Šéf plynárenského zväzu: Ak sa zastaví tranzit cez Ukrajinu, sme na konci všetkých rúr

Začiatkom augusta vtrhla ukrajinská armáda na ruské územie. Momentálne okupuje zhruba tisíc štvorcových kilometrov ruského územia, pričom kontroluje aj mesto Sudža, kde je strategický bod pre tranzit ruského plynu na Slovensko a do ďalších krajín EÚ. Tok plynu cez potrubia sa na moment znížil a cena kvôli tomu veľmi rýchlo vyskočila nahor. Hrozba sa bytostne dotýka našej krajiny, keďže odtiaľ prichádza drvivá väčšina dovezeného plynu.

Redaktor Štandardu sa so šéfom Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richardom Kvasňovským zhováral o tom, čo to pre našu krajinu znamená, aká je budúcnosť ukrajinskej trasy, a tiež o tom, ako je Slovensko pripravené na jej prípadné narušenie.

Čo pre Slovensko znamenajú boje v okolí ruského mesta Sudža? Čo ho robí takým dôležitým strategickým bodom?

Dá sa povedať, že mesto Sudža je mediálne známy pojem od roku 2022, pretože je jediným funkčným tranzitným bodom, odkiaľ ruský plyn prichádza cez Ukrajinu do Európy, a teda aj na Slovensko.

Druhý bod - Sochranivka je odstavený, odkedy sa dostal do rúk ruskej armády počas bojov v roku 2022. V tom období zároveň došlo aj k fyzickému zníženiu objemu zemného plynu, ktorý sa cez Ukrajinu prepravoval.

Tranzitný bod?

Nachádza sa tam stanica, v ktorej sa meria objem plynu, ktorý prúdi každý deň týmto plynovodom. Je to dôležitá informácia pre odberateľov.

V Sudži sa teda dá tok plynu monitorovať. Aj zastaviť a pustiť?

Získate informácie, koľko plynu fyzicky prúdi. Samozrejme, je to dôležité aj z hľadiska merania tlaku v potrubí. Na to, aby plyn dokázal ísť tisíckilometrové vzdialenosti, musí mať dostatočný tlak. Slúžia na to kompresorové stanice, ktoré sú rozmiestnené pozdĺž trasy potrubia.

Sudža je navyše hraničným bodom v Rusku, z ktorého plyn odchádza ďalej na západ smerom do Európy.

Tieto tranzitné body sú vždy dôležité miesta, v ktorých dochádza k preberaniu zemného plynu od jedného tranzitného operátora k druhým operátorom. V každej krajine je nejaká spoločnosť, ktorá zabezpečuje tranzit plynu k distribútorom, ktorí ho dostávajú ku koncovým odberateľom. Disponuje takzvanou prepravnou kapacitou plynovodu, s ktorou môže komerčne obchodovať a prideľovať ju tomu, kto ju potrebuje a je ochotný za ňu zaplatiť.

Nakrátko boli prepravované objemy plynu cez Sudžu znížené pod dlhodobý priemer a cena vyskočila nahor. Vieme čo to zapríčinilo?

Európsky trh s plynom je mimoriadne volatilný a senzitívny na akékoľvek správy o udalostiach, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť tok plynu.

Také udalosti sa nemusia odohrať len geograficky blízko.

Možno si pamätáte, že počas minulého roku hrozil štrajk zamestnancov v austrálskej spoločnosti, ktorá je jednotkou na tamojšom trhu s LNG. A hrozilo, že dodávky, ktoré mali ísť z tohto miesta aj do Európy, by boli krátené. Trh to vyhodnotil tak, že je to riziko a automaticky išla cena nahor.

V aktuálnych dňoch sa hovorí o opravách a revíziách v rámci nórskeho plynovodného systému, ktoré prebiehajú každý rok. Samozrejme, tam sa takisto očakáva, že z Nórska pôjde do Európy menej plynu a je tam riziko, že cena sa aj z tohto dôvodu bude držať na vyšších úrovniach [aktuálne sa na burze pohybuje cena plynu zľahka pod úrovňou 40 eur za megawatthodinu, pozn. red.].

A ten fyzický pokles dodávok cez ukrajinskú trasu?

Veľmi pravdepodobne to mohlo byť spôsobené tým, že si rôzni európski obchodníci jednoducho objednali menej plynu.

Čo si myslíte o špekuláciách, že by Ukrajinci po tom, čo sa zmocnili Sudže, mohli prerušiť tok plynu Je to vôbec v ich záujme?

Myslím si, že aj v záujme bojujúcich strán je, aby tranzit ostal zachovaný, a aby táto mohutná plynovodná sústava, ktorá smeruje z východu na západ, ostala funkčná.

Špeciálne, keď hovoríme o ukrajinskej infraštruktúre si myslím, že je aj v záujme Ukrajiny aby bola plne funkčná a prepravovala plyn.

Jednak im to z technického hľadiska pomáha vyvažovať celú plynovodnú sústavu a tak majú istotu, že aj dodávky do jednotlivých regiónov, aj tých ťažko skúšaných, budú zabezpečené.

Na druhej strane to je zdroj príjmov a v konečnom dôsledku je to zaujímavé aj obchodne. Pred minulou zimou sme videli, že európski obchodníci v pomerne veľkej miere ukladali prebytočný plyn do ukrajinských zásobníkov. Ukrajinské podzemné zásobníky zemného plynu sú najväčšie v celej Európe. Disponujú kapacitou až 30 miliárd kubických metrov plynu, čo je napríklad viac ako šesťnásobok toho, čo Slovensko spotrebuje za rok.

Pre nás, aj pre Európu ako takú je dôležité, aby tá infraštruktúra ostala zachovaná, aby bol umožnený tranzit nejakého plynu. Nemusí to byť apriori ruský plyn.

Tento rok však európske spoločnosti neuskladňujú takmer žiaden plyn na Ukrajine...

Treba povedať, že európske zásobníky sú momentálne naplnené na viac ako 90 percent. Ešte nejaké miesto tam je, no nedá sa vylúčiť, že v ďalších týždňoch ako sa bude blížiť začiatok zimy, bude aj tok na Ukrajinu pomerne veľký a že európske spoločnosti využijú jej infraštruktúru.

Je tam určitá negatívna skúsenosť z tohto roka po jednom útoku na túto infraštruktúru zo strany ruskej armády, ale nedošlo k jej fatálnemu poškodeniu, takže je plne funkčná.

Ako som spomenul, trh je veľmi citlivý na akékoľvek informácie alebo možné škody, takže sa dá predpokladať, že sa to odzrkadlí v rozhodovaní európskych obchodníkov, a tamojšie zásobníky nevyužijú v takej miere ako vlani.

Vývoj napĺňania zásobníkov aj situácia na trhu sú veľmi podobné tomu, čo sme videli minulý rok, takže sa domnievam, že tie ukrajinské zásobníky budú využité. Do akej miery, to nevieme, ale určite tam bude plyn z Európy prichádzať.

Napriek týmto útokom, nevyvoláva väčšie obavy medzi slovenskými plynármi končiaci tranzitný kontrakt medzi Kyjevom a Moskvou?

Na základe verejne dostupných vyjadrení obidvoch strán je vylúčené, že kontrakt medzi Ruskom a Ukrajinou bude predĺžený.

Momentálne sa hľadajú iné alternatívy. Avšak také, ktoré by boli spojené s využitím ukrajinskej plynovodnej infraštruktúry. A ktoré by v konečnom dôsledku znamenali, že bude v dostatočnej miere udržaná bezpečnosť dodávok plynu do krajín Európskej únie, najmä do širšieho stredoeurópskeho regiónu.

Ovplyvní zabratie Sudže Ukrajincami možnú podobu konečnej dohody?

Ťažko sa mi to hodnotí. Fakty sú také, že napriek bojom v tejto oblasti nebola infraštruktúra zasiahnutá. Zdá sa, že obe strany ju považujú za dôležité aktívum.

Povedal by som, že nie je v ich záujme túto infraštruktúru extrémne poškodiť, pretože stále vytvára príležitosť byť v budúcnosti dodávateľom pre bonitný a veľký európsky trh. Dodávateľom môže byť teoreticky aj Ukrajina a ukrajinské spoločnosti, ktoré v posledných mesiacoch veľmi zintenzívnili domácu ťažbu.

Dá sa povedať, že vďaka domácej ťažbe dokáže byť vo výraznej miere sebestačná. Nedá sa vylúčiť, že Ukrajina sa v budúcnosti po skončení konfliktu stane exportnou krajinou pre zemný plyn. O Ukrajine sa hovorí ako o exportnej krajine napríklad aj v prípade rozvoja vodíka.

Napokon aj európski tranzitní operátori, ako slovenská spoločnosť Eustream, sa pripravujú aktívne na to, že časť tranzitnej plynovodnej sústavy sa v budúcnosti bude využívať aj na prepravu vodíka na väčšie vzdialenosti.

Hoci Ukrajina komunikuje, že zmluvu s Ruskom nechce predĺžiť, zdá sa, že je aj v jej záujme, aby tranzit cez jej plynovodnú infraštruktúru pokračoval...

Ukrajina chce byť čoraz väčšmi súčasťou Európskej únie a viac spolupracovať s jej krajinami. Toto je jedna z foriem hospodárskej spolupráce a bola by škoda nevyužiť infraštruktúru, ktorá bola budovaná desiatky rokov a dlhodobo dobre fungovala.

Dôležité to je aj z hľadiska ukrajinskej energetickej bezpečnosti, pretože Ukrajina vie vďaka tranzitnému plynovodu udržiavať stabilnú vlastnú plynovodnú sieť.

A v neposlednom rade je to aj ekonomická príležitosť, keďže vďaka veľkým skladovacím kapacitám a existujúcej fungujúcej infraštruktúre sa stáva zaujímavou pre európskych obchodníkov. Perspektívne tiež môže prostredníctvom potrubí vyvážať do Európy vlastnú produkciu zemného plynu a v budúcnosti teoreticky aj vodíka.

Keď otázku otočíme, prečo je v slovenskom záujme naďalej odoberať plyn ukrajinskou trasou?

Je to v našom záujme z niekoľkých hľadísk. Ide o vyskúšanú alternatívu s funkčnou a veľmi dobrou infraštruktúrou. Ďalšia vec je, že je to tá najprirodzenejšia cesta, akékoľvek iné trasy by boli z finančného hľadiska drahšie.

SPP [Slovenský plynárenský priemysel, pozn. red.] i ďalší slovenskí obchodníci vedia doviezť plyn z alternatívnych zdrojov, ale okrem ceny komodity by tam do hry vstupovali aj vyššie prepravné poplatky, keďže by ten plyn prúdil z iných smerov, cez viac krajín a dlhšou trasou.

Dôležité je to aj z toho hľadiska, že tu máme nejaký dlhodobý kontrakt, ktorý má SPP, ako hlavný hráč na trhu, uzavretý s ruským Gazpromom. Tento kontrakt sa realizuje primárne cez ukrajinskú infraštruktúru a je dobré, aby sa naplnil.

Využitie existujúcej infraštruktúry však neznamená, že ňou musí v budúcnosti prúdiť iba ruský plyn.

A z pohľadu Európy?

Pre Európu je významné najmä to, že ostane zachovaná ďalšia plynovodná trasa. Nord Stream 1 a 2 nefungujú, Jamal je takisto odstavený, dá sa povedať, že funguje len TurkStream a táto trasa, ktorá ide cez Ukrajinu.

Objem plynu, ktorý prichádza týmito trasami do Európy vytvára ponuku na trhu so zemným plynom, ktorý sa na ňom stretáva s určitým dopytom. Akonáhle odpojíte ďalšiu z týchto trás, tak prvé, čo sa automaticky stane je, že sa zvýšia ceny. Krátkodobo určite. Z dlhodobého hľadiska bude záležať na tom, ako rýchlo a či vôbec sa ten výpadok podarí nahradiť.

Vojna na Ukrajine sa jedného dňa skončí. Tieto trasy sa potom môžu naďalej využívať a môže nimi prúdiť dokonca viac plynu ako v súčasnosti a zvyšovať ponuku na trhu. A vyššia ponuka znamená, že aj na trhu budú priaznivejšie ceny, keďže tam bude viac konkurentov.

Čím viac bude zdrojových krajín, ktoré budú dodávať do Európy plyn, tým to bude mať priaznivejší vplyv na ceny.

Z toho, čo vravíte vyplýva, že problém sa netýka ani tak nedostatku samotných dodávateľov, ktorých je dosť, ale skôr dostatočných prepravných kapacít, najmä čo sa týka Slovenska...

My sme v prípade, že by sa mal zastaviť tranzit cez Ukrajinu, na konci rúry. Momentálne sme na začiatku rúry, pretože to, čo ide z východu cez nás pretečie a ide do ďalších krajín. Tak to bolo historicky, dá sa povedať 50 rokov.

Akonáhle sa trasy presmerujú a Európa sa bude zásobovať cez LNG terminály, vnútrozemské krajiny sa v tej chvíli dostanú do veľkej nevýhody, pretože nemáme priamy prístup k týmto terminálom, sú vzdialené stovky kilometrov, mnohokrát je medzi nami a tým terminálom viacero krajín, ktoré si diktujú svoje podmienky.

To všetko má vplyv na cenu, ale aj na bezpečnosť dodávok, pretože neviete, či dokážete doviezť objem plynu, ktorý potrebujete, keďže plynovody majú istú kapacitu a krajiny, cez ktoré vedú, takisto potrebujú pre seba nejaký objem plynu.

To, čo vravíte, znie nebezpečnejšie, než to, čo komunikujú plynári z SPP. Teda, že majú zabezpečených alternatívnych dodávateľov aj dostatočné prepravné kapacity a bez plynu by sme tak nemali ostať.

Nemyslím si to. Chcem jednoznačne povedať, že SPP je na najbližšie obdobie výborne pripravené. A z hľadiska energetickej bezpečnosti urobilo maximum, čo sa v tejto chvíli dalo pre odberateľov a slovenský trh spraviť.

Má nakontrahovanú dostatočnú kapacitu v zásobníkoch, má okrem ruského dodávateľa ďalších piatich dodávateľov a má zazmluvnené aj trasy, aby si tam udržiavali priestor na to, že keby došlo k zastaveniu (tranzitu cez Ukrajinu), aby ten fyzický tok prichádzal z iného smeru.

Treba si uvedomiť, že plyn musí v sústave neustále kolovať. V sústave treba stále udržiavať tlak, aby sa plyn dostal z miesta vyťaženia, alebo z miesta kde je uložený, na miesto spotreby.

Pre Slovensko je tak najmä z hľadiska bezpečnosti dodávok pre jednotlivých odberateľov najjednoduchšie, aby východná trasa fungovala, aj keď tam vôbec nemusí byť ruský plyn. To je pre nás to najjednoduchšie riešenie, ktoré zabezpečuje stabilitu a bezpečnosť dodávok pre všetkých.

A je to aj najlacnejšie riešenie, keďže teraz sme to my, kto inkasuje tranzitné poplatky, zatiaľ čo v prípade výpadku východnej cesty, by sme za tranzit platili my...

Áno, je to najlacnejšie. Je to z hľadiska všetkých spomenutých atribútov to najlepšie riešenie. Chcel by som však zdôrazniť, že cez ukrajinskú infraštruktúru nemusí tiecť za každých podmienok len ruský plyn.

Treba sa na veci pozerať aj pragmaticky. My sme v úplne inej situácii ako je západná Európa. Čo sa týka plynu, stredná a východná Európa je veľmi špecifická a niekedy mám pocit, že sa v tomto regióne pomerne málo oceňuje, čo všetko sa za veľmi krátky čas spravilo pre diverzifikáciu. Napriek tomu jednoducho nie sme v stave, aby sme mohli vyhlásiť, že sme stopercentne nezávislí od ruského plynu.

Je zaujímavé, že rakúska OMV len nedávno vyhlásila presný opak, teda nezávislosť od ruského plynu. Komunikuje, že by mohla od kontraktu s Gazpromom v prípade ukončenia tranzitu cez Ukrajinu odstúpiť a stále bude mať dostatok plynu od alternatívnych dodávateľov.

A Rakúšania majú zároveň obrovský problém s Nemeckom a jeho zvýšeným tranzitným poplatkom. Rakúsko je jednoducho v takej istej pozícii ako každá iná vnútrozemská krajina. V maximálnej miere musí využívať ostatné prepojenia, ktoré má, a dovážať plyn z LNG terminálov, ktoré sú rôzne vzdialené. A stojí ich to peniaze naviac.

Áno, tie alternatívne kontrakty majú, ale ak sa bavíme o cenovom hľadisku, tak vám povedia, že sa od ruského plynu vedia odrezať, ale bude to drahšie.

Takže je to skôr taká „reputačná“ komunikácia.

Asi áno. Zemný plyn hrá v každej krajine inú úlohu. Na Slovensku je úloha plynu pomerne veľká. Aj vďaka tomu, že sme druhou najplynofikovanejšou krajinou v EÚ po Holandsku, máme lepšiu kvalitu ovzdušia, napríklad v porovnaní s juhom Poľska, kde sa ťaží a využíva uhlie.

Máme jeden z najlepších energetických mixov v Európe. Slovensko je v prvej šestke krajín, ktoré majú najmenej emisnú energetiku v EÚ a omnoho lepšiu ako Poľsko, Česko či Nemecko, ktoré sa hrdí množstvom zapojených obnoviteľných zdrojov energie. U nás má zemný plyn významné postavenie najmä vo vykurovaní a v priemysle.

Ešte by som sa vrátil k SPP a zabezpečeným prepravným kapacitám. Čo vravíte na to, že Nemci obmedzia garantovanú kapacitu odovzdávacej stanice Brandov v Krušných horách na zhruba 25 miliónov kubíkov plynu denne? Môže sa stať, že bude tuhá zima, nejaká krízová situácia, a že jednoducho napriek zmluvám k nám ten plyn nedôjde, lebo bude potrebný v Nemecku?

Nechcem to komentovať, keďže sa to týka iných krajín, ale chcem k tomu povedať jednu dôležitú vec.

Súčasťou spoločného trhu v Európe, aj v oblasti energetiky, je solidarita. Takéto rozhodnutia ju poškodzujú. Z toho vyvstáva otázka, že pokiaľ nastanú krízové situácie, či táto európska solidarita bude naozaj fungovať.

To je presne dôvod, prečo hovoríme, že východná tranzitná trasa je odskúšaná, funguje, a je pre nás najjednoduchšia. Tie ďalšie alternatívy nemáme fyzicky vyskúšané na kompletné zásobovanie nášho trhu. Mali by ísť, malo by to fungovať, ale nemáme to odskúšané.

Nemôžu sa dodávky plynu na Slovensko v prípade čierneho scenára ukončenia tranzitu cez Ukrajinu zadrhávať aj na regazifikačných kapacitách v Poľsku? Je reálne, že by sa k nám dostal nejaký plyn touto severnou trasou? Momentálne totiž všetko, čo príde do Poľska, spotrebujú Poliaci...

Je reálna. Tento prepoj chce využívať ZSE [Západoslovenská energetika, pozn. red.], ktorá sa dohodla na dodávkach LNG z USA cez terminál v litovskej Klaipede. Je to diverzifikačný kontrakt do výšky 30 percent spotreby ich zákazníkov. Môžeme povedať, že je to taká prvá väčšia lastovička, ktorá by mala ísť smerom ku nám, pretože toto prepojenie s Poľskom sa už využíva, ale predovšetkým ním tečie plyn smerom do Poľska.

Takže v prípade nejakého čierneho scenára je aj táto trasa reálna.

Hovoríme o dodávkach od roku 2025. Samozrejme, je to postavené na tom, aby sa to využívalo, aby to bola pre Slovensko alternatíva. Navyše je tam potenciál na výrazné rozšírenie tejto trasy, pri dostatočných investíciách až dvojnásobne.

Každá z takýchto alternatív je aj obchodnou možnosťou pre európske spoločnosti, ako dostať plyn z miesta, kde ho nadobudnú, na miesto, kde sa spotrebuje. To napríklad znamená, že rôzni obchodníci môžu komoditu nakúpiť v Klaipede a aj vďaka tomuto prepojeniu ju budú vedieť dodať svojmu klientovi, povedzme v Rumunsku.

Čiže spustenie tejto trasy má spomínané hlavné aspekty, ale na prvé miesto by som dal energetickú bezpečnosť.

Na záver by som sa ešte možno vrátil ku kontraktu, ktorý má SPP uzavretý s Gazpromom. Existuje nejaká iná cesta, ktorou by ruská rafinéria vedela dodať plyn na Slovensko, ak by vypadla ukrajinská alternatíva?

Myslím si, že je krajne nepravdepodobné, že by Gazprom vedel plnohodnotne nahradiť ukrajinskú trasu nejakými inými alternatívami.