Získali navyše sto miliónov len za jeden deň. Daň z bankových prevodov bude ešte vyššia

Platiteľom dane budú podľa šéfa rezortu banky, ktoré budú prevádzať daň priamo štátu. „Bude to transparentné. Každý, kto to bude platiť, to bude vidieť vo svojich výpisoch,“ tvrdí.

Správanie podnikateľov štát nevie predpovedať

Ozvali sa aj hlasy analytikov. Kým zvýšenie DPH považuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák za jednu z najrýchlejších a najefektívnejších ciest, ako zahojiť verejný dlh, o dani z finančných transakcií si to nemyslí.

Na podnikateľské prostredie bude mať jednoznačne negatívny vplyv, pritom nejde o nejaké tajomstvo. "Ide o ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov, čo je dôležité najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a oslabujúcej sa konkurencieschopnosti. Takéto opatrenia tak povedú k nižšiemu ekonomickému rastu a dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ bude ešte náročnejšie," myslí si Horňák.

V ekonomike má podľa analytika zmysel, aby mali všetky firmy rovnaké daňové zaťaženie. Špeciálne zdaňovanie určitých sektorov zhoršuje predvídateľnosť ekonomického prostredia a môže vo firmách zvýšiť neistotu. Firmy tak môžu mať tendenciu vytvárať viac úspor a tiež byť opatrnejšie pri svojej biznis stratégii, čo môže vplývať aj na ich ochotu investovať.

Nie je sám. Už v materiáloch predložených na vládu figuruje dokument s názvom Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie. V ňom sa dozviete, že v návrhu zákona bolo identifikovaných sedem regulácií s vplyvom na podnikateľské prostredie.

Živnostník podľa kabinetu nie je bežný človek

Opatrenie by sa malo negatívne dotknúť cca 700-tisíc subjektov (Údaje o počte daňovníkov čerpali zo Štatistického úradu SR.), čo predstavuje takmer všetky podnikateľské subjekty vrátane fyzických osôb – podnikateľov. A zhruba 190-tisíc z nich si bude musieť povinne otvoriť podnikateľský účet v banke.

Konštatuje sa, že "predmetná regulácia pre dotknuté subjekty predstavuje administratívny vplyv" a aj to, že pri viacerých reguláciách nie je možné prognózovať správanie podnikateľov. Môžu sa napríklad pobrať do iných krajín. To koniec koncov spomenul na utorňajšej tlačovej konferencii aj minister financií. „Samozrejme, máme aj systém na to, aby nám firmy neutekali do zahraničia,“ vyhlásil Kamenický a prezradil aj, že detaily, ako udržať na Slovensku podnikateľov, sa dozvieme neskôr.

No a niekoľko regulácií vám napovie aj to, koľkých bánk sa opatrenie dotkne. "Malo by sa negatívne dotknúť najmenej 23 subjektov, čo predstavuje predovšetkým banky a pobočky zahraničných bánk," píše sa v analýze s dôvetkom, že údaje o počte platiteľov dane čerpali z NBS. Pri viacerých bodoch však vyhodnotili, že potenciálne môže ísť o vyšší počet "subjektov, ktorých počet nie je možné odhadnúť".

A čo sa týka bánk, nebolo nateraz možné konkrétny finančný náklad spojený so zmenami ani vyčísliť. "Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie sa predpokladá aj z dôvodu potreby úprav v informačných systémoch poskytovateľov platobných služieb, ktorí sú platiteľmi dane," prezrádza materiál s tým, že náklady na úpravu informačných systémov z dôvodu chýbajúcich údajov nebolo možné kvantifikovať.

Štandard oslovil preto aj bankárov. "Slovenská banková asociácia až do dnešného dňa nedisponovala konkrétnym legislatívnym návrhom Ministerstva financií SR k medializovaným informáciám týkajúcim sa zavedenia dane z finančných transakcií v Slovenskej republike," vysvetľuje pre Štandard hovorkyňa Daniela Gilányi.

Aktuálne sa členovia ako aj asociácia oboznamujú so zverejneným znením vládneho zákona, v rámci ktorého bližšie skúmajú povinnosti bánk, aby vedeli zaujať potrebné stanovisko. "Na základe dostupných informácií a skúseností bánk v Maďarsku so zavedením tejto špeciálnej dane je možné predpokladať, že akýkoľvek rozsah dane si bude vyžadovať časovo a technicky náročný (mnohomesačný) proces implementácie na strane bánk," dodáva hovorkyňa.

Na analýzu procesov a realizáciu povinností bánk vzhľadom na účinnosť zákona ostáva podľa nej veľmi krátke časové obdobie, a preto si zabezpečenie činností bankami, vyplývajúcich z návrhu zákona, bude vyžadovať odbornú diskusiu s rezortom financií a bude mať dosah na zvýšenú nákladovosť bankového sektora.

Ekonómovia už v júli maďarský model spomenuli. Upozornili, že veľký objem transakcií umožní naoko nízku sadzbu novej dane. „Toto je veľká zbraň v rukách politikov na ďalšie zvyšovanie daní, ktoré im skôr ‚prejde‘,“ dodáva mimovládka INESS.

Napríklad zvýšenie z 0,3 percenta na 0,45 percenta sa môže zdať ako “nič”, pritom je to podľa nich zvýšenie dane o polovicu. „Vidíme to na Maďarsku, ktoré začalo s 0,3 percenta a hneď po roku daň poskočila na 0,45,“ dodávajú ekonómovia. Na ľahkosť, s akou štát tieto cifry bude môcť meniť, poukázal inštitút aj teraz.

Reálny príklad sme zažili takmer ihneď. Na Slovensku sa z avizovaných 0,35 percenta o deň neskôr schválilo 0,4. A stúpli aj iné limity.

Zvýšená daň z finančných transakcií by mala zabezpečiť pre rozpočet okolo 700 miliónov eur, teda o stovku viac, než bolo avizované v utorok.

Ako to teda prešlo v návrhu vlády?

Sadzba dane z finančných transakcií bude od budúceho roku 0,40 percenta. Maximálny limit tejto dane bude 40 eur, zvýši sa z pôvodne navrhovaných 30 eur. Zdanenie výberov v hotovosti dosiahne 0,8 percenta, pôvodný návrh bol 0,7 percenta.

Vláda v stredu zároveň navrhla parlamentu prerokovať právnu normu v skrátenom legislatívnom konaní. "Zámerom legislatívnej úpravy je zaťažiť debetné transakcie na účtoch právnických osôb, organizačných zložiek a fyzických osôb - podnikateľov, a to zavedením dane z finančných transakcií. Daň sa platí najmä z úhrad faktúr, z úhrad energií, zo splátok úverov," priblížilo v predkladacej správe k návrhu zákona ministerstvo financií.

Z návrhu zákona o dani z finančných transakcií, ktorý v stredu schválila vláda vyplýva, že finančnou transakciou je platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb, na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka.

Transakčným účtom sa podľa návrhu zákona rozumie platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby, ako aj platobný účet daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, na ktorom takýto daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním.

Daňovník, ktorý je fyzickou osobou - podnikateľom, je povinný podľa návrhu zákona vykonávať finančné transakcie vzťahujúce sa na podnikanie na transakčnom účte, inak povedané, všetci podnikajúci budú musieť mať podnikateľský účet.

Dobrou správou je, že predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov do štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie.

A napríklad ani platobná operácia vykonaná v rámci poštového platobného styku poskytovaného Slovenskou poštou či platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa.

Znamená to, že ak vlastníte podnikateľský účet v inej banke, daň z prevodu zaplatíte. A naopak, ak sú oba účty, osobný aj podnikateľský, vedené v tej istej inštitúcii, môžete sa tomu vyhnúť? Štandard sa pre upresnenie obrátil priamo na rezort financií.

Firmy zaplatia 0,4 percenta alebo 40 eur z každej transakcie

Ak sa pozriete na počet platieb, ktoré realizujete ako bežný človek, domácnosť, pravdepodobne si dokážete predstaviť, že mnohonásobne vyšší počet prevodov vzniká u podnikateľov.

Za každý pohyb zaplatia zvlášť, a ako to ilustruje vyššie spomínané video, vôbec nejde o zanedbateľné sumy. Keď za tisíceurový obrat bude firma následne ľahšia o štyri eurá, pri vyšších sumách to, samozrejme, bude mnohonásobne viac.

Stratégia, že by ste z účtu radšej vybrali hotovosť a pohybov tak mali menej, pravdepodobne náklad nezníži. Pretože z objemu výberu bola daň stanovená na 0,8 percenta. Pri výbere tisícky je to osem eur, čo je dvojnásobkom toho, ako by ste ich previedli na iný účet v inej inštitúcii.

Opatrenie sa dotkne malých i veľkých. Ale kým živnostník si bude môcť do stanoveného termínu svoje osobné a firemné peniaze rozdeliť a eliminovať tak výšku dane na konci mesiaca, veľké podniky túto šancu nemajú. Už teraz si pravdepodobne môžu účtovníci, ktorí majú na starosti platobný styk, zrátať, koľko ich vyjde napríklad zaslanie výplat zamestnancom.

Štandard sa v tejto súvislosti obrátil na Klub 500. Ide o neziskové občianske združenie založené v roku 2002 slovenskými vlastníkmi a spoluvlastníkmi spoločností zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov. Inak povedané, minimálne 500 prevodov vo forme platov z podnikateľského účtu každej z tejto firiem mesačne.

Pri priemernej mzde, ktorá je aktuálne 1 430 eur, by objem za 500 zamestnancov predstavoval 715-tisíc eur. Na výpise z účtu by v tomto prípade zasvietila mínusová položka 2 860 eur. Paradoxom je, že táto suma predstavuje štyri priemerné mzdy. Pracovné miesta dvoch ľudí?

Pri tomto stave verejných financií Klub 500 rozumie, že štát zaťaží podnikateľov, ale aj obyvateľstvo vo väčšej alebo menšej miere. "Očakávame však, že štát začne prijímať opatrenia na šetrenie svojich výdavkov, najmä na štátnu a verejnú správu," vysvetľuje pre Štandard výkonný riaditeľ združenia Tibor Gregor.

Z pohľadu Klubu 500 je neprípustné, aby za to, v akom stave sú verejné financie, nebol nikto braný na zodpovednosť. "Ak by sa také niečo stalo v súkromných firmách, tak minimálne sú tam nastúpení zamestnanci finančnej správy s hĺbkovými kontrolami, o trestnoprávnej zodpovednosti štatutárov nehovoriac," konštatuje s dôvetkom, že ak spôsobia na verejnom majetku takéto škody (zanedbajú povinnosti pri správe cudzieho majetku) politici, tak sa nikomu nič nestane.

Zodpovednosť za katastrofálny stav verejných financií pripisuje súčasný kabinet bývalým vládam na čele s Igorom Matovičom či Eduardom Hegerom. A je potrebné povedať, že na riešenie tohto dedičstva nový kabinet nemal až toľko možností.

Odborníci, podnikatelia aj občania však čakali od Fica viac. A to, že sa bude aj šetriť, nielen brať. No o uťahovaní opasku na strane štátu nemôže byť ani reči. "Je z nášho pohľadu neprijateľné, aby z celkových osobných výdavkov na platy v štátnej a verejnej správe vo výške takmer 13 miliárd eur sa plánovalo ušetriť len 124 miliónov," vyčísľuje Gregor s dôvetkom, že pri dnešnom stupni automatizácie je najvyšší čas, aby aj štát začal šetriť výrazným spôsobom.

Klub 500 taktiež očakáva, že štát popri týchto opatreniach príjme razantné opatrenia k naštartovaniu ekonomického rastu a posilneniu konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, a to aj cez rozumné využitie eurofondov vrátane modernizačného fondu.

Kto sa dani z finančných transakcií vyhne?

Od dane z finančných transakcií má byť oslobodená väčšina štátnych subjektov. Výnimku majú dostať Sociálna poisťovňa, rozpočtové a príspevkové organizácie, obce a vyššie územné celky.

Zároveň platí, že daň sa nebude vzťahovať na platby daní a odvodov, nákup cenných papierov dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a doplnkových dôchodkových spoločností, nákup štátnych dlhopisov, peniaze Európskej únie a medzinárodných inštitúcií, zmenárenskej činnosti a platieb na pošte.

Bez zdanenia majú zostať aj platby medzi účtami daňovníka v tej istej banke, teda nie medzi bankami. „Čiže ak bude v jednej banke a bude si prevádzať peniaze z jedného účtu na druhý účet tej istej osoby, tak to bude bez dane,“ dodal minister.

Štandard v stredu oslovil ministerstvo financií s otázkou týkajúcou sa predovšetkým malých podnikateľov, do uzávierky však neodpovedalo. Zaujímali sme sa o to, či štátu nebude prekážať, ak bude daň pri prevode platiť len živnostník, ktorý si zo svojho podnikateľského účtu financie presunie do inej banky na osobný.

Pretože tí, ktorí ešte podnikateľský účet nemajú a budú mať povinnosť si ho otvoriť, a je ich takmer 200-tisíc, by si ho logicky mali otvoriť v banke, ktorou klientmi už sú. A budú to mať zadarmo.