O nahrádzaní ľudí umelou inteligenciou sa zatiaľ iba hovorí

Od revolúcie v oblasti umelej inteligencie (AI) ubehli už takmer dva roky a nadšenie vystriedali obavy – najmä z toho, že nahradí v pracovnom procese veľkú časť populácie. Podľa viacerých ekonomických ukazovateľov sa takýto scenár doteraz nenaplnil. Vplyv na trh práce mohol byť zatiaľ dokonca čisto pozitívny, tvrdí analytik významnej americkej investičnej banky.

O vplyve AI na zamestnanosť v prvom rade hovorí množstvo náboru takzvaných kancelárskych „bielych golierov“. Ide o ľudí, ktorí pracujú v kancelárii a väčšinou za počítačom. Predpokladá sa, že práve tieto pozície sú zraniteľné voči umelej inteligencii, ktorá sa stáva čoraz lepšou v úlohách vyžadujúcich logické uvažovanie a kreativitu.

Americký magazín Forbes ešte v máji tohto roka upozornil na výrazné spomalenie náboru bielych golierov a na dramatický nárast žiadostí o podporu v nezamestnanosti – z 209-tisíc na 231-tisíc v priebehu ôsmich mesiacov. Napriek tomu Economist konštatuje, že podiel bielych golierov na pracovnom trhu naďalej rastie a dokonca prevýšil úroveň spred pandémie o jeden percentuálny bod.

Zatiaľ to na pracovnom trhu rozhodne nevyzerá tak, že by sme boli svedkami AI revolúcie, ktorá by ľuďom brala prácu. Naďalej však rezonujú očakávania, že AI zasiahne ako „cunami“, čo je prirovnanie, ktoré nedávno použila šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová. Čo však musí nastať, aby sa tento scenár naplnil?