Generácia Z má komplex už aj z pekného počasia

Zetkári dokážu úplne bežnú a banálnu ľudskú skúsenosť označiť za úplne nový a prekvapivý psychologický fenomén, ktorý z generácií pred nimi ešte nikto nikdy nezažil, a ak sa aj nejakým omylom stalo, že áno, nikto z tých necitlivých zadubencov neprikladal veci takú váhu, akú si to podľa empatických mladíkov zaslúži.

Naliehavosť situácie objavili až oni. Áno, sú výnimoční. Ale ochota ohovárať mladých nevyplýva zo stareckej trpkosti, naopak, je prejavom pochopenia a prijatia kolobehu života. Kto ste vy, boli sme aj my. Akí sme my, takí budete aj vy.

Netreba dodávať, že zetkári nesústreďujú pozornosť na pozitívne javy, ale dôsledne na bolestné stránky existencie. Neblahé zistenie potom kolektívna inteligencia vyhlási za diagnózu, označí ho chytľavým, nie nevyhnutne zmysluplným, zhlukom slov s hashtagom a okamžite ho rozšíri po TikToku.

Popularita TikToku je druhou najotravnejšou vecou na zetkároch. V súčasnosti je trendom dokonca "sunshine guilt" (slnečná vina). Existenciálny pocit viny z nevyužitia krásneho počasia.

Je to jednoducho hlúpy pocit úzkosti z toho, že hoci je vonku pekne, vy ste radšej doma v posteli a nevyužívate pekné počasie na realizovanie vlastného potenciálu. Každý, kto verí, že všetci sme z času na čas leniví a že flákanie sa nie je ničím novým pod slnkom, ani keď svieti slnko, a už vôbec to nie je diagnóza, zjavne nie je zetkár.

Skutočnosť, že niektorí jednotlivci a dokonca celé skupiny ľudí (hubári, psičkári, malé deti, ľudia so zmysluplnou prácou atď.) prejavujú nebývalú odolnosť voči ťažkému syndrómu, celú situáciu len zhoršuje. Súkromné je totiž politické, čo tie a tí, ktorí trpia ako psi pod spŕškou ostrých lúčov, určite vedia: náročný komfort privilegovaných na slnku len zvyšuje tlak na tých, ktorí také šťastie v živote jednoducho nemajú.

Neočakáva aj od nich spoločnosť, že nebudú smrdieť doma, keď je vonku tak pekne? Bezoblačná obloha a teploty okolo tridsiatky dokážu urobiť strašné zverstvá. To je trauma na celý život.

Ale pozor, "sunshine guilt" sa môže prejaviť aj úplne opačne, čo by, ak zostaneme pri počasí, nemalo byť až také prekvapujúce. Koniec koncov, klimatické zmeny sa prejavujú aj extrémnym suchom aj nevídanými povodňami, zariaďujú kruté zimy aj mierne zimy, viac snehu aj menej snehu, viac hurikánov aj menej hurikánov, spôsobuje aj topenie aj nárast snehu v Antarktíde a väčšie šírenie komárov, ale zároveň rádovo menšie množstvo malárie – všetky protichodné tvrdenia o klíme sa postupne objavovali v médiách s rovnakou varovnou razanciou.

Teória, ktorá vysvetľuje všetko, nevysvetľuje nič.

Takže jedinec s mindrákom zo slnka sa buď vôbec nedostane von zo svojho bytu, alebo sa síce vyhrabe von, ale už sa nedostane späť! Jeho výpoveď by potom mohla vyzerať takto (a na internete to tak aj vyzerá): "Od rána ležím pri bazéne, opaľujem sa, bol to dlhý deň, začínam sa spaľovať, som červená, horím, som hladná, smädná, ale nemôžem sa prinútiť zísť z ležadla, pretože ak odídem, prídem o taký krásny deň – a to by bol sunshine guilt!"

Zetkári pritom dokážu veľmi šikovne nájsť psychológa, ktorý im potvrdí každú kravinu. Podľa nich sa za epidémiou silného nepohodlia z blankytnej oblohy skrýva myseľ evolučne nastavená na pocit tiesne. Veď dobrých dní je tak málo! Ktovie, kedy bude opäť pekne? Až na to, že to opäť naráža na očakávané globálne otepľovanie, ktorého najhorlivejšími zástancami sú tí istí ľudia, ktorí si zaplatia terapeuta za pocit viny z nevyužitia slnečného svitu.

Život je večný rozpor, ako povedal Marcus Aurelius, v ktorého dobe bolo v Európe o dva stupne viac ako dnes a okolo Hadriánovho múru sa zberalo víno.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.