Zvládli by povinnú maturitu z matematiky? Školáci sú proti, univerzity ju chcú čo najskôr
Ministerstvo školstva zvažuje zavedenie povinnej maturitnej skúšky z matematiky, pričom študenti by si mohli vyberať z viacerých úrovní. Náročnejšiu úroveň by mohli absolvovať napríklad budúci študenti technických odborov vysokých škôl.
Úvahy o znovuzavedení skúšky oznámil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) prvý júlový deň tohto roks.
Zatiaľ však zostáva matematika ako záverečná skúška predmetom voľby. Rezort tvrdí, že chce túto otázku vyriešiť v tomto volebnom období a pripraviť všetko potrebné na prípadné zmeny.
"Ide o širší projekt, ktorý skúma zavedenie dvojúrovňovej maturity, odbornej maturitnej skúšky, možnosť urobiť si dodatočne maturitnú skúšku z vybraných predmetov v rámci celoživotného vzdelávania a podobne," charakterizuje rezort pre Štandard oblasti, ktoré projekt zahŕňa.
Nedostatok maturantov z matematiky cíti celá spoločnosť
To, že pokles podielu maturantov z matematiky pokračuje, vnímajú podľa rezortu školstva zamestnávatelia, trh práce a v konečnom dôsledku aj celá spoločnosť.
"Zvýšenie medzinárodnej porovnateľnosti maturitných skúšok je jedným z predpokladov zvyšovania kvality absolventov stredných škôl," dodáva ministerstvo.
V najbližšom období plánuje uskutočniť významnejšie diskusie a zaujať stanovisko, ako sa v kontexte kurikulárnych zmien nastaví koncept maturity z matematiky.
"Aby to bolo prospešné pre žiakov, rozvoj vzdelávania a rovnako aj na podporu kľúčových takzvaných STEM odborov vzdelávania – prírodné vedy, technika, technológie a matematika," zdôraznil rezort školstva.
„Vnímame, že aj pre rozvoj analytického myslenia, rozvoj zručností, ktoré nie sú priamo matematické, dáva matematika základy. Aj na štúdium na mnohých humanitných vysokých školách,“ zdôraznil dôležitosť tohto vyučovacieho predmetu Drucker počas nedávnej tlačovej konferencie.
Povinnú maturitu z matematiky podporuje STU aj UK
Vedenie Slovenskej technickej univerzity (STU) aj Univerzity Komenského (UK) v Bratislave podporujú obnovenie povinnej maturitnej skúšky z matematiky na návrh ministra Druckera. Apelujú na to, aby ju rezort zaviedol čo najskôr. Tento krok považujú za nevyhnutný pre zlepšenie kvality vzdelávania na Slovensku aj zvýšenie konkurencieschopnosti.
"Matematika je kľúčový predmet, ktorý rozvíja analytické myslenie, schopnosť riešiť problémy a orientovať sa v komplexných úlohách, čo sú zručnosti potrebné nielen v technických odboroch, ale aj v každodennom živote," uvádza rektor STU Oliver Moravčík.

Ako doplnila STU, návrh považuje za zásadný taktiež pre posilnenie pripravenosti študentov na vysokoškolské štúdium, najmä v technických a prírodovedných odboroch. Absolventi týchto odborov sú podľa nej v slovenskej priemyselne orientovanej ekonomike mimoriadne potrební a žiadaní, trh práce pociťuje ich kritický nedostatok.
Podobne to vidí aj vedenie UK. "Tento krok prispeje k formovaniu kritického myslenia a logického uvažovania, čomu sa nevyhne žiadny úspešný človek," adresuje v liste ministrovi najväčšia a najstaršia univerzita na Slovensku.
Šéf automobilového priemyslu Prepiak: S maturitou súhlasím
Výkonný viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR Pavol Prepiak v nedávnom rozhovore pre Štandard okrem iného vyjadril svoj názor aj k tomu, že súhlasí s maturitou z matematiky pre študentov, ktorí chcú pokračovať na technických vysokých školách.
"O tejto téme sme schopní na Slovensku viesť diskusiu viac ako 15 rokov, pričom okolité krajiny ju majú, prípadne ju zaviedli opätovne," dodáva Prepiak.
Povinnú maturitu z matematiky by privítalo aj združenie bezpečnostného a obranného priemyslu (ZBOP) SR. "Absolventi stredných škôl sa vďaka nej ľahšie uplatnia v ďalšom živote," myslí si prezident združenia Tibor Straka. Zmysel to podľa neho má aj pre obranný priemysel.
Kvalifikovaní matematikári v školách chýbajú
Profesia učiteľa sa vlani umiestnila na deviatom mieste v rebríčku najčastejšie inzerovaných povolaní.
Za celý minulý rok bolo na portáli Edujobs.sk zverejnených 3 524 inzerátov pre učiteľov na základné a stredné školy. Podľa údajov Profesie bol najväčší dopyt po vyučujúcich matematiky a slovenského jazyka. Tretí najžiadanejší boli angličtinári.
Situácia sa výrazne nezmenila ani v tomto roku, zvýšil sa však celkový počet inzerátov na pozíciu vyučujúceho.
"Aktuálne chýba necelá stovka inzerátov, aby bol tento údaj prekonaný. V medziročnom porovnaní prvého polroka sme tento rok evidovali nárast o 340 inzerátov," hovorí o ponukách k 5. septembru 2024 pre Štandard Ľubica Melcerová, hovorkyňa portálu Profesia.sk.
"Najväčší dopyt je po učiteľoch a učiteľkách matematiky – aktuálne je aktívnych 59 pracovných ponúk, chýba tiež 49 učiteľov anglického jazyka, 35 v prípade slovenského jazyka a literatúry, 24 v prípade nemčiny, 20 ponúk je pre učiteľov informatiky a 2 pre učiteľov ruského jazyka," špecifikuje Melcerová.
Najhoršia situácia je v Bratislavskom kraji.
Spomedzi aktuálne zverejnených ponúk na pedagogické pozície je podľa hovorkyne 54 percent z hlavného mesta a okolia. Desať percent ponúk pochádza z Trnavského kraja a 9 percent z Nitrianskeho kraja.
"V prípade pozícií učiteľ/učiteľka na základné a stredné školy je až 56 percent ponúk z Bratislavského kraja, čo predstavuje 198 inzerátov," dodáva Melcerová.
Výrazný dopyt je tiež po učiteľoch telesnej výchovy, pedagógoch pre 1. stupeň základných škôl a špeciálnych pedagógoch.
Ponúk pre učiteľov na základné a stredné školy je na portáli Edujobs.sk aktuálne zverejnených 351.
"Je ich, samozrejme, viac, ak by sme započítali učiteľov do materských škôl, špeciálnych pedagógov, pedagogických asistentov a tak ďalej," upresňuje hovorkyňa Profesie s tým, že celkový počet inzerátov na pedagogické pozície je 876.
Na margo nedostatku kvalifikovaných učiteľov v školách sa minister Drucker vyjadril, že sa hlási k rozširovaniu miest. "Tento záväzok máme aj v programovom vyhlásení vlády," dodáva šéf rezortu.
Ministerstvo pre Štandard tiež uviedlo, že podporuje štúdium študijných programov, ktoré pripravujú na nedostatkové povolania (vrátane učiteľstva a pedagogických vied) pomocou štipendií pre talentovaných študentov.
Čo hovoria na povinnú maturitu z matematiky vyučujúci
Na povinnú maturitnú skúšku z matematiky sa Štandard pýtal aj jednotlivých vyučujúcich matematiky.
Riaditeľka Montessori školy Barbora Černáková si nemyslí, že by malo ísť o povinnú maturitu, pretože – ako sama tvrdí –, keď chce ísť niekto študovať na umeleckú školu, matematiku na to nepotrebuje.
"No. samozrejme, ak chce žiak ďalej v štúdiu pokračovať na architektúre alebo na stavebnej vysokej škole, automaticky si vyberá matematiku ako maturitný predmet, pretože s ňou bude študovať ďalej," vyjadrila sa ďalej pre Štandard riaditeľka, v ktorej škole matematiku vyučujú Hejného metódou. [Ide o pedagogický prístup k výučbe matematiky, ktorý podporuje učenie cez skúmanie, objavovanie a vlastné hľadanie riešení prostredníctvom práce s rôznorodými prostrediami, pozn. red.].
S povinnou maturitou naopak súhlasí vyučujúca matematiky na gymnáziu na východe Slovenska.
“No maturitná skúška z matematiky by mala mať úrovne. Nie všetci majú výborné logické myslenie, a preto danú externú časť z matematiky nenapíše každý žiak ani z gymnázia,” tvrdí pedagogička s tým, že ak by bola maturita z matematiky povinná, študenti by zodpovednejšie pristupovali k učeniu sa matematiky, čím by sa im podľa jej slov viac rozvíjalo ich logické myslenie potrebné pre život.
"Ja som z matematiky maturovala a neuškodilo mi to," tvrdí bývalá učiteľka prvého stupňa a matka dvoch školopovinných detí. Napriek tomu nevidí dôvod, aby z matematiky maturoval každý.
Zavedenie povinnej maturity z matematiky nie je ani podľa Centra vzdelávacích analýz (CVA) jediné a najúčinnejšie riešenie, ak chce ministerstvo zlepšiť zručnosti mladých ľudí v matematike.
"Výhodou by bolo, že žiaci a žiačky by si mohli zvoliť úroveň primeranú ich zručnostiam a budúcej študijnej alebo kariérnej dráhe. Stále by však mohlo hroziť, že sa výučba bude zameriavať najmä na prípravu na skúšku a že sa zhorší vzťah mladých ľudí k matematike," myslí si analyticko-výskumná organizácia.
Anketa: Privítali by školáci povinnú maturitu z matematiky?
Z nedávneho prieskumu realizovaného Študentskou radou stredných škôl pod záštitou rezortu školstva vyplýva, že až 84 percent stredoškolákov je proti zavedeniu povinnej maturity z matematiky. V prípade možnosti výberu z viacerých stupňov náročnosti je nesúhlas s povinnou maturitou z matematiky nižší, len 64,2 percenta.

Štandard okrem vyššie spomínaných údajov realizoval aj vlastnú anketu, do ktorej sa zapojilo 52 súčasných žiakov, tiež absolventov stredných či vysokých škôl.
Väčšina z nich (43 hlasov) s povinnou maturitou z matematiky nesúhlasí. Argumentujú tým, že nie každý má "bunky" na matematiku a pre človeka je to len zbytočný stres, a tiež tým, že nie každý sa chce vo svojom živote venovať odboru, v ktorom potrebuje matematiku.
Deviati respondenti z celkového počtu zapojených by s povinnou maturitou z matematiky súhlasili.
Ako to bolo kedysi s povinnou skúškou z matematiky
Povinná matematika ako maturitný predmet bola zrušená krátko po Nežnej revolúcii. V súčasnosti si na maturitné skúšky môže každý študent vybrať k slovenčine a cudziemu jazyku dva ľubovoľné predmety.
Ešte v roku 2012 chcel na gymnáziá prinavráť povinnosť štátnej skúšky z matematiky vtedajší minister školstva Dušan Čaplovič (Smer). Tvrdil, že je potrebné tlačiť deti aj do praktických vedomostí, technických predmetov a logického uvažovania.
Cieľom exministra bolo zlepšiť vyhliadky žiakov na trhu práce. "Viac matematiky, fyziky a praktických predmetov na základných a stredných školách by prinieslo aj viac absolventov techniky," tvrdil vtedy Čaplovič.
V rozhovore pre portál Eduworld sa k histórii povinnej maturity z matematiky vyjadril profesor na Katedre matematiky a deskriptívnej geometrie na Slovenskej technickej univerzite a predseda Slovenskej matematickej spoločnosti Karol Mikula.
"Povinná maturita bola zrušená v Poľsku, Česku aj u nás. Na Slovensku bola povinnou do začiatku deväťdesiatych rokov. V Rakúsku a Maďarsku sa povinnej maturity nikdy nevzdali. Poliaci sa k dvojúrovňovej povinnej maturite z matematiky vrátili v roku 2010," uzatvára Mikula.

(let, tasr)