Veľká časť médií tento týždeň hlásala, že Anna Záborská sa vtiahla opäť do nezmyselného boja. Teraz to nie sú interrupcie, hoci niektoré médiá sa aj takto pomýlili. Je to jasná deklarácia, že náš parlament trvá na zachovávaní suverenity Slovenska a je proti prekračovaniu kompetencií zo strany Európskeho parlamentu. Tak, ako to bolo dohodnuté pri našom vstupe do Európskej únie a v rámci Zmluvy o fungovaní EÚ. Len sledujúc vlny, ktoré návrh Anny Záborskej a jej kolegov z Kresťanskej únie, OĽaNO a Sme rodina vyvolal, môžeme očakávať novú mediálno-politickú vojnu.
Anna Záborská si nevyberá ľahké témy. Či už ide o zákon o pomoci tehotným ženám, ktorý sa dotýkal aj potratového zákona, dostupná duchovná starostlivosť v nemocniciach pre pacientov alebo teraz suverenistické uznesenie k takzvanej iniciatívnej správy Matić, ktorá tlačí iba jednu ideologickú verziu starostlivosti o ženské sexuálne a reprodukčné zdravie. Samozrejme, Anna Záborská spolupredkladá aj zákony o sociálnych opatreniach na pomoc rodinám, o obetiach komunistického režimu, budovaní národnej pamäte a poučení sa z minulosti, ale to je už mimo žiary reflektorov. Dnešné médiá túžia po konflikte, najlepšie v podobe kultúrnej vojny a Anna Záborská sa stala jej symbolom. Stačí si prečítať komentáre v médiách alebo pod jej statusmi na facebooku. Málokedy sa dotýkajú merita veci, najčastejšie útočia na vek, posielajú do stredoveku, píšu o nuansách koaličnej zmluvy a podobne.
Anna Záborská zriedka vystupuje sama. Obvykle je v parlamente pri podávaní návrhov obklopená a podporovaná skupinou konzervatívnych poslancov z Kresťanskej únie, OĽaNO a momentálne aj zo Sme rodina. Teraz táto skupina spolu predkladá návrh, ktorý prekračuje hranice Slovenska a mieri na Európsky parlament.
Anna Záborská ako dlhoročná europoslankyňa stále sleduje dianie v Európskom parlamente a v Rade Európy a už pred mesiacom začala biť na poplach. Väčšina v Európskom parlamente sa stále viac posúva k progresívnej ľavici a po viacerých pokusoch presadiť svoj ideologický pohľad na človeka, rodinu, teraz pretláča iniciatívnu správu socialistu Freda Predraga Matića, ktorá
1.) porušuje samotný právny základ európskej integrácie a princíp subsidiarity, kedže zdravie, vzdelávanie a rodinná politika patria na základe Zmluvy o fungovaní EÚ do kompetencie národných štátov a nie Európskeho parlamentu;
2.) vychádza z mylného predpokladu existencie medzinárodno-právne zakotveného „práva na potrat“, „práva na antikoncepciu“ a podobne, následne vyzýva členské krajiny EÚ, aby tieto „práva“ zaviedli do svojich zákonov;
3.) presadzuje takzvanú komplexnú sexuálnu výchovu, ktorá sexualizuje deti už v ranom štádiu ich životov a nerešpektuje práva rodičov na výchovu svojich detí na základe ich vlastných hodnôt;
4.) napáda univerzálne hodnoty, ako je sloboda prejavu očierňovaním názorových oponentov, hlavne pro-life organizácií a ľudí, ako tých, ktorí ohrozujú hodnoty EÚ a demokraciu v zjavnej snahe vytlačiť ich na okraj verejnej debaty;
5.) núti lekárov a iný zdravotnícky personál, ktorí sa nechce podieľať na umelom ukončení tehotenstva, ísť proti vlastnému svedomiu a osobnému presvedčeniu a tým porušuje ich slobodu svedomia.
Skupina poslancov okolo Anny Záborskej sa však v návrhu na uznesenie NR SR neopiera ani tak o obsah správy, ktorý je pre každého konzervatívca alarmujúci, ale hlavne o porušenie zmluvy o fungovaní EÚ. Táto zmluva rozdeľuje kompetencie medzi orgány Únie a národné štáty a ide o akúsi ústavu Európskej únie. Cieľom navrhovateľov zjavne nie je rozpútať ďalšie kolo kultúrnej vojny, ale poukázať, že o potratoch či registrovaných partnerstvách si máme rozhodovať tu, doma na Slovensku. Je to naše oprávnenie a takto sme sa dohodli s partnermi v EÚ a Európsky parlament sa to teraz snaží porušiť.
Samozrejme, v Európskom parlamente sedia aj zástupcovia Slovenska. Otázka je, prečo musela na správu Matić upozorniť poslankyňa NR SR a neboli to na prvom mieste naši europoslanci. Však o tej správe museli vedieť mesiace. Zo slovenského parlamentu je skutočne ťažké sledovať každodennú prácu v Európskom parlamente. Na to máme našich tamojších zástupcov. Osobitne tých v Európskej ľudovej strane – KDH a stranu Spolu. Možno je odpoveď v hlasovaní členov Európskej ľudovej strany o tejto správe vo výbore Európskeho parlamentu pre ženské práva a rodovú rovnosť – osem z deviatich zástupcov ľudovcov bolo za správu Matić. Toto hlasovanie je jasnou správou o mentálnom stave „kresťanskodemokratickej“ politiky v Európe. Ale zrejme aj tak trochu na Slovensku, keďže prvá verejná reakcia od akéhokoľvek slovenského europoslanca prišla až po verejnom upozornení na problematiku zo strany Anny Záborskej. A tak sa môžeme pýtať: čo sa deje s kresťanskou politikou? Už sme ako na Západe, že svoju vieru žijeme iba za zavretými dverami? Že ideme iba do konfliktov, ktoré nás stoja málo alebo nič? Pred voľbami sa oháňame našou vierou, ale po voľbách ju vymeníme za politické body, pozície a pokoj?
Správa Matić pritom nie je bezvýznamný nelegislatívny dokument. Mnohé zlé politiky v Európe sa zrodili totižto práve v iniciatívnych správach v Európskom parlamente. Mnohí za ne hlasovali s tým, že nikoho nezaväzujú. Oni ale žijú svojím životom. Premietajú sa do konkrétnych politík Únie. Možno nie hneď, ale pri zdôvodňovaní podmienok hospodárskej pomoci pre nejakú krajinu v Afrike sa odrazu ocitne požiadavka na legalizáciu umelých potratov s odkazom napríklad na správu Matić.
Bude zaujímavé sledovať, ako sa zachovajú konkrétni konzervatívni politici v prípade návrhu uznesenia z pera skupiny poslancov okolo Anny Záborskej. A nielen oni. Uvidíme, ako mnohí politici aj novinári zmýšľajú o mieste Slovenska v Európskej únii. Bude to prístup, nech hlavne nevytŕčame a je pokoj, alebo prejavia svoj názor a postavia sa za národné záujmy Slovenska? Dodržiavanie zmluvy o fungovaní EÚ za taký záujem jednoznačne považujem.
Autor kandidoval v posledných voľbách do Európskeho parlamentu za KDH a dnes pôsobí ako asistent Anny Záborskej. Článok vyjadruje osobný názor autora.