Psychologička: V poradni máme ženy, ktoré sa s umelým potratom nezmierili aj 30 rokov

Venujete sa ženám, ktoré sú nečakane tehotné alebo prežili umelý či spontánny potrat. Keď v spoločnosti počujete právo na potrat alebo pojem ženské práva, čo vám napadne?

To, že sa neberie dostatočný ohľad na právo dieťaťa na život. Hoci sa často zdôrazňuje právo ženy rozhodnúť o svojom tele, zriedkakedy sa spomína právo dieťaťa na narodenie. Žena má možnosť robiť si čo chce, ale nie všetko, čo môžeme, nám osoží. Každé rozhodnutie má svoje dôsledky a práve s týmito následkami sa stretávame v našej poradni. Mnohé ženy nás oslovujú, pretože nečakali, že potrat tak výrazne ovplyvní ich život.

V jednom z rozhovorov ste sa vyjadrili, že muži majú často v otázke umelého potratu väčší vplyv, ako si sami myslia. Ako ste to mysleli?

Muž zohráva pri rozhodovaní ženy v otázke neplánovaného tehotenstva významnú úlohu, či už aktívne alebo pasívne. V takejto situácii sa môže zachovať rôzne. Často zvolí prístup, že žene poskytne zdanlivú slobodu voľby a vyhlási, že ju podporí v akomkoľvek rozhodnutí. Tento postoj je rozšírený, no vo väčšine prípadov to znamená, že je ochotný jej zaplatiť potrat. Pre mnohých mužov je totiž prijateľnejšie, aby žena tehotenstvo ukončila, než aby neskôr musel čeliť zodpovednosti za výživné a faktu, že dieťa privedené na svet vyžaduje starostlivosť. Nie sú výnimkou ani prípady, keď muž ženu otvorene tlačí do potratu, či už emocionálnym nátlakom alebo hrozbami, že ak si dieťa ponechá, odmietne jej platiť výživné, alebo jej dokonca dieťa odoberie a postará sa oň sám. V Českej republike sa takéto formy nátlaku a zastrašovania už môžu kvalifikovať ako trestný čin.

A čo pozitívny a podporujúci postoj partnera či manžela? Predpokladám, že aj ten má významný vplyv.

Samozrejme, aby som nebola nespravodlivá voči všetkým mužom, máme v poradenstve aj takých, ktorí ženu skutočne podporujú a s potratom nesúhlasia. Sú ochotní prijať zodpovednosť a dokonca si "adoptovať" vlastné dieťa. Rovnako som sa stretla s mužmi, ktorí po potrate sami trpia, zažívajú takzvaný popotratový syndróm, čo ukazuje, že aj oni nesú ťažobu tejto straty, hoci sa o tom menej hovorí.

Takže postabortívnym syndrómom netrpí len žena, ktorá podstúpila potrat?

Nie, syndrómom môže trpieť aj muž a ďalší členovia rodiny, čo je zaujímavé, pretože v prípade mužov nejde o fyzickú, ale skôr psychologicko-duchovnú záležitosť. Často vezmú celú vinu na seba. Spätne hodnotia situáciu tak, že mali byť pre ženu väčšou oporou a tá by si dieťatko nechala.

Psychologička a poradkyňa v poradni Alexis. Foto: Archív Zuzany Strakovej

Aký je rozdiel v prežívaní medzi ženou a mužom, keďže obaja môžu trpieť rovnakým syndrómom?

Priznám sa, že som túto otázku o rozdiele dostala prvýkrát. Prežívanie muža a ženy je v mnohom podobné, obaja zažívajú pocity smútku, beznádeje, nepokoja, depresie a straty zmyslu života. Rozdiel však spočíva v tom, že muži majú tendenciu ženu ospravedlňovať, a ako som už spomínala, berú na seba celú vinu. Naopak, žena sa cíti vinná sama, aj keď je do potratu, povedzme, donútená. Celú túto ťarchu nesie vo svojom vnútri.

Čo ukazuje prax? Ktoré skupiny žien prichádzajú do poradne v súvislosti s umelým potratom najčastejšie?

Spracovávame naše interné štatistiky a z nich vyplýva, že veľké percento žien, ktoré zvažujú potrat alebo ho podstúpia, to robí zo sociálno-ekonomických dôvodov. Veľký problém je aj nedostupnosť bývania. Zaznamenávame tiež nárast žien, ktoré majú stabilný život, vzťah, finančné zázemie a zaužívaný životný štýl, no ďalšie dieťa už doň nezapadá.

Ďalšou skupinou sú ženy, ktoré zvažujú potrat zo zdravotných dôvodov. Často k nám prichádzajú aj osamelé matky, ktoré partner opustil počas tehotenstva, alebo sa obávajú, že ich vzťah nemá perspektívu a partner ich pravdepodobne opustí.

Koordinátor pochodu za život: Hlavná požiadavka je obmedziť potraty bez udania dôvodu

Mohlo by Vás zaujímať Koordinátor pochodu za život: Hlavná požiadavka je obmedziť potraty bez udania dôvodu


Prichádzajú aj ženy po znásilnení?

Prichádzajú, ale je ich málo. Ak to zhruba odhadnem, z našich približne 340 klientok ročne je asi 200 neplánovane tehotných, čo je len orientačný údaj. Z tohto počtu sú ženy po znásilnení možno tri alebo štyri. Zároveň sa nám ozývajú aj ženy, ktoré uvažujú o iných možnostiach, než je potrat.

Je pravda, že štatisticky najohrozenejšie sú „tretie deti“ v rodine?

Predpokladám, že štatistika v našej krajine by mohla byť podobná ako v susednej Českej republike, kde zistili, že tretie dieťa býva v rodine často ohrozené. Áno, aj mnohé z našich klientok sa nachádzajú v podobnej situácii. Neviem, či je to otázkou prijateľného obrazu rodiny s dvoma deťmi, kde väčšina považuje dve deti za „ideálny“ počet. Málokto chce mať iba jedno dieťa a málokto tiež tri a viac. Dve deti sú považované za „akurát“. Problémy predstavuje napríklad potreba väčšieho priestoru, keď rodina rieši otázky ako auto alebo bývanie. Priemerná rodina často žije v trojizbovom byte, kde jedna detská izba je pre dve deti akurát, ale pre tri deti je už tesná. Ľudia to naozaj takto vnímajú. Ide o spleť rôznych okolností, ktoré pre rodičov zohrávajú rolu v tom, čo s „tretím dieťaťom v rodine“.

Aké sú možnosti pre matky, ktoré nečakali príchod dieťaťa a nedokážu sa s ním stotožniť, teda ho odmietajú?

Niektoré ženy už dopredu vedia, že sa v našej poradni zaoberáme inými možnosťami riešenia neplánovaného tehotenstva než je potrat, čiže pomáhame alebo podporujeme ženy, ktoré si rozmyslia, že si dieťa nechajú, alebo tým, ktoré stále váhajú a hľadajú riešenie. Sprevádzame ich počas celého procesu rozhodovania, ktoré musia urobiť do 12. týždňa tehotenstva. Ak sa žena rozhodne pre adopciu, vieme ju podporiť aj počas prípravy na tento proces.

Niekedy si nás ženy zmýlia s potratovou klinikou a kontaktujú nás s otázkami ohľadom potratov, dokonca sa pýtajú, či im vieme odporučiť najvhodnejšie miesto na vykonanie zákroku. My však takéto údaje nespracovávame a podobné informácie neposkytujeme.

Zuzana Straková, psychologička a poradkyňa v poradni Alexis. Foto: Archív Zuzany Strakovej

Často sa nám ozvú aj ženy, ktoré už majú jasno – napríklad sa rozhodli, že si dieťa nechajú, ale čelia nevhodným životným podmienkam. V takých prípadoch ponúkame rôzne formy podpory, či už materiálnu pomoc, pomoc pri hľadaní ubytovania, alebo finančnú podporu cez projekt Zachráňme životy. Okrem toho poskytujeme psychologické a bezplatné právne poradenstvo, kde ženy riešia konkrétne problémy, ako je vymáhanie výživného alebo určenie otcovstva. K dispozícii je tiež bezplatná gynekologická konzultácia aj laické poradenstvo.

V čom spočíva laické poradenstvo?

Ženy, ktoré kedysi samy prešli našim poradenstvom – boli neplánovane tehotné a rozhodli sa dieťa si nechať – sa po uplynutí času a s novými životnými skúsenosťami vracajú, aby ponúkli jednorazovú podporu ďalším ženám, ktoré teraz čelia podobnej situácii. Rovnako sa k nám pridávajú aj ženy, ktoré prešli umelým potratom a zdieľajú svoje skúsenosti o tom, ako sa s potratom zmierovali a aké je ťažké žiť s týmto pocitom.

Reagujú ženy na takúto formu laického poradenstva pozitívne?

Áno, reagujú. Laické poradenstvo je len jednou z ponúk, ktorú ženy môžu, ale nemusia využiť, pričom ide o jednorazovú formu podpory. Cieľom je, aby ženy mohli získať skúsenosti od niekoho, kto prešiel podobnou situáciou a zodpovedali si niektoré otázky. Tento druh rozhovoru je veľmi prínosný, pretože umožňuje ženám hovoriť s niekým, kto má s tým, čo práve prežívajú, osobnú skúsenosť.

Táto forma pomoci má silný terapeutický účinok aj pre samotné ženy, ktoré už potrat podstúpili – tým, že podporujú iné ženy na ich životnej križovatke, prechádzajú procesom vlastného uzdravovania. A nejde len o môj subjektívny názor, ale o fakt, že ich osobné príbehy môžu doslova zachrániť ďalší ľudský život. Keď tehotná žena počuje, čím si druhá žena prešla po potrate, často sa rozhodne, že nechce prejsť rovnakým utrpením. Vďaka týmto rozhovorom si mnoho žien nakoniec svoje dieťa ponechá, a zároveň zažívajú ženy po potrate pocit zadosťučinenia, keď vedia, že ich skúsenosť pomohla niekomu inému.

Pri riešení možných alternatív s klientkou vychádzate z pro-life hodnôt, čiže je vašou snahou zachrániť dieťa. Prechádzate tiež sama vnútorným prijatím, keď zistíte, že žena sa napriek vašej snahe rozhodne pre umelé ukončenie tehotenstva?

Áno, pretože každé rozhodnutie v súvislosti so životom dieťaťa je vážne, nie je to otázka banality. Vždy ma to osobne zasiahne, ale zároveň si uvedomujem, že každý má právo rozhodnúť sa medzi dobrom a zlom. Nemôžeme nikomu diktovať, čo si má vybrať podľa našich presvedčení alebo hodnôt. Rozumiem ľudskej slobode, no napriek tomu je v hre strata jedného ľudského života.

Obeťou nie je len dieťa, ale aj matka svojím rozhodnutím, ktoré urobila. Rovnako aj otec. Na pamäti mám to, čím bude žena po potrate s veľkou pravdepodobnosťou prechádzať. Keďže ponúkame aj jednorazové poradenstvo, nie vždy však vieme o všetkých finálnych rozhodnutiach žien.

Psychologička a poradkyňa v poradni Alexis. Foto: Archív Zuzany Strakovej

Aký je rozdiel v prežívaní žien, ktoré k vám prichádzajú po umelom alebo spontánnom potrate? Líši sa to?

Bádať tam veľký rozdiel. Hlavne v tom, že žena má po umelom ukončení tehotenstva oveľa väčší pocit viny. Naopak, žena po spontánnom potrate ho zväčša nemá, pretože si uvedomuje, že nemohla spraviť nič viac pre záchranu svojho bábätka. A aj keď sa objaví, zďaleka to nie je také intenzívne ako po umelom potrate.

Keď však žena sama rozhodla o živote svojho vlastného dieťaťa, nabaľujú sa na to ďalšie následky ako pocit viny, komplex menejcennosti, začne o sebe pochybovať ako o matke ďalších detí, alebo ako o žene či partnerke. Aj nepokoj je iný. Napriek tomu, že aj smútenie po spontánnom potrate môže prinášať diskomfort, po umelom potrate je tento nepokoj intenzívnejší a spôsob prežívania je odlišný. Mnohé klientky prechádzajú veľmi silnými poruchami spánku, stratou chuti do života a ťažkosťami pri návrate k bežnému životu, pričom za tým stojí silný pocit viny.

Hľadajú u vás pomoc aj ženy, ktoré podstúpili potrat pred mnohými rokmi? Čo prežíva taká žena?

Áno, máme aj klientky, ktoré sa nám ozvú po dvadsiatich či dokonca tridsiatich rokoch po potrate. Tieto ženy svoju minulosť naozaj dlhé roky neriešili, hlboko v sebe svoje niekdajšie rozhodnutie potlačili, alebo si mysleli, že to majú vyriešené a nezaoberali sa tým, no napriek tomu to u nich z nejakého dôvodu prepuklo.

Môže totiž existovať aj to, že u žien nenastane postpotratový syndróm ihneď po zákroku, no som presvedčená, že umelé ukončenie tehotenstva má na ich život vplyv, či už na vedomej alebo nevedomej úrovni.

Alexis poradňa funguje od roku 2009, je doteraz jediná svojho druhu s takýmto komplexným poradenstvom na Slovensku. Aké sú štatistiky? Koľko žien sa nakoniec rozhodne si dieťa nechať?

Vždy si robíme štatistiku našich zachránených detí. Minulý rok sme mali približne 60 detí, avšak ide o tie, o ktorých máme potvrdené informácie, pretože, ako som už spomínala, nie každá žena nám dá vedieť, ako sa nakoniec rozhodla, najmä keď ide o jednorazové poradenstvo.

Ako sami deklarujete, nie ste cirkevná inštitúcia, ale poskytovateľ sociálnych služieb, stretávate sa teda s neveriacimi aj veriacimi klientkami. Vnímate, že veriacim ženám pomáha pri rozhodovaní aj miera ich vnútorného prežívania a duchovného presvedčenia?

Viera zohráva významnú úlohu. Ak by sme robili štatistiky v tejto oblasti, pravdepodobne by sme zistili, že veriace ženy sú ochotnejšie urobiť krok do neznáma, pretože v pozadí majú vedomie, že viera ich podrží. Takže áno, do rozhodovania ženy vstupuje aj tento faktor.

S akými obmedzeniami rátať počas nedeľňajšieho pochodu za život v Košiciach?

Mohlo by Vás zaujímať S akými obmedzeniami rátať počas nedeľňajšieho pochodu za život v Košiciach?

Napriek tomu asi vierovyznanie nie je samozrejmá záruka rozhodnutia sa pre život dieťaťa.

Samozrejme, že nie. Mali sme aj veriace klientky, ktoré boli viac ako len nedeľné návštevníčky kostolov, žili vieru aktívne a napriek tomu zvažovali potrat a nebolo to iba z vážnych zdravotných dôvodov. To ukazuje, že viera síce nie je zárukou konečného rozhodnutia, ale formácia a hodnoty, ktorými človek žije, majú veľký vplyv na to, ako žena situáciu prežíva a aké rozhodnutie prijme. Neplánované tehotenstvo môže totiž prekvapiť každú ženu, bez ohľadu na to, či je alebo nie je veriaca a môže vyvolať rovnakú mieru šoku, paniky či bezmocnosti. Avšak viera vie hrať kľúčovú úlohu v tom, ako sa žena k tejto situácii postaví.

A čo téma politickej diskusie o zavedení potratovej tabletky? Máte v poradni ženy, ktoré sa rozhodli pre túto možnosť? 

Áno, prichádzajú. Svoje tehotenstvo ukončili chemickým potratom v Rakúsku alebo v Česku a následne sa obracajú na nás a prichádzajú do poradenstva.

Aké sú ich skúsenosti po chemickom potrate? Čo hovoria?

Budem to hodnotiť len z psychologického, nie medicínskeho hľadiska. Prežívanie ženy je vtedy úplne rovnaké ako po chirurgickom potrate. Podstata je tá, že žena rozhodla o živote svojho vlastného dieťaťa, a to má vždy určité následky, bez ohľadu na spôsob ukončenia tehotenstva. Pri chirurgickom zákroku sú ženy v narkóze, čím možno odpadá nepríjemná stránka priebehu, ale keď sa prebudia a dostavia sa následky, sú úplne rovnaké.

U žien po chemickom potrate môže byť priebeh často traumatický, čo môže ešte viac zhoršiť ich prežívanie. Napríklad, jedna klientka mi podrobne opísala celý priebeh chemického potratu a bol iný, ako u niekoho, kto nevie, čo sa s ním momentálne pod narkózou deje. Z dlhodobého hľadiska je však psychologický dopad nezávislý od formy potratu.

Psychologička Zuzana Straková z Poradne Alexis. Foto: archív Zuzany Strakovej

V nedeľu sa v Košiciach koná Národný pochod za život. Prečo je dôležité organizovať podujatia, ktoré vyjadrujú podporu ochrane života od počatia až po prirodzenú smrť?

Pretože môžeme verejne vyjadriť svoje presvedčenie a hodnoty aj pred ľuďmi, ktorí môžu mať odlišný svetonázor. A rovnako aj ľudia, ktorí si prešli takou situáciou na vlastnej koži. Pri príležitosti pochodu sme tiež spolu s Fórom života pripravili brožúrku so zbierkou príbehov žien. Je dôležité vyjadriť podporu ľudskej dôstojnosti od prirodzeného počatia po prirodzenú smrť. Bola by som rada, ak by boli tieto pochody viac verejné, aby sme našli ešte väčší prienik medzi ľuďmi a skupinami rôznych presvedčení.

Je tiež dôležité, aby aj počas pochodov zaznievalo, že poskytujeme podporu jednotlivcom a rodinám počas celého ich života. Niektorí nás totiž obviňujú z toho, že sa len snažíme presvedčiť ženy, aby si dieťa nechali a nezaujíma nás, ako to zvládnu, čo však nie je pravda. Osobne ma to veľmi zraňuje.

K nášmu rozhovoru sa možno dostane čitateľ, ktorého sa téma umelého ukončenia tehotenstva priamo dotýka, alebo si možno rozhovor prečíta žena, ktorá nad ním uvažuje. Čo by ste jej odkázali?

Nezostávajte v tom sama a neváhajte nás kontaktovať. Sme jediná organizácia tohto druhu, ktorá poskytuje komplexnú pomoc tehotným ženám aj ženám po potrate. Máme veľa možností ako pomôcť v situáciách, ktoré sa môžu zdať beznádejné. Potrat nie je jediným riešením, aj keď vaša situácia môže vyzerať veľmi ťažko. Máme slobodu vybrať si svoju cestu nie kvôli okolnostiam, ale napriek nim. Sme tu, aby sme vám pomohli a nenechali vás samotnú.