Tri dôvody, prečo myšlienka rodičovského dôchodku neodíde

Lenže myšlienka rodičovského dôchodku len tak neodíde a ani sa politicky nestratí. Z troch dôvodov.

Ako minister Drucker zatĺkal

Prvým dôvodom, prečo myšlienka rodičovského dôchodku nezmizne, je to, že kto chce zdôvodniť jeho zrušenie, musí nehanebne zatĺkať, zavádzať či rovno klamať a najmä všakovakým splietaním skrývať podstatu toho, čo sa stalo. A to je vidieť. A zatĺkačovi nemusí byť príjemné, keď mu jeho podvod pripomínajú.

Naposledy som si to všimol v rozhovore Štandardu s ministrom Tomášom Druckerom. Keď Drucker dostal otázku na zrušenie rodičovského dôchodku, tak najprv popieral, že niekto na to doplatil, a použil cynickú, lživú frázu, že rodičovský dôchodok bol predsa nahradený trinástym dôchodkom.

To ako keby povedal, že nie je problém, že štát zrušil príspevok na motocykel občanovi, veď ten príspevok bol iba nahradený príspevkom jeho bohatšiemu susedovi na auto.

Tí, pre ktorých je výhodný plnohodnotný trinásty dôchodok, a tí, pre ktorých je výhodnejší rodičovský dôchodok, sú predsa odlišné skupiny dôchodcov.

Plnohodnotný trinásty dôchodok v rovnakej výške 600 eur pre všetkých sa zaviedol navyšovaním dovtedajšieho, nazvime  ho neplnohodnotného, trinásteho dôchodku. Ten bol koncipovaný sociálne, teda viac sa myslelo na chudobnejších dôchodcov. Pohyboval v rozsahu od 50 eur (u najbohatších) do 300 eur (u najchudobnejších).

Zavedením plnohodnotného trinásteho dôchodku sa každému ten neplnohodnotný navyšoval do 600 eur. Ak bol bohatý, navyšovalo sa mu to z 50 na 600, teda o 550 eur. Ak bol chudobný, tak z 300 na 600, teda iba o 300 eur. Teda platí, že čím bol dôchodca bohatší, tým viac zmenou neplnohodnotného trinásteho dôchodku na plnohodnotný získal.

U rodičovského dôchodku platí, že čím má dôchodca viac detí, pracujúcich na Slovensku, tým je na tom lepšie.

A čo sa stane, keď sa súčasne zavádza plnohodnotný trinásty dôchodok a zruší rodičovský?

Získajú na tom všetci bezdetní dôchodcovia. Tí bohatší z nich môžu mať čistý zisk až 550 eur ročne.

Pre jednodetných dôchodcov je zmena stále výhodná. Dvojdetní sa ale poväčšine už dostávajú do straty. Trojdetní a viacdetní utrpia značné straty, ktoré sa počítajú v stovkách eur ročne a niekedy presiahnu tisíc eur.

A nezabúdajme dôležitú vec. Tí dôchodcovia s väčším počtom detí sú často chudobnejší ako tí s menej deťmi či bezdetní, a to práve preto, lebo sa rozhodli mať viac detí. Teda sa nemohli toľko venovať svojej pracovnej kariére.     

Nechajme prehovoriť predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha: „Faktické takmer zrušenie rodičovského dôchodku ešte viac posilní relatívne prerozdelenie smerom k vyššie príjmovým penzistom, čo sú zároveň dôchodcovia s menším počtom detí.“

Teda pánovi ministrovi Druckerovi treba pripomenúť, že jeho vláda sa v dôchodkovej politike postavila na stranu bohatších proti chudobnejším. Teda spravidla proti tým, čo majú viac detí. Teda proti tým, čo sa najviac zaslúžili o to, že je dôchodky vôbec z čoho vyplácať.

Prečo došlo k tejto zvrátenosti? Kvôli egu jednej politickej strany, a to Hlasu, ktorý mal plnohodnotný trinásty dôchodok v programe. Minister Drucker je ministrom práve za Hlas.

Na takúto zvrátenosť sa tak ľahko nezabúda. Preto rodičovský dôchodok neupadne do zabudnutia.

Problém s protiústavnosťou zrušenia rodičovského dôchodku

Ďalším dôvodom pre neupadnutie rodičovského dôchodku do zabudnutia je to, že jeho zrušenie je pravdepodobne protiústavné. Rodičovský dôchodok je totiž, i keď nie pod týmto menom, zakotvený v ústave. Pracujúce dieťa má právo asignovať časť svojich odvodov alebo daní rodičovi k dôchodku.

Pred časom som upozornil na to v Štandarde. Rodičovský dôchodok totiž formálne nebol úplne zrušený, ale de facto áno. A to tak, že miesto sumy 1,5 percenta z odvodov pracujúceho dieťaťa dostane dôchodca dve percentá zo zaplatenej dane z príjmu dieťaťa.

Tak sa stane, že rodičovský dôchodok dôchodcu sa zmenší zhruba na sedminu či iba desatinu pôvodného, čo je mizivá čiastka.

Argumentoval som  vtedy, že asignácia mizivej sumy jedno euro 50 centov alebo dve eurá 70 centov mesačne (a takto tragicky majú vyzerať po novom rodičovské dôchodky) predsa nemožno vydávať za naplnenie ústavného práva. Naplnenie ústavného práva nemá byť výsmechom.

S ďalším argumentom protiústavnosti prišiel v Štandarde Patrik Daniška, ktorý si všimol, že tu budú tisíce pracujúcich detí žijúcich dôchodcov, ktoré nebudú môcť asignovať svojim rodičom vôbec nič, pretože neplatia žiadnu daň. Týka sa to všetkých pracujúcich detí, ktoré majú nižšie platy a zároveň poberajú daňový bonus za svoje deti, a teda po odpočítaní odpočítateľnej položky a daňových bonusov za svoje deti je suma, z ktorej majú platiť daň, nula.

Teda tu budú tisíce ľudí, ktorým bude ústavné právo asignovať časť daní alebo odvodov svojim rodičom upreté. To je fakt, ktorý sa nedá poprieť.

Toto pochopilo napríklad KDH, ktoré ohlásilo, že zrušenie rodičovského dôchodku napadne na Ústavnom súde. S tým možno len súhlasiť.

Takže o rodičovskom dôchodku sa ešte bude hovoriť.

A ešte je tu ďalší dôvod.

Keď sa pre KDH stáva rodičovský dôchodok alfou a omegou

Tretím dôvodom, prečo sa o rodičovskom dôchodku bude naďalej hovoriť, je fakt, že v slovenskom parlamente sa stále nachádzajú strany, ktoré chcú mať rodičovský dôchodok v programe. V minulom období to mala v programe len Sme rodina. Jej minister Milan Krajniak v Hegerovej vláde ho aj za mojej skromnej asistencie presadil, ale vo voľbách sa strana už do parlamentu nedostala.

Teraz sú za rodičovský dôchodok dokonca dve parlamentné strany. KDH a SNS.

Predsedovia oboch strán, Andrej Danko a Milan Majerský, sa v nedeľu stretli v diskusii v relácii O 5 minút 12. Došla reč i na rodičovský dôchodok.

Andrej Danko v zásade pokorne priznal, že na záchranu rodičovského dôchodku, ktorá sa mu podarila pred rokom, dnes už jeho strana nemala síl a že zahlasovala za konsolidačný balíček, aby nepadla vláda.

O tom, či SNS tú silu mala alebo nemala, nebudem teraz diskutovať. Do budúcnosti je podstatné, že rodičovský dôchodok SNS stále považuje za dobrú myšlienku a stále sa k nej hlási.

Milan Majerský Danka za nepodržanie rodičovského dôchodku kritizoval. Od Danka bolo pekné, keď povedal, že „starí členovia KDH boli pri tvorbe rodičovského dôchodku, napríklad pán Palko“. Patrí sa, aby som sa Dankovi za ocenenie môjho prínosu k rodičovského dôchodku poďakoval, čo týmto robím.

Potom Majerský povedal, že „rodičovský dôchodok by mal byť alfou a omegou dôchodkového systému“.

Vzhľadom na históriu rodičovského dôchodku som v tej chvíli pocítil značné zadosťučinenie. Ešte ako člen KDH som v roku 2007 predstavil myšlienku rodičovského dôchodku a navrhoval som, aby si ju KDH osvojilo a dalo si ju do programu. Stretol som sa iba s nekonečným odmietaním. Za dianie v roku 2007 Majerský, samozrejme, nemôže. Ale o tej histórii by mal vedieť.

Zhruba po jednom desaťročí sa pomaličky a nesmelo KDH začalo o tú myšlienku zaujímať. To už som bol mimo KDH a KDH bolo mimo parlamentu.

KDH teda napokon prešlo dlhú cestu od odmietania k „alfe a omege“. Koho by to nepotešilo. Škoda len, že to trvalo skoro osemnásť rokov.

Ale tak ako v prípade SNS, tak aj v prípade KDH je teraz rozhodujúce to, že KDH chce v budúcnosti rodičovský dôchodok jednoznačne podporovať. Majerský dokonca povedal, že pre KDH „budú otázky ohľadom rodičovského dôchodku závažné aj v prípade prípadných budúcich rokovaní o zostave vlády SR“. To sú značne zaväzujúce slová.

Skoro sa chce povedať, vstanú noví bojovníci. Ale to už som si len tak zažartoval.

Skrátka, z uvedených dôvodov si myslím, že rodičovský dôchodok sa niekedy vráti.