Ruský plyn môže cez Ukrajinu tiecť aj v roku 2025. Verdikt zrejme padne v hodine dvanástej

V ostatnom čase sa v médiách uchytil naratív, že ruskému plynu na Slovensku odzvonilo, keďže Ukrajina avizovala, že nie je ochotná predĺžiť s ruskou stranou kľúčový kontrakt o tranzite plynu cez jej územie. Ten sa končí na prelome rokov. Ako sa však dočítate väčšinou až v platenej časti, šanca, že plyn cez Ukrajinu bude tiecť tak ako doteraz, je stále pomerne významná.

„Dohoda s Ruskom sa nepredĺži, bodka, koniec,“ avizoval koncom augusta ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Dôležité je však aj to, čo k tomuto tvrdému vyjadreniu doplnil: „Pokiaľ ide o tranzit plynu od iných spoločností, ak bude pretrvávať záujem zo strany niektorých našich európskych kolegov, budeme ich žiadosti posudzovať spolu s EÚ.“

Je to pochopiteľné, Ukrajina nechce, aby jej krajinou tiekla komodita z Ruska, za ktorú jej nepriateľ inkasuje nemalé sumy od jej spojencov. Napriek tomu je otvorená riešeniam, ako plyn od Gazpromu prepraviť (a zinkasovať za to nemalé tranzitné poplatky) bez toho, aby mal počas prepravy cez Ukrajinu nálepku „ruský“.

Otvorené možnosti

Na stole sú momentálne dve hlavné možnosti ako zabezpečiť, aby plyn cez Ukrajinu naďalej tiekol. Z radov plynárov sa ozývalo, že by mohlo vzniknúť konzorcium európskych odberateľov z rôznych krajín, ktorí by odkúpili ruský plyn ešte predtým, než sa dostane na územie Ukrajiny.

Spoločnosti by si následne zabezpečili tranzitnú zmluvu s Naftogazom, ukrajinským prevádzkovateľom tamojších potrubí, a plyn by mohol naďalej tiecť v nezmenených objemoch.

Ide o podobné riešenie, aké prednedávnom predstavil maďarský MOL a ruský Lukoil.

Na pripomenutie - Kyjev v júni uvalil sankcie na ruskú rafinériu. Lukoil na Ukrajine stratil právo „užívať a nakladať“ s vlastným majetkom, rovnako ako s majetkom ku ktorému vykonával „úkony obsahovo zhodné s výkonom dispozičného práva“.

Keďže Lukoil zodpovedal za dodávku ropy až na hranice Maďarska s Ukrajinou, sankcie stopli tranzit komodity cez Ukrajinu. A to napriek tomu, že spoločnosť ropu v čase tranzitu nevlastnila. Maďarská skupina MOL tak s Lukoilom prekopala zmluvu a dohodla sa, že prevezme „vlastníctvo dotknutých objemov ropy na bielorusko-ukrajinskej hranici“, pričom bude niesť aj riziko tranzitu cez Ukrajinu.

Ropná kríza je zažehnaná. MOL obíde sankcie Kyjeva, s tranzitom pomôže Bielorusko

Mohlo by Vás zaujímať Ropná kríza je zažehnaná. MOL obíde sankcie Kyjeva, s tranzitom pomôže Bielorusko

Azerbajdžan

Druhou alternatívnou možnosťou, ako zabezpečiť, aby cez ukrajinské rúry naďalej tiekol do Európy plyn, je dohoda s Azerbajdžanom.

Má to však háčik. Fyzická preprava azerbajdžanského plynu cez Rusko a následne Ukrajinu je podľa plynárov nereálnou možnosťou.

V realite by vôbec nešlo o azerbajdžanský plyn, keďže európske spoločnosti majú uzavreté dlhodobé zmluvy s Gazpromom. Ruský plynárenský gigant by však mohol s azerbajdžanským dodávateľom spraviť takzvaný swap. Na dobu, kým bude plyn tiecť cez Ukrajinu, by sa majiteľom komodity stal Azerbajdžan, ktorý by po dosiahnutí slovensko-ukrajinskej hranice predal Gazpromu komoditu naspäť.

Ukrajinci by tak mohli deklarovať, že neprepravujú ruský plyn, zatiaľ čo Gazprom i európske spoločnosti by splnili svoje zmluvné dodávateľsko-odberateľské záväzky. Ruská rafinéria má napríklad so Slovenským plynárenským priemyslom (SPP) uzavretý kontrakt, ktorý platí až do roku 2034.

V rámci tohto riešenia teda hovoríme len o tom, že plyn by dostal iba počas tranzitu cez Ukrajinu prívlastok „azerbajdžanský“. Samozrejme, tento proces by sa odzrkadlil aj na výslednej cene komodity, keďže Azerbajdžan by z takejto operácie chcel taktiež niečo mať. S veľkou pravdepodobnosťou by to však bolo stále omnoho výhodnejšie ako ukončenie ukrajinskej trasy.

Cenovo najhorší scenár

Najhoršou alternatívou je, že tranzit cez Ukrajinu po roku 2024 nebude pokračovať. Hoci plynári z SPP avizujú, že majú zabezpečené diverzifikačné kontrakty [zmluvy, na základe ktorých SPP nakupuje objem plynu postačujúci na vykrytie zhruba 50 percent potrieb jeho zákazníkov na Slovensku. V prípade, že tento plyn nie je potrebný, ako je to teraz, keď funguje východná trasa, SPP plyn okamžite predáva a fyzicky na Slovensko nedochádza, pozn. red.] s viacerými dodávateľmi a nedostatok plynu počas nadchádzajúcej zimy nehrozí, vyšlo by to cenovo podstatne drahšie. No ani nie tak pre cenu samotnej komodity, ako kvôli omnoho drahšej preprave.

Len SPP, ktorý obsluhuje zhruba 65 percent slovenského trhu, uvádza, že by to stálo dodatočných zhruba 140 miliónov eur. Celkové dodatočné náklady na dodávky plynu pre Slovensko by sa mohli vyšplhať na úroveň okolo 200 miliónov eur.

„Rozdiel spôsobujú najmä tranzitné poplatky, pričom ešte nepoznáme ich finálnu výšku. Zároveň prerušenie dodávok zemného plynu bude mať zákonite za následok aj nárast cien na veľkoobchodných trhoch, a to najmä v našom regióne,“ uviedol v minulosti hovorca SPP Ondrej Šebesta.

Tranzit môže skončiť napriek tomu, že by na tom všetci prerobili

Hoci sa o pokračovaní tranzitu cez Ukrajinu rokuje, podľa interných zdrojov z odvetvia je pravdepodobnosť ukončenia dodávok ruského plynu vysoká.

Paradoxom je, že zachovanie status quo je najvýhodnejšie pre všetky zúčastnené strany. Rusko má príjmy z predaja komodity, Ukrajinci zase inkasujú nemalé peniaze za tranzit a zároveň im nehrozí, že Rusko zaútočí na ich plynovodnú infraštruktúru.

Pre Slovensko, Česko či Rakúsko je ruská alternatíva najlacnejšia, spoločnosti majú uzavreté dlhodobé zmluvy, výhodné sú aj tranzitné poplatky. Slovenský prevádzkovateľ siete Eustream má z tranzitu komodity cez slovenské územie takisto príjmy od krajín na západ od nás, zatiaľ čo v prípade, že by sa tok plynu obrátil a na Slovensko by dochádzal plyn inými trasami, poplatky by sme hradili my.

Šéf plynárenského zväzu: Ak sa zastaví tranzit cez Ukrajinu, sme na konci všetkých rúr

Mohlo by Vás zaujímať Šéf plynárenského zväzu: Ak sa zastaví tranzit cez Ukrajinu, sme na konci všetkých rúr

V tomto duchu sa pre Štandard vyjadril aj šéf Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský, podľa ktorého je pre Slovensko „najmä z hľadiska bezpečnosti dodávok pre jednotlivých odberateľov najjednoduchšie, aby východná trasa fungovala“, keďže je to pre nás „najjednoduchšie“ a aj „najlacnejšie“ riešenie.

Ak by sa tranzit cez Ukrajinu ukončil, išlo by de facto o lose-lose situáciu, keď prehrajú všetky zúčastnené strany. Či bude nejaká forma tranzitného kontraktu existovať aj po roku 2024, momentálne nie je jasné. Vyjednáva sa za zatvorenými dverami. Naposledy, keď sa v roku 2019 rokovalo o terajšej zmluve, Gazprom a Naftogaz podpísali päťročný kontrakt až 31. decembra, teda deň predtým, než vypršal ten predchádzajúci. Interné zdroje z odvetvia očakávajú, že to bude podobné aj tentokrát.