Praotcovia ekonómie by hodili do americkej urny prázdny lístok

Zámorská veľmoc jedno storočie odbúravala prekážky voľnému obchodu. Tento kurz sa začal meniť s nástupom Donalda Trumpa do prezidentského kresla v roku 2016. Označil sa za „muža ciel“ a začal ich uvalením na dovoz práčok a solárnych panelov, potom sa zameral na oceľ a hliník a nakoniec sa pustil do obchodnej vojny s Čínou.

To všetko by však v prípade Trumpovho víťazstva bolo len predohrou jeho ďalších krokov. Dáva zelenú recipročným opatreniam, ktoré dorovnávajú clá na americký tovar uvalené obchodnými partnermi, a sľubuje zvýšiť colné sadzby na čínsky dovoz na 60 percent.

Najviac obáv však vzbudzuje jeho prísľub uvaliť plošné 10- až 20-percentné clá na všetok dovoz, ktorý navodzuje dojem obchodnej vojny s celým svetom.

Harrisová s Bidenom idú po stopách Trumpa

Súčasný prezident, Trumpov nástupca a víťaz volieb v roku 2020, demokrat Joe Biden, ochranársky kurz svojho predchodcu nezmenil. Platí to aj o jeho viceprezidentke Kamale Harrisovej, ktorá zvádza s Donaldom Trumpom súboj o Biely dom. Niekdajší konsenzus o voľnom obchode sa tak do USA nevráti. Či vyhrá republikán, alebo demokratka.

Spojené štáty za Bidena pokračovali v ochranárskej politike najmä v prípade Číny, keď uvalili drastické clá na elektromobily, batérie, solárne panely a viaceré kľúčové suroviny. Práve postoj k Číne ako k hlavnej strategickej hrozbe je jednou z mála vecí, na ktorých sa demokrati a republikáni zhodujú.

Americký protekcionizmus posledných rokov negatívne ovplyvňuje starý kontinent a vyvoláva trenice s EÚ, ktorá je zďaleka najväčším obchodným partnerom Spojených štátov, keď sa hodnota zobchodovaných tovarov pohybuje nad jedným biliónom eur. To je takmer dvakrát viac ako medzi Washingtonom a Pekingom.

Clá voči Číne nútia Európanov zaviesť vlastné opatrenia, aby ochránili domácich výrobcov pred záplavou čínskeho tovaru, ktorý sa do USA nedostane. Príkladom sú nedávne prísne clá EÚ na čínske elektromobily.

Bolesť spôsobuje kontinentu aj zákon s názvom Inflation Reduction Act (IRA). Ten zahŕňa dotačné schémy, ktoré do USA lákajú zahraničné firmy.

Očakáva sa, že Harrisová, ktorá v prípade IRA zohrávala kľúčovú úlohu, bude v Bidenových šľapajach pokračovať. Ten sa o nej vyjadril, že „obaja spievajú z jedného notového zápisu“. Hoci sama kritizuje Trumpove protekcionistické obchodné návrhy, jej doterajšie kroky voči voľnému obchodu svedčia proti nej. A jej vyjadrenia signalizujú, že bude do USA naďalej vábiť zahraničné investície, bude podporovať americkú výrobu a inovácie a čoraz viac sa strategicky vymedzovať voči Číne.

Americkým občanom a firmám to najmä dvihne ceny niektorých produktov. A spojencom to bude naďalej spôsobovať bolehlav, keďže budú čeliť dileme, či sa nechať zaplaviť presmerovaným čínskym tovarom, alebo zvyšovať clá a zdražovať tak svojim občanom tovar. A hoci IRA zatiaľ nespôsobil masový exodus európskych firiem do zámoria, ďalšie dotačné stimuly v USA by mohli ešte viac rozložiť tunajší krehký priemysel.

V súťaži o to, kto postaví obchodu vyššiu hrádzu, vedie Trump

Zatiaľ čo Harrisová bude v prípade zvolenia pokračovať v Bidenovej hospodárskej politike, Trump hrozí, že pôjde ešte ďalej. Exprezident vníma ako problém veľké obchodné deficity, keďže Amerika importuje viac, než exportuje. Tvrdí, že jeho krajinu „už dlho využívajú iné štáty“, ktoré profitujú z predaja Američanom. A tí strácajú prácu v domácich podnikoch, ktoré nie sú schopné dovezenému tovaru cenovo konkurovať.

Práve v tom však podľa liberálnych praotcov ekonómie spočíva sila obchodu, keď každý robí to, čo vie relatívne najlepšie a najefektívnejšie, a potom si strany tovar vymenia. Medzi Trumpom a Harrisovou by si vyberali len veľmi ťažko.

Hoci je ich modelová predstava v dnešnom svete zdeformovaná, roky liberalizácie obchodu so sebou priniesli rýchly hospodársky rast. Ten by sa s nástupom Trumpa a jeho colného hurikánu vo viacerých častiach sveta spomalil.

Ak by exprezident splnil zhruba to, čo sľubuje, priemerná sadzba cla v USA by vzrástla z minuloročných 2,3 percenta na závratných 17 percent, čo by bolo najviac od veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia.

Takéto vysoké clá by počas nasledujúcich rokov zrýchlili rast cenovej hladiny v USA o niekoľko percent a hospodársku produkciu znížili zhruba o jedno až dve percentá, najmä ak by obchodní partneri uvalili na americký tovar recipročné opatrenia.

Trump si pripravuje vyjednávaciu pozíciu

Práve ochota spojencov uchýliť sa k odvetným krokom je jedným zo základných otáznikov, od ktorých sa bude odvíjať dosah prípadnej Trumpovej politiky na USA aj celý svet.

Rovnako je otázne aj to, do akej miery sú Trumpove predvolebné sľuby len prípravou manévrovacieho priestoru na vyjednávanie s obchodnými partnermi. Hoci hovorí, že v prípadne rozpútania obchodnej vojny by Amerika ťahala za dlhší koniec, Spojené štáty by odvetné clá boleli.

Ľudia, ktorí sa okolo Donalda Trumpa pohybovali, majú na tieto otázky rôzne názory. S Trumpom v prezidentskom kresle sa dá čakať ostrá obchodná politika voči Číne. A v prípade zvyšku sveta možno predpokladať zmes rokovaní a nakoniec mierne zvýšenie ciel, ktoré však nebudú dosahovať hodnoty komunikované pred voľbami. Vo výhode budú pravdepodobne tie krajiny, ktoré budú zdieľať hospodársku politiku USA voči Číne.

Spojenci USA by v takom prípade nemuseli pristúpiť na závažnejšie odvetné opatrenia z dvoch dôvodov. Na jednej strane by s veľmocou ochotne kooperovali pre čoraz väčšie obavy z ekonomického vplyvu Číny. Druhým dôvodom je, že svet sa v ostatných dvoch rokoch stal nebezpečnejším. A spojenci v prvej línii potrebujú bezpečnostný dáždnik USA viac ako kedykoľvek predtým.

Čo by znamenala obchodná vojna s USA

Hoci sa všetky Trumpove pompézne vyjadrenia nemusia pretaviť do reality, Európska únia už podnikla strategické kroky pre prípad, že by exprezident opätovne zasadol do Bieleho domu. V prípade radikálnych ciel zo strany USA plánuje EÚ odpovedať „rýchlo a tvrdo“.

Takéto verejné avízo však svedčí skôr o tom, že Únia si – podobne ako Trump – pripravuje lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Obchodná vojna s USA je v čase dvoch horúcich konfliktov na Ukrajine a na Blízkom východe to posledné, čo si starý kontinent môže dovoliť.

Produkcia v dvadsiatich krajinách, ktoré prijali euro, sa môže v dôsledku Trumpom navrhovaných ciel a napätia na trhu znížiť až o jeden percentuálny bod. To by znamenalo de facto stagnáciu ekonomiky celej eurozóny, keďže tá rastie len veľmi pomaly.

Medzinárodný menový fond zase vymodeloval scenár, v ktorom desaťpercentné clá neuvalili len USA, ale aj eurozóna a Čína. Odhaduje, že ak sa vyššie clá stanú realitou do polovice roku 2025 a ovplyvnia okolo štvrtiny svetového obchodu, v budúcom roku to spomalí globálnu ekonomiku o 0,8 percenta a v roku 2026 až o 1,3 percenta.

Takáto obchodná vojna by s určitosťou pretvorila aj podobu medzinárodného obchodu. Toky tovarov medzi Spojenými štátmi a ich hlavnými obchodnými partnermi by sa v závislosti od odvetných opatrení mohli trvalo znížiť až o štyri percentá. A atraktivita Číny ako obchodného partnera by medzi krajinami globálneho Juhu čoraz rýchlejšie rástla.