Nie je dobrou správou, že aj ďalšie kľúčové portfóliá budú zastávať zelení politici s tvrdou líniou klimatických opatrení. Portfólio s názvom klíma, nulové emisie a čistý rast by mal viesť Holanďan Wopke Hoekstra. Ten vlani prevzal Timmermansov post komisára pre klímu. Portfólio energetiky pripadlo dánskemu socialistovi Danovi Jørgensenovi.
Aj po dráme s odstúpením francúzskeho komisára pre vnútorný trh Thierryho Bretona a dosadení nového kandidáta Stéphana Séjourneho budú mať Francúzi (podľa očakávania) silný vplyv. Séjourné sa stane aj podpredsedom a bude mať na starosti priemysel a prosperitu.
Zaujímavé je určite aj obsadenie ekonomického portfólia, ktoré by malo pripadnúť Lotyšovi Valdisovi Dombrovskisovi. V končiacej Komisii má na starosti práve obchod. Výber bývalého lotyšského premiéra má byť signálom von der Leyenovej, že by sa mal postarať o dohľad nad príliš uvoľnenou fiškálnou politikou, pretože Dombrovskis nie je fanúšikom míňania a je „strážcom hospodárskej stability“.
Je to zaujímavé aj vzhľadom k tomu, že jedným z Draghiho návrhov, či skôr receptov na naštartovanie európskej ekonomiky, je ďalšie spoločné zadlžovanie. Podľa Draghiho musí EÚ v krátkom čase investovať obrovské množstvo peňazí, aby zvládla situáciu, v ktorej sa nachádza. Tak, ako sa to stalo po prvýkrát počas covidu 2021 s fondom EÚ Next Generation. V tom čase to mnohí hodnotili ako významný krok smerom k rozpočtovej federalizácii. Balík peňazí vo výške viac ako 800 miliárd eur sa nakoniec využíva a bude naďalej využívať na financovanie investícií, ktoré s pandémiou veľmi nesúvisia. Aj v tomto prípade ide zväčša o ekologické projekty.
Peniaze z fondu EÚ Next Generation majú 30-ročnú splatnosť a začnú sa postupne vracať až v roku 2028. Z akých zdrojov, nikto nevie. Dôležité však je, že už teraz máme predstavu o vydávaní ďalších spoločných európskych dlhopisov, za ktoré by ručili a ktoré by splácali jednotlivé krajiny EÚ. Nemci sa vtedy ostro postavili proti myšlienke spoločného dlhu, čo Francúzi podporovali, a teraz môžeme očakávať rovnakú náladu. V zásade ide o to, že členské štáty budú na mnoho rokov splácať dlhy za „investície“, o ktorých rozhodli európski úradníci.
Až do júna, krátko pred voľbami do Európskeho parlamentu sa zdalo, že zaostávanie za Spojenými štátmi a obavy z čínskej priemyselnej expanzie nútia exekutívu EÚ nenápadne, ale predsa len, prehodnocovať priority. Bolo to však skôr len zdanlivé.
Nastavenie a smerovanie Európy už dlho odrádza zahraničné investície a vedie európske podniky k presunu výroby do investične priaznivejšieho prostredia, hlavne do Ameriky a Ázie. Pre porovnanie - Európa má niekoľkonásobne vyššie ceny energií, na čo Draghi vo svojej správe upozorňuje, a vyššie mzdové náklady, a to až o 40 percent. To všetko spôsobuje, že európske podniky sú oveľa menej konkurencieschopné.
"To, že investície opúšťajú Európu, sa prejavuje už dlhší čas. Odôvodňovalo sa to však napríklad nižšími environmentálnymi normami alebo lacnejšou pracovnou silou v juhovýchodnej Ázii. V prípade Spojených štátov však nemožno argumentovať nižšími nákladmi na pracovnú silu. Ale energie sú tam oveľa lacnejšie a investičné prostredie je všeobecne priaznivejšie," hovorí Petr Sklenář, hlavný ekonóm českej J&T Banky.
Pre čínsku dotačnú politiku majú problémy nielen európske automobilky, ale aj Američania. Čína už investovala do nových technológií takmer 700 miliárd dolárov. Spojené štáty prijali v roku 2022 zákon o znižovaní inflácie (Inflation Reduction Act - IRA) a len od jeho vstupu do platnosti v minulom roku sa do ekologických technológií a priemyselnej transformácie investovalo viac ako 300 miliárd dolárov. IRA funguje predovšetkým vo forme daňových úľav pre spoločnosti, ktoré sú podmienené investíciami do čistých technológií, takže Číňania aj Američania nalievajú do hospodárstva veľké sumy peňazí. Na rozdiel od EÚ však vedia, ako ich investovať spôsobom, ktorý hrá v ich prospech.
Text bol redakčne krátený a pôvodne publikovaný na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
