banskom a spracovateľskom areáli.

Baníctvo sa podľa neho dá robiť ekologicky. „Keď si zoberiete Jelšavu spred 50 rokov, tak to bola možno jedna z desiatich najzdevastovanejších oblastí Slovenska. Bolo to katastrofa. Tu sa natáčali rozprávky – keď potrebovali natočiť púšť, prišli do Jelšavy,“ zaspomínal si generálny riaditeľ SMZ.

V súčasnosti SMZ podľa neho postupne odvážajú hlušinu z háld okolo Jelšavy a zapĺňajú ňou vyťažené priestory v bani. Okrem toho ju aj recyklujú, teda pomocou moderných technológií z hlušiny získavajú magnezit, ktorý v nej v minulosti zostal. Taktiež zatrávňujú priestory okolo banského areálu a realizujú ďalšie aktivity na obnovu životného prostredia.

Dôležitý segment hospodárstva

Podľa údajov APZD baníctvo na Slovensku v súčasnej dobe zamestnáva okolo 6 600 ľudí a k tvorbe hrubého domáceho produktu prispieva zhruba 0,4 percentami. Tržby v odvetví dosahujú približne pol miliardy eur.

„Produktivita práce je tu až o 41 percent vyššia než v Slovenskej republike, čo radí ťažobný priemysel medzi 17 percent odvetví s najvyššou produktivitou práce,“ tvrdí APZD s tým, že na Slovensku je baníctvo prepojené s mnohými inými odvetviami a vytvára v priemere štyrikrát viac nepriamych pracovných miest ako priamych.

Dominantnú úlohu v sektore podľa asociácie zohrávajú domáce podniky, ktoré predstavujú až 81 percent všetkých firiem. Medzi najväčších zamestnávateľov patria so zhruba 690 pracovníkmi SMZ Jelšava.

„Tento priemysel je tiež charakteristický vysokým zastúpením mužov, ktorí tvoria 85,4 percenta zamestnancov. Priemerný vek pracovníkov sa postupne zvýšil zo 45 rokov v roku 2015 na 48 rokov v roku 2020,“ dodala APZD.