Vzťahovať by sa mala nakoniec aj na knihy, tlačoviny, časopisy, noviny, ale aj na ubytovanie v cestovnom ruchu, vstup do fitnes centier a na športové podujatia, čo si presadili koaliční partneri. "Ja musím nájsť vždy nejaký kompromis, aj keď ako ministra financií ma to vždy stojí peniaze z toho balíka," dodal Kamenický. Vysvetlil, že tri percentá DPH sú asi 1,5 miliardy eur a každá jedna položka, pri ktorej sa zníži DPH, stojí nejaké peniaze.
Základná sadzba DPH sa má od budúceho roka zvýšiť z 20 na 23 percent, viaceré položky však budú zaradené do nižšej 19-percentnej alebo najnižšej 5-percentnej sadzby.
"Cucnú" si aj z energofiriem
Plány zdanenia energetických firiem na spôsob, ktorý finančné domy poznajú v podobe bankového odvodu, sa však rozplynuli. Z odvodu plánovalo ministerstvo získať 156 miliónov eur. Stúpnuť mal z 4,4 percenta na 30 percent z hrubých ziskov.
Ako priznal minister financií, mimoriadny odvod sa v tomto odvetví nemôže zaviesť. Dôvodom je memorandum o porozumení so Slovenskými elektrárňami ešte z čias predchádzajúcej vlády, na základe ktorého sa na niekoľko rokov zafixovali ceny elektriny na Slovensku.
Bývalá vláda sa zaviazala, že firme v týchto rokoch nezavedie špeciálne zdanenie, inak by musela spätne doplácať stovky miliónov eur. V konečnom dôsledku by sa na mimoriadnom odvode podľa Kamenického vybralo menej a vo výsledku by teda štát bol v mínuse.
V rámci rozpravy však financmajster pripustil, že v hľadáčiku štátu sa ocitli dividendy energofiriem. Podľa jeho slov sa majú na tejto zložitej situácii tieto bohatšie firmy podieľať, pričom v súvislosti s tým spomenul aj mobilných operátorov.
Vláda musí ústupky kompenzovať. Doplatia na to bohatší
Aby bolo možné už presadené korekcie v balíku schváliť, musí sa nájsť zdroj príjmov, ktorý výpadok vykompenzuje. Najjednoduchšou cestou by malo byť výraznejšie zdanenie firiem.
Právnické osoby s príjmom nad päť miliónov eur by mali od budúceho roka platiť zvýšenú sadzbu dane 24 percent, namiesto pôvodne navrhovaných 22 percent. Aktuálne platia všetky firmy daň z príjmu na úrovni 21 percent.
"Toto nám prinesie dodatočné zdroje [300 miliónov eur, pozn. red.], tu zdaníme dodatočne aj energofirmy," podčiarkol Kamenický s tým, že štát bude z týchto firiem požadovať aj dividendy, ktoré v minulosti nečerpal. Bližšiu predstavu však ešte nešpecifikoval.
Hlbšie do vrecka sa má siahnuť aj ľuďom so skutočne vysokým príjmom, čo by malo priniesť do rozpočtu ďalší obnos peňazí. Podľa ministra sa to dotkne "najbohatších manažérov". Konkrétne pôjde o ľudí s príjmom vyšším ako 10-tisíc eur mesačne. "Zvyšujeme sociálne odvody, ten maximálne zdaniteľný základ zo sedemnásobku na 11-násobok priemernej mzdy. To je opatrenie, ktoré nám prinesie asi 88 miliónov eur," vyčíslil.
Doteraz sa odvody platili maximálne z mesačného príjmu 10,7 tisíca eur. Zo zárobku prevyšujúceho túto sumu sa už odvody neplatili. Po novom sa strop šplhá k sume necelých 16-tisíc eur.
Kamenický pripustil ešte možnosť malých úprav, napríklad zníženie DPH na výrobky pre celiatikov či na plienky. Nemalo by však už ísť o veľké zmeny. "Ja som povedal, už nepokračujme v tejto diskusii, lebo to bude donekonečna. Musíme uzavrieť konsolidačný balík," zdôraznil.
Poslanci sa v utorok dohodli, že o dvoch právnych normách, ktoré s balíkom súvisia, budú hlasovať už 3. októbra.
Do programu schôdze zaradili aj návrh novely zákona o minimálnej mzde
Nielen návrh zákona o minimálnej mzde, ale aj vetovaná novela zákona o vodách sa dostali do programu 19. schôdze Národnej rady. Poslanci sa im majú venovať hneď po prerokovaní konsolidačného balíka.
Minimálna mzda by sa podľa návrhu mala zvýšiť na úroveň najmenej 60 percent priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. "Prvýkrát by sa mala minimálna mzda takto vyrátať pre rok 2026," vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o minimálnej mzde z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Zaradenie minimálnej mzdy do programu nie je náhoda. Podľa ministra práce Erika Tomáša ide o jednu z podmienok strany Hlas, aby podporila konsolidáciu. Okrem rýchlejšieho zvyšovania minimálnej mzdy to bolo aj dofinancovanie samospráv.
Situácia na strane miest a obcí, ktorých sa konsolidačné opatrenia takisto negatívne dotknú, je náročná. "Mestá nedokážu zostaviť svoje rozpočty na rok 2025," upozornila Únia miest Slovenska, ktorá preto ministerstvo financií žiada o chýbajúce informácie k zostaveniu rozpočtov miest.
Dodala, že potrebe konsolidácie rozumie. Pripomenula však, že samospráva sa vždy správala zodpovedne a vznik súčasných problémov nemohla ovplyvniť. "Predpokladáme, že v krátkej dobe sa doriešia otvorené otázky o celkovej štruktúre konsolidačných opatrení a dôjde k príprave zákona o štátnom rozpočte pre rok 2025," uviedol prezident únie Richard Rybníček.
Zostavenie rozpočtov v mestách bude podľa neho zložité, pretože priestor pre zvyšovanie vlastných príjmov samospráv je obmedzený. "Preto bude možné zostaviť rozpočty v mestách a riešiť vzniknutú situáciu len pomocou zo strany štátu," uzavrel Rybníček.
