Zadržanie šéfa Telegramu naráža na základy európskeho práva

Francúzske orgány činné v trestnom konaní zadržali zakladateľa a generálneho riaditeľa aplikácie Telegram Pavla Durova po tom, ako svojím súkromným lietadlom pristál na francúzskom letisku Le Bourget dňa 24. augusta 2024. Dôvodom mal byť vydaný zatykač v rámci predbežného policajného vyšetrovania.

Francúzsky prokurátor vo svojom tlačovom vyhlásení uvádza, že toto opatrenie bolo vykonané v kontexte súdneho vyšetrovania začatého 8. júla 2024, v ktorom francúzske orgány preverujú podozrenia zo spáchania trestných činov kybernetickej povahy zo strany Durova.

Vyšetrovanie sa sprvu týkalo nemenovanej osoby, a zahŕňa obvinenia z umožnenia vykonávaní nelegálnych transakcií organizovaným skupinám prostredníctvom siete Telegram, odmietaní poskytnutia spolupráce francúzskym vyšetrovacím orgánom, držania a distribúcie detskej pornografie, predaja narkotík, organizovaného podvodu a prania špinavých peňazí a iných, internetových trestných činov.

Pre tieto obvinenia považoval francúzsky prokurátor za potrebné Durova zadržať a vypočuť, a neskôr ho obvinil zo šiestich skutkov týkajúcich sa nezákonných aktivít na jeho sociálnej sieti. Obvinenia sa týkajú najmä spoluúčasti na riadení online platformy „s cieľom umožniť nezákonnú transakciu v organizovanej skupine“ a odmietnutie spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Okrem týchto obvinení Durova vyšetrujú aj pre podozrenia „zo závažných násilných činov“, ktorých sa údajne dopustil voči jednému zo svojich vlastných detí. Táto informácia pochádza od zdroja blízkeho vyšetrovaniu prípadu, ktorý hovorí o preverovaní podozrení z trestnej činnosti voči synovi Pavla Durova narodeného v roku 2017 zo strany francúzskeho úradu sociálnoprávnej ochrany detí.

Súd stanovil kauciu na päť miliónov eur

Durov bol následne prepustený z väzby na kauciu na 5 miliónov eur, so súdnym zákazom opustiť Francúzsko a povinnosťou dvakrát týždenne sa hlásiť na policajnej stanici. Toto rozhodnutie ale neznamená vinu Durova, iba jeho vyšetrovanie na slobode. Už pri tomto kroku súdu sa možno zamyslieť nad tým, či pri podstate obvinení videl sudca aj ich dôvodnosť, keďže na slobode môže Durov teoreticky pokračovať vo svojej údajnej internetovej trestnej činnosti.

Sociálna sieť Telegram odmietla akékoľvek nezákonné konanie s odkazom na dodržiavanie všetkých zákonných rámcov Európskej únie. Iniciátorom vyšetrovania má byť Kybernetické oddelenie prokuratúry vo Francúzsku J3 vedené Johannou Brousseovou, ktoré takýmto spôsobom reagovalo na nedostatok odozvy zo strany vedenia platformy Telegram pri vyšetrovaní trestnej činnosti.

Zadržanie zakladateľa sociálnej siete Telegram vo Francúzsku vyvolalo širokú diskusiu nielen v oblasti ochrany ľudských práv, ale aj v kontexte európskej legislatívy týkajúcej sa slobody prejavu a zodpovednosti za obsah na sociálnych sieťach. Francúzsky prezident Macron v tomto smere vydal vyhlásenie, v ktorom poprel súvis obvinení šéfa Telegramu s obmedzovaním slobody prejavu.

Táto udalosť otvára zásadné otázky týkajúce sa možného porušenia práva Európskej únie, ako aj potenciálneho dopadu na budúcnosť regulácie internetových platforiem. Prokurátor totiž obvinenie Durova stavia práve na tom, že Durov nesie zodpovednosť za údajnú nezákonnosť na svojej platforme, čím ho formálne vyšetrujú na základe obvinení z organizovaného zločinu. Právnici Pavla Durova ale tvrdia, že ich klient je vyšetrovaný na základe do značnej miery neprevereného právneho argumentu.

Nejasne definované obvinenie

Vzhľadom na pomerne nejasný právny základ obvinení, ktoré navyše ani nekonkretizujú ako mal šéf sociálnej siete spolupracovať na rôznej závažnej trestnej činnosti, môže zadržanie a obvinenie Durova narážať na základné princípy európskeho práva.

Je potrebné si uvedomiť rozdiel medzi úmyselnou trestnou činnosťou závažného charakteru a v masovom meradle, ako je to vykresľované v prípade šéfa Telegramu, a samotným nedodržiavaním regulácií online obsahu zo strany Európskej únie. V prvom prípade ide o skutočnosť podmieňujúcu okamžitý zásah zo strany štátu, no v druhom prípade možno hovoriť o klasickom administratívnom šetrení.

Na európskej úrovni reguluje obsah a konanie online platforiem Akt o digitálnych službách. Ten obsahuje konkrétne povinnosti subjektov pôsobiacich v európskom priestore, ale aj sankcie za ich nedodržiavanie. Ak sociálna sieť nedodržiava nastavené normy prípustného obsahu alebo spolupráce pri objasňovaní trestnej činnosti, môže byť pokutovaná až do výšky 6 % ročného svetového obratu dotknutého poskytovateľa sprostredkovateľských služieb.

Ak by pokuta nebola dostatočným represívnym opatrením a boli vyčerpané všetky ostatné regulačné právomoci v zmysle Aktu, koordinátor digitálnych služieb môže pri neustálom porušovaní pravidiel pristúpiť až k dočasnému obmedzeniu prístupu osôb k danej sociálnej sieti. Tým by účinne zastavil zobrazovanie platformy v európskom priestore, a donútil by spoločnosť konať.

Zásah do osobnej slobody sa javí prehnaný

Je preto na zamyslenie, prečo francúzske úrady nevyužili pomerne široké právne nástroje vyplývajúce z Aktu na reguláciu obsahu siete, ak sa domnievajú, že na nej dochádza k masívnej trestnej činnosti. Pristúpenie k zadržaniu zakladateľa a riaditeľa Telegramu v jednej osobe, a to na základe aj objektívne preukázateľnom odmietaní poskytnutia spolupráce pri vyšetrovaní trestnej činnosti sa v kontexte ustanovení Aktu javí ako značný a neodôvodnený zásah do jeho základných práv.

Je potrebné si uvedomiť, že obmedzenie osobnej slobody a iné obdobné zásahy sú prípustné až potom, ako boli vyčerpané všetky ostatné dostupné prostriedky. V tomto prípade nie je známe, aby francúzske orgány pristúpili k reštriktívnym krokom na vynútenie spolupráce s online platformou, ale po mesiaci vyšetrovania hneď zadržali jej zakladateľa.

Zadržanie Durova preto môže byť považované za zásah do jeho základných slobôd, pokiaľ neexistuje dostatočný právny základ a proporčnosť takéhoto zásahu. V tomto prípade sa skôr javí, že právny základ nie je daný. Charta základných práv EÚ garantuje právo na spravodlivý proces a ochranu právnej istoty. Ak by zatknutie a obvinenia voči Durovovi neboli riadne podložené, alebo by išlo o neprimerané obmedzenie jeho slobody, mohlo by to byť považované za porušenie tohto práva.

Uvedené by znamenalo aj porušenie princípu proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby akékoľvek obmedzenie základných práv bolo primerané a nepresahovalo to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa. Ak by zásah francúzskych orgánov bol neprimeraný vzhľadom na povahu obvinení alebo na dôkazy proti Durovovi, mohlo by to byť považované za porušenie tohto princípu.

Nedostatočne podložené obvinenie, a z neho vyplývajúce obmedzenie osobnej slobody môže predstavovať porušenie práva na slobodu a bezpečnosť vyplývajúceho z článku 6 Charty základných práv EÚ. Francúzske orgány tvrdia, že Durov odmietol spolupracovať pri vyšetrovaní tým, že neposkytol prístup k dátam používateľov.

Podľa GDPR sú však spoločnosti povinné chrániť osobné údaje, a ak by sa ukázalo, že požiadavky francúzskych orgánov boli neprimerané alebo v rozpore s pravidlami GDPR, mohlo by to predstavovať porušenie práva na ochranu údajov v zmysle článku 7 a 8 Charty. V takom prípade by spoločnosť nebola povinná vyhovieť danej požiadavke.

V prípade Breyer v. Nemecko ESĽP posudzoval požiadavku získavania prístupu zo strany štátu k údajom z IP adries, ktoré môžu byť považované za osobné údaje. Súd rozhodol, že neoprávnené získavanie takýchto údajov zo strany štátu môže predstavovať porušenie práva na súkromie.

Aká je miera zodpovednosti riaditeľa platformy ?

Ďalším dôležitým aspektom je otázka zodpovednosti za obsah zverejnený na sociálnej sieti Telegram. V prípade Durova by teda bolo potrebné preukázať, že Telegram má aktívnu úlohu pri šírení nezákonného obsahu, aby sa dalo argumentovať, že prevádzkovateľ platformy nesie zodpovednosť. Bez tohto dôkazu by jeho zadržanie mohlo byť vnímané ako neprimerané a nezákonné.

V niektorých prípadoch môže byť zakladateľ alebo riaditeľ spoločnosti zodpovedný za činy zamestnancov alebo používateľov, ak sa preukáže, že vedome ignoroval alebo toleroval nezákonné aktivity na platforme. Táto zodpovednosť však zvyčajne vyžaduje dôkaz, že osoba bola priamo alebo nepriamo zapojená do týchto aktivít alebo že vedome umožnila, aby sa na platforme diali.

V prípade ohromného množstva publikovaných informácií na sociálnej sieti každú minútu bude veľmi problematické preukazovať, že jej riaditeľ bol oboznámený napríklad s konkrétnym obsahom detskej pornografie alebo predaja drog, a následne ho schvaľoval či toleroval na svojej sociálnej sieti.

Na svete totiž neexistuje sociálna sieť, na ktorej by neexistovali podobné nezákonné aktivity, a to vrátane tých najväčších a najviac regulovaných ako Facebook či Youtube. Každý priemerný užívateľ na nich dokáže za pár minút vyhľadať presne ten typ obsahu, pre ktorý bol Durov obvinený, a to počas celej doby ich existencie. Napriek tomu nedošlo k zatknutiu a obvineniu žiadneho z ich zakladateľov či riaditeľov.

Ak sa preukáže, že Durov vedome poskytoval prostriedky alebo podporu na vykonávanie nezákonných činností, môže byť skutočne považovaný za spolupáchateľa. To by mohlo zahŕňať napríklad situácie, kde by sa ukázalo, že platforma Telegram zámerne odmietla odstrániť nezákonný obsah, aj keď o ňom vedela.

Zakladatelia a vedúci pracovníci technologických spoločností môžu byť obvinení z porušenia zákona, ak sa aktívne bránia vyšetrovaniu, napríklad odmietnutím spolupráce s políciou pri predkladaní dôkazov alebo prístupových údajov. Toto je obzvlášť relevantné v prípadoch, kde sa platformy používajú na nezákonné aktivity a orgány žiadajú o prístup k dátam.

Aj v tomto prípade ale bude potrebné zohľadniť, či a aké dáta si orgány činné v trestnom konaní vyžadovali, čoho sa týkali, a či ich vyžiadanie nenarážalo na iné práva, napríklad práva na súkromie používateľov siete. A či tieto požiadavky boli smerované práve Durovovi, alebo niekomu inému v rámci pracovnej štruktúry firmy. Teda či Durov mohol mať vôbec vedomosť o tom, že takýto problém jeho sociálna sieť eviduje.

Momentálne zverejnené podrobnosti ohľadom zadržania a obvinenia Durova skôr hovoria o dôkaznej núdzi na strane Francúzskych úradov, o pomerne nejasnom základe pri vyvodzovaní konkrétnej zodpovednosti riaditeľa Telegramu.

Invazívne praktiky hovoria skôr o využití štátnej moci na donútenie jednotlivca k spolupráci. Nie preto, že štát nemal iné, aj keď možno pomalšie prostriedky vynútenia spolupráce. Jednoducho preto, že väzba bola vždy účinný prostriedok nátlaku na dosiahnutie toho, čo štátna moc potrebuje.