O nahrádzaní ľudí umelou inteligenciou sa zatiaľ iba hovorí

Od revolúcie v oblasti umelej inteligencie (AI) ubehli už takmer dva roky a nadšenie vystriedali obavy – najmä z toho, že nahradí v pracovnom procese veľkú časť populácie. Podľa viacerých ekonomických ukazovateľov sa takýto scenár doteraz nenaplnil. Vplyv na trh práce mohol byť zatiaľ dokonca čisto pozitívny, tvrdí analytik významnej americkej investičnej banky.

O vplyve AI na zamestnanosť v prvom rade hovorí množstvo náboru takzvaných kancelárskych „bielych golierov“. Ide o ľudí, ktorí pracujú v kancelárii a väčšinou za počítačom. Predpokladá sa, že práve tieto pozície sú zraniteľné voči umelej inteligencii, ktorá sa stáva čoraz lepšou v úlohách vyžadujúcich logické uvažovanie a kreativitu.

Americký magazín Forbes ešte v máji tohto roka upozornil na výrazné spomalenie náboru bielych golierov a na dramatický nárast žiadostí o podporu v nezamestnanosti – z 209-tisíc na 231-tisíc v priebehu ôsmich mesiacov. Napriek tomu Economist konštatuje, že podiel bielych golierov na pracovnom trhu naďalej rastie a dokonca prevýšil úroveň spred pandémie o jeden percentuálny bod.

Zatiaľ to na pracovnom trhu rozhodne nevyzerá tak, že by sme boli svedkami AI revolúcie, ktorá by ľuďom brala prácu. Naďalej však rezonujú očakávania, že AI zasiahne ako „cunami“, čo je prirovnanie, ktoré nedávno použila šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová. Čo však musí nastať, aby sa tento scenár naplnil?

Firmy zatiaľ potenciál AI nevedia využiť

Americká investičná banka Goldman Sachs rozdelila nástup AI do štyroch fáz podľa odvetví, ktoré z nej majú potenciál profitovať. Prvé tri fázy zahŕňajú firmy, ktoré túto technológiu vyvíjajú, poskytujú podporné služby pre jej implementáciu a tie, ktoré AI nástroje predávajú. Sú to firmy, ktoré sa vďaka AI rozvíjajú, čo implikuje, že pravdepodobne aj prijímajú nových zamestnancov.

Spoločnosti, ktoré môžu začať nahrádzať pracovníkov umelou inteligenciou zaradila Goldman Sachs do poslednej fázy. Sú to firmy ako napríklad veľkoobchod Walmart či účtovnícka spoločnosť H&R Block a podľa názoru banky majú „najväčšiu odhadovanú potenciálnu zmenu základných príjmov v dôsledku zavedenia umelej inteligencie prostredníctvom zvýšenej produktivity“.

Od konca roka 2022 však ceny akcií týchto spoločností nedokázali prekonať výkonnosť širšieho akciového trhu, referuje Economist. Inými slovami, firmy zatiaľ nevyslali dôveryhodný signál, že to s umelou inteligenciou myslia vážne a pre investorov sú tak aj naďalej málo atraktívne.

Nedávno sa o implementáciu AI pokúsila sieť ponúkajúca fastfood občerstvenie McDonald’s. Technológia od spoločnosti IBM mala v ich prevádzkach prijímať objednávky zákazníkov. Aj keď bol systém uvedený na trh v roku 2019, ako spoľahlivý sa evidentne neukázal.

McDonald’s. Ilustračné foto: TASR/AP

Pri zadávaní objednávky používala umelá inteligencia rozpoznávanie hlasu. Zákazníci sa však sťažovali, že počítač ich objednávku nie vždy pochopil správne. V USA tak boli svedkami napríklad objednávky kuracích nugetiek za 222 dolárov či slaniny v zmrzline.

Spoločnosť technológiu nakoniec odstránila zo zhruba stovky podnikov. Avizovala však, že umelú inteligenciu bude využívať aj naďalej, a spolupráca IBM s McDonald’s sa nekončí.

Mohlo by Vás zaujímaťMcDonald’s sťahuje z podnikov v USA technológiu objednávania pomocou AI

Za prepúšťaním IBM a AT&T na Slovensku AI nehľadajte

Na Slovensku boli v tejto súvislosti medializované informácie o prepúšťaní v sektore centier zdieľaných služieb. Minulý rok zamestnávali tieto centrá, ktoré reprezentujú významné firmy ako Dell, IBM či AT&T, viac ako 40-tisíc pracovníkov. Spoločnosť IBM, ktorá pred pandémiou na Slovensku zamestnávala približne 4 600 ľudí, prepustila minulý rok na jeseň 188 zamestnancov. Veľké prepúšťanie oznámila aj nadnárodná firma AT&T, pričom sa špekuluje o zámere prepustiť až 400 zamestnancov. V roku 2022 mala spoločnosť 2 546 zamestnancov.

Médiá vrátane Štandardu pripisovali prepúšťanie najmä nástupu umelej inteligencie, čo potvrdzovali aj výroky ich nadnárodných najvyšších predstaviteľov. Zatiaľ to však vyzerá na planý poplach.

Ľudia z IBM pre Denník E potvrdili, že firma pracuje na vývoji umelej inteligencie, no zatiaľ nie sú na takej úrovni, aby skutočne mohli nahradiť zásadnú časť zamestnancov. Výpovede ich zdrojov z prostredia AT&T sa zas rôznili. Zatiaľ čo jeden referoval prepustenie 30 ľudí, iný uviedol, že v jeho pracovnej oblasti prijali kompletne nový 14-členný tím.

Budova IBM v Bratislave. Ilustračná foto: Lukas Kosc/Pexels

Spoločnosť Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia, ktorá zamestnáva v Košiciach 4-tisíc zamestnancov, má naopak otvorené desiatky pracovných pozícií a Siemens (zhruba 600 zamestnancov) iba nedávno spustil novú náborovú kampaň.

„Sektor biznis služieb je na Slovensku dlhodobo stabilný a aj cez svoj silný network [sieť, pozn. red.] dokáže špecialistov uvoľnených na trhu práce pomerne rýchlo absorbovať,“ uviedol v súvislosti s informáciami o prepúšťaní v IBM a AT&T koordinátor Business Service Center Forum (BSCF) pri Americkej obchodnej komore v SR Peter Rusiňák.

Mohlo by Vás zaujímaťIBM a AT&T prepúšťajú stovky Slovákov. Umelá inteligencia môže nahradiť až tretinu pozícií

Vplyv na trh práce bol pozitívny, tvrdí analytik

Jeden z vedúcich výskumníkov v Goldman Sachs Joseph Briggs tvrdí, že tempo zavádzania AI brzdia obavy o súkromie a bezpečnosť či obavy z nadmerných investícií do ranej verzie tejto technológie. Ako ďalej referoval, z podnikových prieskumov vyplýva, že najvyšší predstavitelia spoločností si stále nie sú istí, že generatívnej AI správne rozumejú, a preto k jej zavádzaniu pristupujú uvážene.

„Len veľmi málo z nich tvrdí, že očakávajú, že v najbližších jednom až troch rokoch výrazne ovplyvní ich podnikanie. Väčšina hovorí, že očakáva významný vplyv v horizonte troch až desiatich rokov,“ vysvetlil Briggs. Vzhľadom na veľmi nízku úroveň zavádzania AI v spoločnostiach nie je podľa Briggsa prekvapujúce, že vo veľkej miere doteraz nebol zaznamenaný vplyv na trh práce.

„V skutočnosti, ak sa pozrieme na dopyt po práci, (nová AI technológia) pravdepodobne spôsobila čistý nárast zamestnanosti. Došlo k výraznému nárastu počtu pracovných ponúk, v ktorých sa AI uvádza ako žiadaná zručnosť. Platí to najmä v sektore informačných technológií. A tak je veľmi možné a pravdepodobné, že čistý vplyv na trh práce bol doteraz pozitívny,“ dodal Briggs.

Napriek tomu sú obavy zo straty zamestnania v dôsledku nástupu umelej inteligencie silno prítomné naprieč celým svetom. Slovensko nie je výnimkou. Z prieskumu, ktorý publikoval tento rok Marián Velšic z Inštitútu pre verejné otázky s názvom Umelá inteligencia optikou verejnosti vyplýva, že až 72 percent Slovákov (ktorí o AI aspoň počuli) je presvedčených o tom, že umelá inteligencia „predstavuje hrozbu pre ľudskú prácu“.

Pri tejto otázke neboli zohľadnené odpovede tých, ktorí o umelej inteligencii nikdy predtým nepočuli. Nejde pritom o zanedbateľné číslo – ide až o 40 percent opýtaných.

Z prieskumu urobenom na vzorke 1 069 respondentov tiež vyplynulo, že približne len jeden z desiatich Slovákov aktívne využíva nástroje poháňané umelou inteligenciou. Britský týždenník Economist uvádza, že v prípade amerických firiem ide o ešte nižšiu bilanciu. Iba jedna z dvadsiatich spoločností v USA (päť percent) využila nástroj s AI aspoň jedenkrát za dva týždne.

Dokonca mnohí technici v San Franciscu, v meste známom najmä vďaka technologickej revolúcii s celosvetovým významom – Silicon Valley –, priznali, že za najlepšiu verziu ChatGPT „nevyhadzujú“ 20 dolárov mesačne. Zdá sa teda, že umelá inteligencia zatiaľ ovplyvnila pracovný život iba zlomku populácie.