Slovenský plynový bolehlav: Boje v Sudži len pripomenuli, čo nás čaká v decembri

Ukrajinský vojenský výlet na ruské teritórium vzbudil v médiách veľkú pozornosť. Po dlhom období, keď bol vojnový front zamrznutý a Rusi po kúskoch ukrajovali Ukrajincom z územia, to bola akcia, o ktorej reportovali takmer všetky svetové médiá. Tie slovenské neboli výnimkou. A to najmä preto, že sa výpad Ukrajincov výrazným spôsobom dotýka našej energetickej bezpečnosti.

Kyjev totiž v smere na ruské mesto Kursk zabral zhruba tisíc štvorcových kilometrov územia, na ktorom sa nachádza aj obec Sudža. V nej sa nachádza meracia stanica plynu, čo ju robí dôležitým tranzitným bodom pre dodávky ruského plynu cez ukrajinské potrubie. To vedie až na slovenské hranice do kompresorovej stanice vo Veľkých Kapušanoch, odkiaľ pokračuje do Rakúska (Baumgarten) a Českej republiky (Lanžhot).

Koľko plynu prúdi cez Ukrajinu

Z potrubí, ktoré prepravujú do Európy ruský plyn, dnes fungujú už len dva. Jeden vedie cez Ukrajinu a druhý cez Turecko až do Maďarska, pričom každý prepravuje okolo 14 miliárd kubických metrov plynu ročne. Ďalších vyše 21 miliárd kubíkov došlo v minulom roku v skvapalnenej forme po mori.

Konkrétne cez Sudžu a následne ukrajinskými rúrami prišlo vlani do európskych krajín zhruba 14,65 miliardy kubíkov plynu. Do Moldavska smerovali vlani podľa analytickej spoločnosti Rystad Energy zhruba dve miliardy kubíkov. Cez Veľké Kapušany pritieklo 12,6 miliardy kubických metrov, pričom hlavnými odberateľmi cez túto trasu sú okrem Slovenska, ktoré nakupuje približne tri miliardy kubíkov aj Maďarsko a Rakúsko.

Doplňme, že ide o významný podiel celkového objemu plynu, ktorý Slovensko potrebuje na uspokojenie potrieb firiem a domácností. Ročná spotreba plynu sa za ostatné roky pohybovala okolo piatich miliárd kubických metrov, no v rokoch 2022 a 2023 výrazne klesla na úroveň okolo 4,5 miliardy kubíkov.

Vojenský výpad Ukrajincov vyvolal obavy trhov

Keďže pre krajiny strednej Európy predstavuje ukrajinská trasa dôležitú energetickú tepnu, vojenská operácia do Kurskej oblasti znepokojila niektorých politických predstaviteľov i trhy. Najmä po tom, čo sa zverejnili správy o tom, že denný objem dodávok cez meraciu stanicu v Sudži výrazne klesol, zhruba o desať percent [od leta 2022 sa pohybuje blízko čísla 42 miliónov kubíkov denne, pozn. red.].

Trhy na celú situáciu rýchlo reagovali. Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v septembri na burze TTF v Amsterdame sa začiatkom augusta vyšplhala nad 40 eur za megawatthodinu, čo bola najvyššia cena v tomto roku.

Po prvotnom šoku sa však dodávky stabilizovali na normálnej úrovni a ceny plynu takisto klesli. Stále sa však držia len pár desiatok centov pod psychologickou hranicou 40 eur.

Tvrdé stopnutie tranzitu nie je pravdepodobné

Napriek rozšírenému naratívu, že ukrajinskí vojaci, ktorí v súčasnosti podľa všetkého kontrolujú stanicu v Sudži, by mohli tranzit ruského plynu zastaviť, pravdepodobnosť tohto kroku je malá.

Ukrainian military showed video from Sudzha gas metering station

Today Gazprom told propagandists that gas supplies to Europe through the Sudzha gas metering station continue.

According to the representative of the company, only on August 18, the volume of transit amounted to… pic.twitter.com/Ty44VuD5Zn

— NEXTA (@nexta_tv) August 18, 2024

Benjamin Hilgenstock z Kyjevskej ekonomickej školy napríklad hovorí, že ak by Ukrajina chcela ukončiť tok ruského plynu, mohla to už urobiť z vlastného územia. Armáda sa preto podľa neho nezmocnila stanice v Sudži na tento účel.

Podporuje to aj fakt, že hoci je mesto už istý čas v ukrajinských rukách, pričom nevedno, ako dlho to potrvá, plyn potrubiami stále prúdi.

Takisto sa ozývajú hlasy, že Rusi by v prípade stopky mohli spustiť útoky na ukrajinské plynové potrubia, ktorým sa dosiaľ do veľkej miery vyhýbali.

Európske spoločnosti sa boja skladovať plyn na Ukrajine

Okrem toho, že by mala Ukrajina problém s vykurovaním počas zimy, útoky na energetickú infraštruktúru pripravujú Kyjev aj o množstvo financií. A nejde len o tranzit plynu. Kyjev má totiž k dispozícii najväčšie skladovacie kapacity na plyn v Európe.

Zásobníky plynu v EÚ, ktoré sú momentálne naplnené takmer na 90 percent [slovenské až na 91,2 percenta, pozn. red.], môžu pojať zhruba 100 miliárd kubických metrov zemného plynu [ročná spotreba v Únii sa pohybuje od lanských 320 miliárd kubíkov nahor, pozn. red.].

Ukrajinské zásobníky, do ktorých možno natlačiť ďalších 30 miliárd, sú preto pre plynárov zaujímavou možnosťou. Už vlani Kyjev ponúkol európskym spoločnostiam možnosť skladovať plyn v ukrajinských zariadeniach, kde nakoniec uložili približne dve miliardy kubíkov zemného plynu.

Po niekoľkých ruských útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru vrátane čerpacích zariadení na skladovanie plynu však v tomto roku európski obchodníci od tohto nápadu bočia.

Britské noviny Financial Times informovali, že objem plynu, ktorý európske spoločnosti uskladnili na Ukrajine, predstavoval v júni a júli desatinu množstva uskladneného v rovnakom období minulého roka.

Bolestivé pritom nie sú útoky na skladovacie zariadenia umiestnené hlboko pod zemou, ale prípadné zameranie sa na potrubia či nadzemné prečerpávacie stanice.

„Hlavným problémom nie je strata plynu, ale nemožnosť odčerpať ho, keď je to potrebné,“ skonštatoval Marco Saalfrank, vedúci obchodného oddelenia v energetickej skupine Axpo.

Končiaci kontrakt medzi Ukrajinou a Gazpromom

Hoci boje v okolí kľúčovej meracej stanice v Sudži znamenajú pre mnohé strany zvýšené riziko, pre Slovensko predstavuje zrejme najpálčivejší problém zmluva o tranzite plynu cez Ukrajinu. V decembri 2019 totiž Moskva a Kyjev podpísali päťročnú dohodu, ktorá vyprší koncom tohto roka.

Hoci Rusko avizovalo, že je naďalej pripravené pokračovať v dodávkach plynu do Európy cez Ukrajinu, Kyjev uviedol, že kontrakt nemá v úmysle predĺžiť ani uzavrieť novú dohodu.

„Postoj ukrajinskej strany je jednoznačný – zmluva o tranzite vyprší na konci roka. Nebudeme hovoriť s Rusmi a ani predlžovať zmluvu,“ citoval Bloomberg tlačový odbor ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa.

Hilgenstock konštatuje, že pre Kyjev je kľúčové, aby bol krajinami EÚ vnímaný ako právne vyhovujúci a spoľahlivý partner. Riziko skoršieho svojvoľného prerušenia dodávok je preto podľa neho malé, no z jeho slov vyplýva, že predĺženie zmluvy rovnako nepredpokladá.

„Európske krajiny (...) vedia, že na konci roka vyprší platnosť (zmluvy). Nemyslím si, že by boli veľmi šťastné, keby sa niečo stalo s tokom plynu počas zostávajúcich štyri a pol mesiaca.“

Prečo je v slovenskom záujme, aby tranzit pokračoval

Hoci je ukrajinská plynová trasa dôležitou energetickou tepnou pre štáty strednej Európy, niektoré, ako Rakúsko, už deklarujú, že od ruských dodávok nie sú závislé a v prípade prerušenia tranzitu cez Ukrajinu sa uchýlia k alternatívnym dodávateľom.

Tamojšia energetická jednotka OMV to avizuje napriek tomu, že s Gazpromom uzavrela dlhodobý kontrakt, ktorý platí až do roku 2040. V prípade, že by Ukrajina prerušila tranzit a ruská spoločnosť by nebola schopná plyn dodať inou cestou, OMV by mohla od zmluvy, ktorá zaväzuje Gazprom zabezpečiť dodávku plynu na slovensko-rakúsku hranicu, teoreticky odstúpiť.

Podobne je na tom Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorý má s Gazpromom uzavretú platnú zmluvu na dodávky plynu do roku 2034. Na rozdiel od rakúskej OMV však slovenskí plynári s Gazpromom neuzavreli taký výhodný kontrakt.

Obsahuje totiž klauzulu, ktorá hovorí o tom, že bez ohľadu na to, či sa odoberie alebo neodoberie zmluvne dohodnuté množstvo plynu, dohodnutú sumu za to musíme zaplatiť.

V prípade stopky pre tranzit ruských dodávok plynu by tak nebola len významne ohrozená energetická bezpečnosť, ale s veľkou pravdepodobnosťou by nastala aj paradoxná situácia, keď by sme Kremľu len tak odovzdávali peniaze.

Aké má Slovensko možnosti v prípade výpadku dodávok

Pokiaľ by sa tranzitný kontrakt nepredĺžil, Slovensku by hrozil výpadok dodávok plynu v objeme zhruba 60 percent ročnej spotreby. Hoci stále existuje južná trasa (plynovod Turkstream), ktorou by Gazprom stále mohol na Slovensko posielať zazmluvnené dodávky, v praxi by to bolo zrejme neuskutočniteľné.

Ak by nastala stopka pre tranzit cez Ukrajinu, Slovensko by nebolo jedinou krajinou, ktorá by potrebovala plyn nahradiť. Zrazu by v regióne ročne chýbalo 14 miliárd kubíkov plynu. Kapacita plynovodu Turkstream je pritom obmedzená. Okrem toho, Slovensko by bolo poslednou krajinou na tejto trase, pričom len Maďarsko má s Gazpromom dlhodobú zmluvu, ktorá mu zabezpečuje 4,5 miliardy kubíkov ročne. A plynovod prechádza aj Srbskom či Bulharskom.

SPP však už v minulosti komunikoval, že je na podobný scenár pripravený a dostatočný objem plynu dokáže zabezpečiť alternatívnymi trasami od iných dodávateľov.

„Aj v prípade akejkoľvek mimoriadnej situácie dodá plyn svojim odberateľom (...) bez akéhokoľvek obmedzenia,“ uvádza SPP s tým, že má už „dva roky, mimo ruského zdroja, zabezpečené diverzifikované portfólio ďalších piatich veľkých medzinárodných energetických dodávateľov plynu ako BP, Exxon Mobil, Shell, RWE alebo ENI“.

Ako najväčší problém Slovenska sa však nejaví absencia dodávateľov, ale skôr logistika.

„Aj preto sme sa na túto situáciu pripravili včasným nákupom prepravnej kapacity z Nemecka na Slovensko. Okrem toho vieme zabezpečiť prepravnú kapacitu z Maďarska, Rakúska (...), aj z Poľska na Slovensko," uviedol hovorca SPP Ondrej Šebesta.

Potrubie prechádzajúce z Nemecka cez Česko však do značnej miery prestáva byť alternatívou. Nemecký prevádzkovateľ siete Gascade avizoval obmedzenie garantovanej kapacity odovzdávacej stanice Brandov v Krušných horách na zhruba 25 miliónov kubíkov plynu denne, čo stačí pre zásobovanie Česka, no už nie ďalších krajín vrátane Slovenska.

Takisto je problémom poľská trasa, keďže tamojší terminál na opätovné splyňovanie skvapalneného plynu (LNG) bude mať podľa Rystad Energy dodatočné kapacity k dispozícii až v priebehu budúceho roka.

Fyzicky tak môže byť zásobovanie v prípade tuhej zimy problémom, keďže Slovensko sa nachádza na konci všetkých potrubí.

„Je zrejmé, že úplné zastavenie tranzitu cez Ukrajinu nie je bez rizík a bude mať negatívne dosahy na náš trh,“ uviedol hovorca slovenského prepravcu plynu eustream Pavol Kubík.

Výrazne drahší plyn

Navyše, odklon od ruskej komodity znamená aj to, že zo Slovenska, ktoré v súčasnosti inkasuje nemalé sumy za prepravu plynu cez svoje územie, sa stane krajina, ktorá bude tranzitné poplatky platiť ostatným.

SPP preto odhaduje, že nahradenie všetkých dodávok plynu a ich preprava na Slovensko zvýši náklady o 140 miliónov eur.

„Rozdiel spôsobujú najmä tranzitné poplatky, pričom ešte nepoznáme ich finálnu výšku. Zároveň prerušenie dodávok zemného plynu bude mať zákonite za následok aj nárast cien na veľkoobchodných trhoch, a to najmä v našom regióne, ktorý je od dodávok komodity z Ruska ešte stále významne závislý,“ dodal Šebesta.

Ukrajinský paradox

Na záver dodajme aj pozitívnu správu. Pokračovanie tranzitu plynu z Ruska môže byť, napriek ostrej rétorike, aj v záujme samotných Ukrajincov. Samozrejme, platby za plyn generujú Gazpromu príjmy, z ktorých sa následne plní aj pokladnica Kremľa. Na druhej strane, Kyjev inkasuje za tranzit nemalé peniaze.

Ekonóm a odborník Carnegieho centra pre medzinárodný mier (CEIP) Sergej Vakulenko navyše upozorňuje, že Ukrajina má z pokračovania prepravy ruského plynu aj ďalšie výhody.

Hoci v súčasnosti dokáže uspokojiť svoje potreby nákupom plynu od európskych krajín, respektíve si komoditu sama vyťažiť, centrá ťažby a ohniská spotreby plynu sa nenachádzajú vždy tam, kde je to potrebné.

„V súčasnosti je dokonca aj proces prepravy plynu z ukrajinských ložísk k ukrajinským spotrebiteľom fakticky virtuálny. Do niektorých oblastí (najmä v južnej časti krajiny) sa posiela ruský plyn, zatiaľ čo ukrajinský plyn ide do slovenskej prepravnej sústavy. Bez externých dodávok plynu z Ruska by Ukrajina musela upraviť svoj plynovodný systém a prevádzkovať ho iným spôsobom,“ píše Vakulenko.

Situácia sa podľa neho ešte viac skomplikuje, ak sa ukrajinské hospodárstvo zotaví a dopyt po plyne vzrastie. Bez ruského plynu by Ukrajina musela nakupovať plyn z Rakúska, platiť za jeho tranzit cez Slovensko a potom organizovať jeho dodávky od západnej hranice do stredu krajiny, kde sa sústreďuje spotreba. Kyjev by to podľa analytika CEIP vyšlo poriadne draho.