Európska komisia vo svojej správe o právnom štáte na Slovensku za rok 2024 vyčítala štátu viacero bodov, ktoré boli predmetom širokých diskusií. Tie sa týkali najmä toho, ako Komisia pristupovala k vytváraniu správy, aké zdroje zohľadňovala, či naopak, aké stanoviská vôbec nebrala do úvahy.
Správa hovorí o obavách pri účinnom boji s korupciou a pri ochrane finančných záujmov EÚ, vyzdvihuje súdnu mapu a zároveň kritizuje zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry či odvolávanie členov Súdnej rady SR. Zrušenie špeciálnej prokuratúry je v súčasnosti predmetom neoverených tvrdení agentúry Bloomberg o tom, že Slovenská republika pre to príde o eurofondy. Európska komisia však tieto správy poprela.
K správe Európskej komisie zaujala odborné stanovisko aj Súdna rada SR po tom, čo nedostala možnosť vyjadriť sa na plánovanom stretnutí so zástupcami Európskej komisie na Slovensku, ktoré bolo zrušené na poslednú chvíľu.
Komisia ignorovala stanoviská rady
Predsedníčka súdnej rady Marcela Kosová uviedla, že správa nereflektuje stanoviská deviatich členov súdnej rady, ktoré bolo doručené v rámci konzultácií s Európskou komisiou jej zástupcom. Správa má ignorovať vyjadrenia rady k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, nezohľadnila odmietnutie ústavných sťažností odvolaných členov súdnej rady zo strany Ústavného súdu SR a dezinterpretuje zavedenú súdnu mapu. Závery Komisie tak podľa rady nemajú oporu ani v práve, ani v realite.
Európska komisia v správe skúmala efektivitu a vplyv novej súdnej mapy. Zo strany súdnej rady bolo poskytnuté stanovisko, že súdna mapa nepriniesla žiadny pozitívny efekt a, naopak, kladie vyššie finančné nároky na chod súdov, komplikuje prácu administratíve a sudcom, a účastníci konaní nepocítili žiaden benefit. Nová súdna mapa bola schválená bez toho, aby boli vypočuté odborné názory sudcov a ani nevyriešila základný problém, ktorým je nedostatok ľudských zdrojov a nedostatočné finančné ohodnotenie administratívneho a odborného aparátu.
Napriek stanovisku orgánu, ktorý dokáže najefektívnejšie a priamo z prvej ruky poskytnúť relevantnú spätnú väzbu k zavedeniu súdnej mapy, Európska komisia vo svojej správe tvrdí, že súdna mapa vo všeobecnosti funguje dobre. Rada preto nechápe, na základe akých hodnotiacich kritérií Európska komisia dospela k daným záverom. Pozoruhodný je aj odkaz Komisie na webové sídlo Ministerstva spravodlivosti SR či jej predchádzajúce správy z rokov, keď ešte neexistovali žiadne relevantné štatistiky, na základe ktorých by Európska komisia mohla dospieť k prezentovanému záveru.
Komisia pritom mala k dispozícii prieskum, ktorý bol uskutočnený pred vypracovaním správy medzi sudcami a súdnymi administratívnymi zamestnancami celej Slovenskej republiky, pričom sa doň zapojilo približne 3100 respondentov, z toho asi 1400 sudcov, no Komisia tento prieskum nijakým spôsobom nezohľadnila.
Súdna rada preto konštatuje opak toho, čo prezentuje Komisia. Nová súdna mapa nielenže nepriniesla očakávané ciele, ale naopak odhalila absolútnu nepripravenosť justície na údajne systémovú reformu súdnictva.
Transparency International ako jediný zdroj
Pri otázke boja proti korupcii v súvislosti s novelou Trestného zákona členovia rady vyjadrili názor, že zmeny žiadnym spôsobom nezabránia odhaľovaniu korupčnej či inej trestnej činnosti, nakoľko nelimitujú políciu v jej činnosti. Vzhľadom na neprimerané trestanie v SR, najmä pri majetkových a takzvaných drogových trestných činoch, je reforma trestnej politiky štátu v oblasti trestania nevyhnutná a naliehavá.
Komisia tento záver ignorovala a v správe hovorí o osobitných obavách, pokiaľ ide o boj proti korupcii a ochranu finančných záujmov EÚ po reforme trestnoprávnych predpisov. V tomto konkrétnom bode opäť nereflektuje závery súdnej rady, ale vo svojej správe opiera svoje obavy o text Transparency International zo dňa 8. februára 2024. Tento text je podopieraný mediálnymi výstupmi Transparency International, anonymnými výrokmi politikov a výrokmi typu „pred súd sa konečne dostávajú aj väčšie ryby“.
Súdna rada pritom špecificky upozorňuje, že Komisia sa v tomto bode oprela iba o jediný zdroj, a tým je názor mimovládnej organizácie Transparency International. Rada pritom poukazuje na reputačné fiasko Transparency International, ktorá v rozpore so stanoviskom Poradnej rady európskych sudcov č. 17 z roku 2014 o hodnotení sudcov zostavila hodnotiaci rebríček sudcov a mylne informovala vo svojich výstupoch o fungovaní Súdnej rady SR aj v nedávnom období.
Ignorovanie stanovísk k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry
K témam zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a zmien trestných kódexov zaslala súdna rada Európskej komisii zoznam celkovo 11 mediálnych výstupov členov rady, ktorých obsah však v správe nebol premietnutý. Rada zároveň vysvetľuje Komisii jej mylné závery, že odhaľovanie korupcie a inej trestnej činnosti je v kompetencii polície, nie prokuratúry, čiže zrušenie jednej časti prokuratúry nebude mať žiadny vplyv na efektívny boj proti korupcii zo strany polície.
Pokiaľ ide o odvolávanie členov súdnej rady, Európska komisia, napriek tomu, že mala informácie o tom, že Ústavný súd SR ústavné sťažnosti odvolaných členov odmietol, túto podstatnú skutočnosť v správe neuviedla. Rada je rovnako znepokojená, že v správe Komisie sa nenachádza zmienka o dôvodoch odvolania predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka z funkcie, ktoré spočívali v jeho nelegálnych a svojvoľných lustrovaniach sudcov.
V správe tiež chýba zmienka o tom, že niektoré médiá opakovane dezinterpretovali činnosť súdnej rady a fungovanie justície, čím negatívne ovplyvňovali verejnú mienku a podnecovali nenávisť voči členom rady a predstaviteľom súdnej moci. Rada upozorňuje aj na nesprávne údaje v správe, kde mimovládnu iniciatívu "Za otvorenú justíciu" mylne označila za sudcovské združenie.
Nepochopenie paragrafu 363
K oprávneniu generálneho prokurátora rušiť právoplatné rozhodnutia policajtov a prokurátorov podľa ustanovenia § 363 Trestného poriadku Komisia podľa stanoviska rady opäť vychádzala z mylných domnienok a dezinterpretácií. Neprimerané zasahovanie generálneho prokurátora do vyšetrovania veľkej korupcie rada označila za výslovne politické konštatovanie, pretože nevychádza z konkrétnych údajov. Z týchto dôvodov by sa v odbornom dokumente, ktorý sa venuje právu a právnemu štátu, nemalo takéto tvrdenie vôbec objaviť.
Pri posudzovaní zavedenia trestného činu "ohýbania práva" sa súdna rada v plnom rozsahu stotožňuje so záverom Európskej komisie, podľa ktorého je toto ustanovenie náchylné na potenciálne zneužitie, čo má zastrašujúci účinok na nezávislé rozhodovanie sudcov. Túto vadu ustanovenia podľa Rady však nemožno napraviť inak než jeho zrušením.
Pri posudzovaní objektivity a odbornosti správy o právnom štáte na Slovensku za rok 2024 sa Európska komisia opäť dostala pod vlnu kritiky, ktorá, na rozdiel od samotnej správy, odkazuje na konkrétne body pochybenia.
Nejde o subjektívne názory laikov, ale o odborné zhodnotenie dlhoročných profesionálov, ktorí v danom odbore pôsobia priamo v praxi. Množstvo chýb a dezinformácií, ktoré Komisia uvádza, je skutočne pozoruhodné a navodzuje dojem, že objektívne posúdenie reality nebolo účelom, pre ktorý bola správa vypracovaná.