Pekný úsmev nestačil. Čo viedlo ku koncu Dolinkovej

Ministerka Dolinková v piatok oznámila svoju demisiu a vymenovala niekoľko úspechov vo funkcii. Išlo však len o dotiahnutie opatrení (človek sa už búri označovať všetko za reformy), ktoré začali vlády pred ňou. Skutočné problémy zdravotníctva ostávajú nevyriešené a neriešené. Tlejú a niekde horia.

Horšie je, že pri niektorých prezentovaných úspechoch ministerka dokonca nehovorila úplnú pravdu.

Tvrdenie, že vláde sa podarilo opraviť „zbabranú reformu nemocníc“, je viac ako prehnané. Kabinet si s reformou nevie rady, uvedomuje si, že rušenie oddelení vedie k tomu, že lekári nemajú záujem o menšie nemocnice a pacientom v regiónoch klesá dostupnosť zdravotnej starostlivosti, lebo nové ambulancie sa tam neotvárajú. Preto ministerka posunula reformu na budúci rok, ale šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko otvorene hovorí, že reforma začne platiť najskôr v druhom polroku 2026, čo už je hraničný dátum, aby neprepadli peniaze z plánu obnovy.

Rovnako je nekorektné prezentovať 150 nových slovenských medikov ako budúce posilnenie nášho zdravotníctva, keďže netušíme, koľkí budú chcieť ostať pracovať v našich schátraných alebo aj nových nemocniciach. Do cudziny ich „nevytláčajú“ len peniaze, často sú to iné dôvody, vzťahy, technické zariadenie, školenia. Je to často najmä o ľuďoch. Napríklad sa už dnes medici sťažujú na stiesnené podmienky, v ktorých nemajú dostatočný priestor na prácu s pacientom a boli proti takýmto zmenám.

A potom sú tu peniaze. V zdravotníctve chýba aktuálne vyše 300 miliónov eur, ktoré si bude musieť nový minister vyžiadať od správcu štátnej kasy. Nedostane ich skôr, než predstaví opatrenia, ako chce efektívnejšie míňať peniaze v zdravotníctve. Ministerka Dolinková si síce určité opatrenia pripravila, v stredu o nich mala rokovať koaličná rada a potom ich mala prezentovať na vláde, ale zrejme sa jej nepodarilo presvedčiť ani koaličných partnerov. Nezabúdajme, zdravotníctvo má Hlas, financie kontroluje Smer.

To je tretí rozmer, týka sa politiky. Nejde len o vzťahy vo vláde (Hlas – SNS, prípadne Smer – Hlas), ale aj pomery vo vnútri Hlasu. Dolinková bola blízka Tomášovi Druckerovi, to je najliberálnejšia časť Hlasu aj celej koalície.

Ak sa novým ministrom zdravotníctva stane nominant Matúša Šutaja Eštoka (a nie Druckera), povedie to aj k posilneniu tvrdšieho krídla Hlasu.

Uvidíme, či sa otázka zdravotníctva neprepojí s obsadením šéfa parlamentu, škatule sa môžu hýbať, oplatí sa počkať.

Prejdime k praktickým otázkam, ktorých tieň sa bude ťahať aj ponad nástupcu pani Dolinkovej.

Státisícová pokuta od eurokomisie

Najväčšou finančnou pohromou, ktorý pred rezortom a vládou stojí, je pokuta od Európskej komisie. Nemocnice dnes platia dodávateľom s oneskorením ôsmich mesiacov. Podľa európskej smernice by to malo byť do dvoch mesiacov.

Eurokomisia preto v apríli 2023 zažalovala našu krajinu na Súdnom dvore EÚ. Ten 19. septembra dospel k záveru, že Slovensko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice EÚ o oneskorených platbách. Ak sa novému ministrovi nepodarí docieliť, aby nemocnice platili načas, eurokomisia môže podať ďalšiu žalobu, v ktorej však už bude požadovať peňažné sankcie.

Za to, že štátne nemocnice neplatia načas faktúry, hrozí Slovensku paušálna jednorazová pokuta najmenej 700-tisíc eur. Penále za každý deň, kým nedôjde k nápravným opatreniam, môžu dosiahnuť až 50-tisíc eur.

Médiá sa Dolinkovej na riešenia pýtali celé mesiace, ale zmohla sa len na všeobecnú odpoveď, že treba oddlžiť nemocnice a nastaviť systém tak, aby dostávali zaplatené za hospitalizácie toľko, koľko potrebujú.

Riešením je sfunkčniť systém DRG bez výnimiek a dier, ktorý by presne určil, koľko majú nemocnice za hospitalizáciu dostať. O to sa odchádzajúca ministerka výrazne nepričinila, hoci ide o prvý bod memoranda, ktoré s Lekárskym odborovým združením podpísala vláda Eduarda Hegera. Aktuálne platí DRG len pre niektoré skupiny a zdravotné poisťovne to aj tak obchádzajú samostatnými zmluvami s riaditeľmi nemocníc – politickými nominantmi. Nikto nevie, kedy bude systém platiť ako celok, zatiaľ na to nie sú peniaze.

Bez tohto platobného mechanizmu sa nemocnice stále budú zadlžovať, lebo poisťovne im budú platiť málo. Sme jediný štát EÚ, v ktorom ešte DRG nefunguje.

Má blízko k súkromníkom v zdravotníctve

Hoci strana Hlas sľubovala silný štát, do riadiacich pozícií sa po nástupe Dolinkovej dostali v zdravotníctve viacerí ľudia blízki Agelu a Pente. Médiá už tradične svietia najmä na Pentu, ale Dolinkovej „vklad“ je zvlášť viditeľný, pokiaľ ide o Agel.

Mesačník Medicína, ktorý patrí do mediálneho domu News and Media Holding finančnej skupiny Penta, v auguste s odvolaním sa na tri nezávislé zdroje informoval o tom, že ministerka zdravotníctva sa pred parlamentnými voľbami údajne stretávala s vlastníkom Agelu Tomášom Chrenekom a riešili nominácie v rezorte. 

Malo ísť napríklad o menovanie šéfa sekcie implementácie plánu obnovy a odolnosti na ministerstve zdravotníctva Mateja Ovčiarku alebo Adama Kalužaya, ktorý má na starosti implementáciu sieťového riadenia nemocníc.

Záujem vzbudilo aj menovanie Matúša Jurovýcha za člena predstavenstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Vo firmách, v ktorých pôsobil, sa nezaoberal zdravotným poistením. V minulosti robil pre spoločnosť Penta, čo okamžite médiá začali spájať s jeho novou funkciou vo VšZP. Ukázalo sa to ako slepá stopa, keďže Jurových už vyše sedem rokov pre Pentu nepracuje. Podstatne zaujímavejšie sú jeho väzby s Michalom Pišojom, generálnym riaditeľom spoločnosti Agel. Poukázal na ne Štandard.

Pochybnosti spustil aj Dolinkovej nominant na šéfa VšZP Michal Ďuriš, ktorého po pol roku odvolala pre nedostatočné výsledky. Podľa zdrojov agentúry SITA odišiel so zlatým padákom v hodnote 47 600 eur. Stalo sa tak v čase, keď štátna poisťovňa odhaduje, že na konci roka skončí v strate 95 miliónov eur.

Ministerka v reforme nemocníc preradila do vyššej kategórie bratislavskú Nemocnicu Bory, ktorá patrí skupine Penta, a Kardiocentrum Agel Košice-Šaca. Odvolala sa pritom na odporúčanie kategorizačnej rady. Neprekážalo jej, že dve členky rady boli v konflikte záujmov, lebo majú napojenie na finančnú skupinu Penta, čo zákon zakazuje. Opozícia preto v tejto veci podala aj podnet na Generálnu prokuratúru SR.

Otázky si vyslúžila aj za to, keď nemocnici Penty v Spišskej Novej Vsi ako jedinej cez dodatok predĺžila termíny na výstavbu, aby neprišla o 40 miliónov eur z plánu obnovy. V tomto prípade by sme mali byť zmierliví, veď platí, že každého strateného eura pre zdravotníctvo by bolo škoda.

O Dolinkovej konci niečo napovie aj to, kto príde po nej. Či sa podľa väzieb nového ministra bude dať vyčítať, do akej miery Dolinkovej koniec súvisel s tým, že si súkromníci v zdravotníctve vybavujú účty.

Najmä ak je tu ešte jeden dlh – štátu voči Bratislavčanom. A tým je veľká moderná nemocnica, na ktorú nám ponúkla zdroje EÚ.

Zarezala nemocnicu v hlavnom meste

Medzi prvé výrazné kroky Dolinkovej v rezorte patrilo aj rozhodnutie o tom, kde v Bratislave bude stáť nová univerzitná nemocnica. Rozhodnutie to bolo zvláštne, keďže predchádzajúce vlády sa uznesením zaviazali, že stavať sa bude na Rázsochách.

Ministerka sa rozhodla prestavať nemocnicu v Ružinove. Na základe analýzy, ktorú odmietla sprístupniť verejnosti, hoci daňových poplatníkov stála 70-tisíc eur. Hoci to prezentuje ako úspech, ide len o kresbičky, rezort nemá realizačnú dokumentáciu ani stavebné povolenia.

Ružinov je na takúto investíciu absolútne nepripravený, nejde ani o nový projekt. Dolinková zaplatila 84-tisíc eur firme Amberg Engineering Slovakia, ktorá projekt Rázsoch len prekreslila na ružinovskú nemocnicu. Na univerzitnú nemocnicu tam ani niet dosť miesta. Najskôr by sa musel zbúrať zimný štadión a vyvlastniť niektoré pozemky, mestské zastupiteľstvo ešte nemá súhlas so stavbou na novom pozemku. Zbúranie a postavenie nového štadióna sú investície za desiatky miliónov eur – úplne zbytočné, vláda na ne zatiaľ tiež nevyčlenila peniaze.

Hlasy z prostredia mestských poslancov aj lekárskej obce dnes už mimo záznamu s presvedčením hovoria, že v Ružinove žiadna univerzitná nemocnica stáť nebude. Ministerka týmto krokom opäť oddialila výstavbu najdôležitejšieho zdravotníckeho zariadenia, ktoré produkuje polovicu lekárov, ktorí po vyštudovaní ostanú na Slovensku.

Reprofoto: Nadácia Zastavme korupciu

Potopila ambulancie, pacienti budú platiť viac

Od ministerky Dolinkovej sa veľa čakalo najmä v ambulantnom sektore. Hoci nemá medicínske vzdelanie, dlhé roky pôsobila ako predsedníčka Zväzu ambulantných poskytovateľov, ktorý združuje špecialistov.

Ordinácie pneumológov, detských psychiatrov či dermatovenerológov očakávali, že im v programovej vyhláške výrazne pridá peniaze. Dolinková začiatkom roka ešte všade hovorila, ako je jej úlohou „vyboxovať“ pre zdravotníctvo viac peňazí.

Nielenže vymohla pre špecialistov len šesťpercentné zvýšenie, ale vlastným rozhodnutím ešte aj nemocnice vopred odsúdila na stratu 83 miliónov eur, keď im v rozpore s radami ministerstva financií určila presne o toľko peňazí menej.

Zatiaľ čo ambulancie si chýbajúce peniaze vyberú priamo od pacientov v podobe rôznych kreatívnych poplatkov, nemocnice sa neustále zadlžujú – v každom kraji sú aktuálne štátne nemocnice najväčším dlžníkom voči sociálnej poisťovni – čo opäť zaplatíme pri ich oddlžovaní z daní.

Na snímke lekári vychádzajú z anesteziologickej ambulancie Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana v Prešove. Foto: TASR/František Iván

Pri nelegálnych poplatkoch sa ešte pristavme, lebo na ich vyriešenie stačilo vydať vyhlášku. V nej by ministerka určila, za čo si smú ambulantní lekári pýtať peniaze od pacientov a koľko a za čo už nie.

Namiesto toho ministerka robí nepochopiteľný audit poplatkov – teda zisťuje, kde a koľko si lekári pýtajú. Dokument mal byť hotový do septembra, ale verejnosť jeho výsledky stále nevidela. Zrejme sa ani nedá zostaviť, lebo lekári dnes robia aj výkony, aké v minulosti ešte neboli. Odborníci poukazujú, že najskôr treba dokončiť nový cenník, podľa ktorého zdravotné poisťovne preplácajú lekárom výkony. Ak štát nie je schopný zaplatiť za celý výkon, v ďalšom kroku by mal určiť, koľko si budú pacienti doplácať – tak si lekári nebudú môcť pýtať ľubovoľné ceny a pacienti budú vopred vedieť, koľko zaplatia.

Znepriatelila si zdravotníkov

Že situácia mala len negatívne gradujúci vývoj, možno vidieť na aktuálnej kríze. Nie je náhoda, že Dolinková odchádza deň po schválení konsolidačného balíčka. Sama už priznáva, že v takejto atmosfére nedokáže napĺňať beztak vágne programové vyhlásenie vlády.

Lekári aj zdravotné sestry upozorňovali, že so spomalením valorizácie platov nesúhlasia. Napriek tomu ju koalícia v plnom počte schválila. Teraz si ponesie dôsledky.

Zdravotníci nad 50 rokov – ktorých je v systéme polovica – môžu zo dňa na deň vypovedať nadčasy. Potom nebude možné zostaviť pracovné zmeny. Nasledujúce dni hrozí, že nebude mať kto pracovať v nemocniciach, Dolinková pred tým v piatok priamo varovala.

Vláda takto ušetrí na platoch zdravotníkov jednotky miliónov eur. Ide o zbytočný konflikt. Keby sme zakázali prepoisťovacie kampane, mali by sme k dobru len za minulý rok 5,6 milióna eur, a keby sme za CT a MR vyšetrenia platili rovnaké sumy ako v susednom Česku, získali by sme v tomto roku ďalších osem miliónov eur.

Už ani nehovoriac o zmenách ako centrálny nákup liekov pre nemocnice, neduplikovanie laboratórnych vyšetrení či platby za invazívne zdravotnícke pomôcky na úrovni Česka – to sú úspory v desiatkach miliónov eur.

Uvedomuje si to aj šéf zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer), ktorý v posledných dňoch pre viaceré médiá uviedol, že Dolinková mala so zdravotníkmi o znižovaní platov vopred hovoriť a stretnúť sa s ich zástupcami.

Keď to zhrnieme, za pani Dolinkovou nie je dôvod plakať. Slzy v očiach vyvoláva stav zdravotníctva a neustále zlyhávanie všetkých vlád s problémom zásadnejšie pohnúť.