Tolyamória: hriech a pocit viny musí byť znova dôležitý
Je ako rebranding nevery či skôr ďalšia epizóda z cyklu normalizácie patológií individuálnych aj spoločenských. V súčasnosti sa z chorých záhybov kolektívnej mysle vynorila tolyamória.
Muz a zena, postel, sex, loznice
Ilustračné foto: ČTK/Jiri Schott/Profimedia.sk
Už som sa vyjadrovala k mnohých nebezpečenstvám postmodernej existencie. V peknom počasí sme doma smrdeli pre pocit viny zo slnka. Normalizovali sme extrémnu obezitu na festivaloch body positive (pozitívneho tela) a snažili sme sa stihnúť smrť do štyridsiatky. V rámci bedrottingu (dobrovoľné ničnerobenie, zvyčajne strávené v posteli) sme vliezli do postelí zaživa hnijúcej mládeže.
Nechali sme si od DINK ľudí (DINK= Dual Income, No Kids, dva príjmy, žiadne deti) vysvetliť, že len bez detí sa oplatí žiť. V súčasnosti sa z chorých záhybov kolektívnej mysle vynorila tolyamória, do ktorej vám ponúkam krátky exkurz.