Bratislava by mala byť v lepšej kondícii

Dôvod, prečo sa Povšíkove temné proroctvá zdali z pohľadu Slovenska sprvu prehnané, spočíval práve vo veľmi dobrej súčasnej kondícii bratislavského závodu VW. Závod získal výrobu náročných vozidiel a je tak na niekoľko rokov zabezpečený. Bratislava koncom minulého roka nadobudla výrobu nových generácií Volkswagenu Passat a Škody Superb a pripravuje nábeh výroby plne elektrického prémiového SUV Porsche Cayenne.

Problémy zatiaľ nesignalizoval ani globálny koncern VW, ktorý mal minulý rok čistý zisk 22,6 miliardy eur. Tie sa ešte len mali prejaviť a signalizoval ich pokles dopytu po elektromobiloch. V Európe poklesol v prvom kvartáli tohto roka dopyt po elektrovozidlách VW o 24 percent.

Cesta k svetlým elektromobilovým zajtrajškom tak bude pomalšia, ako si ju centrálni plánovači v Bruseli vysnívali, za ich plánmi ďaleko zaostáva najmä dopyt klientov, ktorý sa po ukončení dotácií na elektroautá vo viacerých európskych krajinách prudko prepadol.   

Hoci majú slovenské závody v Bratislave a Martine produkciu na najbližšie obdobie garantovanú aj vďaka vysokej kvalite ich výroby, budúcnosť bude závisieť od predajov nových modelov a atraktívnosti elektromobility u európskych zákazníkov, ktorá nie je ktovieaká.

Príliš rýchly nábeh

Dopyt po elektromobiloch, ku ktorým európske automobilky direktívne prinútila Európska komisia, však výrazne klesá aj vplyvom zníženia štátnych podpôr na ich kúpu. Lídri automobiliek upozorňujú aj na to, že politický tlak na transformáciu vozidlového parku Európanov je príliš rýchly, aby naň dokázali efektívne reagovať.

Ideologickí politruci v Bruseli totiž prostredníctvom Green New Dealu a rôznych radikálnych nariadení, ako je emisná norma Euro 7, neprikázali výrobným závodom iba prechod na úplne nové technológie, ale v niekoľkých „päťročniciach“ im stanovili aj neprimerane rýchle časové horizonty, v akých majú prechod stihnúť. Bolo len otázkou času, kedy na to európske automobilky začnú doplácať.

Povšík (pre denník Štandard odmietol rozhovor) pre český odborový časopis hovoril o redukcii stavov zamestnancov aj v súvislosti s robotizáciou a nástupom nových technológií. Situácia je vraj neistá aj v českých závodoch. Závod vo Vrchlabí, ktorý vyrába prevodovky, má ohrozenú budúcnosť po roku 2035, keď sa má podľa plánov bruselských svetlých zajtrajškov skončiť výroba spaľovacích motorov.

Naopak, o krok pred Európou je v zázemí vo vývoji elektroáut na tom lepšie aj Čína. Starý kontinent sa totiž rozhodol vzdať sa niečoho, v čom bol svetovým lídrom (spaľovacie motory), aby prenechal trh elektromobilom, v ktorom v mnohých sektoroch nedokáže konkurovať Číne.

Tá navyše vo veľkom prechádza na svoje domáce značky. Denník Wall Street Journal v júli priniesol text o tom, ako veľké západné značky – medzi nimi najmä koncern VW – strácajú kontrolu nad kedysi lukratívnym čínskym trhom a prudko sa im na ňom prepadajú podiely. Číňania kedysi považovali západné vozidlá za statusovú záležitosť, dnes už to neplatí a aj v tejto oblasti sa čoraz viac spoliehajú na vlastné rastúce automobilky.  

Veľkým problémom sú aj ceny energií, ktoré nivočia európske výrobné závody. EÚ tak svojím prechodom na zelenú energetiku do veľkej miery likviduje nielen automobilový priemysel.  

Na druhej strane, výkonný viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Pavol Prepiak v rozhovore pre Štandard pripomenul aj to, že v automobilkách v súvislosti s elektromobilitou nejde len o redukciu zamestnancov v pôvodných odvetviach, ale aj o vznik úplne nových pracovných pozícií súvisiacich s výrobou batérií, elektropohonov a vývojom nových softvérových riešení pre elektroautá. Bratislavský závod VW sa v súčasnosti pri hľadaní nových zamestnancov zameriava tiež práve na túto oblasť.

Automatizácia a robotizácia teda neprináša len menej zamestnancov, ktorí by fyzicky „zvárali“ nové auto, ale dôjde aj k obmene povahy výroby vozidiel. „Namiesto spaľovacieho motora s prevodovkou s množstvom regulačných prvkov máme jednoduchšie zapojenie elektromotora s integrovanou prevodovkou a zásobníkom elektrickej energie. Vo výrobe budeme vidieť ďaleko viac automatizovaných systémov,“ tvrdí Pavol Prepiak.

VW priznáva problémy

Po prvotných pokusoch neutralizovať Povšíkove proroctvá sa však napokon začiatkom tohto týždňa situácia obrátila, keď koncern de facto priznal odborárom avizovaný program znižovania nákladov, zatvárania závodov a redukcie zamestnancov.  

Problémy sa týkajú najmä automobilky VW, ktorá výnosmi zaostáva za svojimi dcérami Škodou, Audi a Porsche. Podľa agentúry DPA, ktorá citovala zdroje oboznámené s problematikou, už na splnenie cieľov na rok 2024 automobilke chýbajú dve až tri miliardy eur.

Nečudo, že vyjadrenia o redukcii zamestnancov vyvolali zdesenie. VW také niečo neurobil nikdy vo svojej 87-ročnej histórii. Spoločnosť má globálne 680-tisíc zamestnancov a čelí najhorším výsledkom spomedzi všetkých európskych automobiliek. Za posledné tri roky stratil tretinu svojej hodnoty. Problémy Volkswagenu ako najväčšieho priemyselného závodu v Nemecku a najväčšieho kontinentálneho výrobcu áut tak môžu zamávať (nielen) najväčšou ekonomikou v Európe.

Súčasné opatrenia sú podľa vedenia VW nedostatočné a automobilka musí do dvoch rokov ušetriť desať miliárd eur. Ako avizoval aj český odborársky predák Povšík, jej lídri si toho boli vedomí už skôr, no odborárov vždy "zaklínali" sľubmi, že cieľ dosiahnu zlepšením predajov. Aj vďaka politickým rozhodnutiam však prišiel opak.

Zastarané fabriky aj v Nemecku

Dá sa očakávať, že vzniknutý megaproblém zrejme ovplyvní aj politickú situáciu v Nemecku. Už o rok v septembri sa uskutočnia voľby do spolkového snemu. Vrcholne nepopulárna socialisticko-zeleno-liberálna vláda čelí silnému náporu (nielen) pravicových strán, ktoré žiadajú ukončenie politicko-ideologického programu likvidácie európskeho priemyslu, ako aj rastúcej Alternatíve pre Nemecko. Etablované strany ju však označujú za „krajnú pravicu“ a odmietajú s ňou vládnuť. V Nemecku tak hrozí volebný pat podobný ako vo Francúzsku.  

V prípade redukcie zamestnanosti sa nedá vylúčiť ani zásah národných vlád, skôr sa dá očakávať. Nemecko sa bude snažiť pozitívne motivovať koncern, aby nezatváral domáce závody ani v prípade, že to pre VW nebude efektívne. Napokon nemecký minister práce už jeho lídrov vyzval, aby nezatvárali domáce fabriky, čo zrejme povedie k štátnym stimulačným balíčkom. Môže tak vzniknúť súboj, ktorá národná vláda dokáže lepšie „uplatiť“ automobilku, aby neredukovala závody či zamestnanosť práve u nich doma. Asi netreba dodávať, že v tomto boji – ak pôjde nemeckým politikom o veľa – budeme ťahať za kratší koniec.

Na doplnenie kontextu pre slovenské publikum treba dodať, že zamestnanecké odbory majú v Nemecku obrovský vplyv, nebývalá redukcia stavov predstavuje vážny konflikt medzi vedením závodu a odborovými zväzmi. Keďže Nemecko znižovanie počtu zamestnancov VW po tri generácie jeho existencie nezažilo, paniku spôsobila aj informácia, že vedenie koncernu považuje za zastarané aj niektoré fabriky priamo v domácej krajine. To si mohli tamojší odborári vysvetliť ako signál, že redukcia stavov sa nebude týkať len zahraničných závodov, ale vo veľkom sa môže prepúšťať aj u nich doma.  

Nemeckí odboroví predáci, ktorí majú v koncerne svoje postavenie priamo v podnikovej rade, už preventívne vypäli ramená a avizovali, že rokovania budú „veľmi nepríjemné“.

Radikálna zelená energetická politika, ktorá sa v Nemecku a v Európe stala režimovou „bezalternatívou“, zrejme už budúci rok dovedie túto krajinu k vážnym vnútorným pnutiam. Tie môžu prekonať aj tie tohtoročné, napríklad zdesenie z výsledku demokratických krajinských volieb v Sasku a Durínsku.