Poradca Fica pre mimovládky: Nechceme stigmatizáciu, ale verejnosť musí vedieť, kto ich financuje

Na Slovensku máme niekoľko desiatok mimovládnych organizácií, ktoré túto právnu formu využívajú na politický aktivizmus, často sú platené zo zahraničia a prezentujú názory, s ktorými väčšina slovenskej spoločnosti nesúhlasí, tvrdí Dalibor Jurášek, ktorý pracuje na Úrade vlády v Zbore poradcov premiéra Roberta Fica a podieľal sa aj na príprave kontroverznej legislatívy o politických mimovládkach.

Problematické sú podľa neho najmä tie, ktoré sa venujú bezpečnostnej politike, geopolitike a kultúrno-etickým témam. Jurášek ich označuje za aktivistov a lobistov, transparentné zverejňovanie ich financovania by podľa neho prispelo k štandardnému demokratickému fungovaniu.

„Hoci zastupujú menšinu spoločnosti, verejne majú optickú väčšinu. Majú omnoho väčšie zastúpenie v médiách a významné financovanie zo zahraničia, donedávna aj zo štátnych zdrojov,“ tvrdí. „Zahraničné financovanie a progresívne mediálne nastavenie deformuje verejnú diskusiu. Spôsobuje to následne množstvo problémov, ako je polarizácia spoločnosti.“

Na Úrade vlády sa venujete príprave novej legislatívy ohľadom mimovládok, ktorá vzbudila kontroverzie a veľkú nevôľu zo strany občianskeho sektora. Mimovládky Via Iuris, Zastavme korupciu a Transparency International nedávno vyzvali na dialóg vzhľadom na nové pravidlá transparentnosti. Ako to dopadlo?

Samozrejme, dialóg vítame, s niektorými mimovládnymi organizáciami sme diskutovali už predtým, aj na neformálnej báze. Poznáme ich požiadavky, napokon, boli aj verejne formulované a nejakým spôsobom ich aj zohľadňujeme. Na druhej strane však treba povedať, že doba, keď si mimovládky dokázali presadiť takmer všetko, sa už skončila. Vítame teda diskusiu, ale posledné slovo budú mať legitímne zvolení politici.

Za najväčší problém navrhovanej legislatívy označovali mimovládky – vrátane charitatívnych združení – práve tú nepríjemnú nálepku „organizácií so zahraničnou podporou“. Čo s tým?

Ja s týmto označením nevidím problém, považujem ho za neutrálne, objektívne a založené na faktoch. Prekvapuje ma, že to niektorí vnímajú ako stigmatizáciu, keďže toto označenie je neutrálne. Niekto ho môže vnímať pozitívne, iný negatívne, ale určite naším cieľom nie je niekoho stigmatizovať. Aj keď si kupujete potraviny, je dôležitá informácia, či sú slovenské alebo zahraničné z druhého konca sveta. Vníma to niekto ako stigmatizáciu? Naopak, značky zo zahraničia mnohí považujú za kvalitnejšie.

Tu však ide o mimovládny sektor, to je niečo iné…

Keď niekto ovplyvňuje verejné dianie, je pochopiteľné, že občania majú právo vedieť, za čie peniaze sa to deje. Vnímame však rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorý v takomto označovaní vidí problém. Aj keď rozsudok rešpektujem, považujem ho za aktivistický, vo svojej doktorskej práci aj podrobne argumentujem, prečo si to myslím. Spomínané označenie však vo finálnej verzii zákona s najväčšou pravdepodobnosťou nebude.

Bude tam iné označenie alebo nejaký ekvivalent?

S najväčšou pravdepodobnosťou tam žiadne označenie nebude. Naším cieľom je, aby bolo transparentne zverejnených čo najviac dát o mimovládkach, aby si ich každý analytik, novinár či akademik mohol vyhľadať a následne prísť s vlastnými kategorizáciami.  

Zďaleka nie všetky mimovládne organizácie majú politický charakter. Väčšina mimovládok sa venuje oblastiam ako je napríklad charita, šport, mládež, pomoc pre onkologických pacientov a podobne. Aj im prekážalo, ak by mali byť označené tou visačkou, ktorá evokuje akéhosi zahraničného agenta.