Eva Struhárňanská

Ministerka Dolinková v piatok oznámila svoju demisiu a vymenovala niekoľko úspechov vo funkcii. Išlo však len o dotiahnutie opatrení (človek sa už búri označovať všetko za reformy), ktoré začali vlády pred ňou. Skutočné problémy zdravotníctva ostávajú nevyriešené a neriešené. Tlejú a niekde horia.

Horšie je, že pri niektorých prezentovaných úspechoch ministerka dokonca nehovorila úplnú pravdu.

Tvrdenie, že vláde sa podarilo opraviť "zbabranú reformu nemocníc", je viac ako prehnané. Kabinet si s reformou nevie rady, uvedomuje si, že rušenie oddelení vedie k tomu, že lekári nemajú záujem o menšie nemocnice a pacientom v regiónoch klesá dostupnosť zdravotnej starostlivosti, lebo nové ambulancie sa tam neotvárajú. Preto ministerka posunula reformu na budúci rok, ale šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko otvorene hovorí, že reforma začne platiť najskôr v druhom polroku 2026, čo už je hraničný dátum, aby neprepadli peniaze z plánu obnovy.

Rovnako je nekorektné prezentovať 150 nových slovenských medikov ako budúce posilnenie nášho zdravotníctva, keďže netušíme, koľkí budú chcieť ostať pracovať v našich schátraných alebo aj nových nemocniciach. Do cudziny ich "nevytláčajú" len peniaze, často sú to iné dôvody, vzťahy, technické zariadenie, školenia. Je to často najmä o ľuďoch. Napríklad sa už dnes medici sťažujú na stiesnené podmienky, v ktorých nemajú dostatočný priestor na prácu s pacientom a boli proti takýmto zmenám.