Jaroslav Daniška

Slobodní jednoznačne vyhrali voľby v Rakúsku. K vláde sa skôr nedostanú, ale oplatí sa počkať. Ľudovci vraj opatrne uvažujú o Schüsselovom riešení z roku 2000. Vtedy dokázali vytvoriť vládu s Haiderom, hoci ľudovci (ÖVP) skončili až tretí za slobodnými (FPÖ). O dva roky Schüssel triumfálne vyhral voľby. Alebo Sebastian Kurz, ktorý vytvoril vládu s FPÖ v trumpovskom roku 2017.

Prvýkrát ukázal nad Haiderom prevahu Schüssel, druhýkrát nad Kurzom nemecký establišment. Do tej istej rieky sa nedá opakovane vstúpiť. Ale podstatnejšie je niečo iné.

Napriek komunizmu, napriek vyše storočiu od konca spoločnej monarchie je nám Rakúsko stále politicky a mentálne najbližšia západná krajina. Možno preto, že samotná Rakúska republika až taká západná nie je. Nie v zmysle kultúrnom, náboženskom, civilizačnom, historickom: o tom nemôže byť pochýb rovnako vo Viedni ako u nás. Ale v zmysle politickom. Presnejšie, v automatickom kopírovaní súčasných západných trendov, kde demokracia slúži na výmenu strán pri moci, ale nie na výmenu vlády, ako to vidíme najnovšie v Londýne, dlhodobo v Paríži aj v Berlíne.

Starmer vyhral voľby, ale vládne akoby sa volal Rishi Sunak. Macron strieda premiérov – raz doľava, raz mierne doprava, ale všetci sú liberáli a v tom podstatnom sa nemenia. Nemecko je úplne čistý príklad toho istého, či vládne SPD so Zelenými a FDP, alebo strany CDU/CSU s SPD, stále to vyjde narovnako.