Prečo je rušenie rodičovského dôchodku zverstvo
Tieto ostré slová sú úplne namieste. Plnohodnotný 13. dôchodok je totiž zarovnanie doterajšieho, takzvaného neplnohodnotného 13. dôchodku do sumy 606 eur. Výška neplnohodnotného 13. dôchodku klesala s výškou obvyklého dôchodku z priebežného piliera. To znamená, že na dorovnanie sa vynaložilo najviac prostriedkov na najbohatších dôchodcov. A k tomu všetkému likvidáciou RD sa berie najviac dôchodcom s viacerými deťmi, ktorí sú spravidla tými chudobnejšími.
Budem citovať výrok predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha: „Faktické takmer zrušenie rodičovského dôchodku ešte viac posilní relatívne prerozdelenie smerom k vyššie príjmovým penzistom, čo sú zároveň dôchodcovia s menším počtom detí. Nie je pritom zrejmé, prečo vzniká taká náhla potreba dodatočných plošných dotácií akurát pre túto skupinu dôchodcov.“
Áno, načo je to dobré?
Veď je to zverstvo.
Podvod s asignáciou dane z príjmu
Skutočným pľuvancom do tváre dôchodcov - rodičov bude nahradenie RD asignáciou dvoch percent z dane z príjmu pracujúcich detí. Bude to suma, ktorá bude šesťkrát, sedemkrát či desaťkrát nižšia, ako bola výška RD, v závislosti od príjmu dieťaťa.
Ba čo horšie. Pribudnú tisíce rodičov, ktorí nebudú môcť dostať od svojho pracujúceho dieťaťa vôbec nič, lebo pracujúce dieťa poberá daňový bonus za svoje nezaopatrené deti, a po odrátaní bonusu od vypočítanej dane nezostane nič. Iba nula. A dve percentá z nuly je nula.
Trolling odporcov rodičovského dôchodku
Od odporcov RD, najmä politikov Smeru a Hlasu zvyknem počúvať, že veď čo, nejakých 18 či 20 eur za dieťa mesačne k dôchodku dôchodcu z biedy nevytrhne.
Naozaj? A prečo sa potom vládni politici tvária, že RD nerušia, len vraj menia? A keď tá zmena znamená, že namiesto 18 či 20 eur bude RD dve eurá 70 centov, tak to toho dôchodcu z biedy vytrhne?
Ďalšou námietkou proti RD, a to nielen zo strany politikov Smeru a Hlasu, ale aj politikov progresívno-liberálnych, bolo to, že RD sa nedostáva za dieťa, ktoré pracuje a platí odvody v zahraničí. Vysvetľujem, že to je spravodlivé, lebo filozofia RD je tá, že ide o spravodlivú odmenu rodičov za to, že vychovali deti, ktoré odvodmi plnia pokladnicu slovenskej Sociálnej poisťovne, nie pokladnice v iných krajinách.
Ak politici zo Smeru a Hlasu uvádzali túto námietku proti RD, tak po likvidácii RD budú úplne smiešni, lebo popri dôchodcoch, ktorí nedostávali RD za dieťa pracujúce v zahraničí, tu budeme mať ešte ďalšie tisíce dôchodcov, ktorí nedostanú ani tú žobračenku dve - tri eurá, hoci ich deti pracujú na Slovensku. A bude to preto, lebo tie deti poberajú daňový bonus za svoje deti a preto neplatia žiadnu daň, a teda asignovať dve percentá rodičovi niet z čoho.
Problém s ústavnosťou likvidácie rodičovského dôchodku
V tejto súvislosti sa objavuje problém s ústavnosťou likvidácie RD. Ústava SR garantuje existenciu prídavného dôchodku, na ktorý má dôchodca nárok, ak vychoval dieťa pracujúce na Slovensku, pričom dané dieťa s tým súhlasí.
Teraz bude otázkou, či mizivú sumu dvoch, troch (alebo ešte menej) eur možno považovať za naplnenie tohto ústavného práva. Domnievam sa, že nie. Môže z toho byť ešte veľmi zaujímavý ústavný spor.
Osemnásť rokov zápasu za rodičovský dôchodok
Niekedy v týchto dňoch to bude osemnásť rokov, odkedy som začal premýšľať a potom i písať o potrebe RD (škoda, že som si nepísal denník).
Za tie roky som nadobudol jednu dôležitú skúsenosť. V otázke dôchodkov liberálni progresívci a socialisti zo Smeru medzi sebou bojujú. Tí prví preferujú čo najsilnejšie postavenie II., teda sporivého, piliera, tí druhí nechcú meniť priebežný pilier.
Ale liberálov a socialistov spája to, že podľa nich dôchodkové zákony vôbec nemajú riešiť otázku detí. Preto za celé roky jedni i druhí odmietali myšlienku rodičovského dôchodku, ktorá otázku práva na dôchodok spájala s otázkou detí dôchodcu.
Liberáli majú totiž k téme prehnane individualistický prístup. Každý sa postará o svoj dôchodok sám, investuje časť svojich odvodov v nejakých fondoch, ktoré podnikajú kdekade, pričom bezpečnosť týchto investícií je otázna. Rodinné súvislosti neradi vnímajú.
Socialisti sú za priebežný a iba priebežný pilier, lebo ten im umožňuje tváriť sa, že o peniaze na dôchodky sa postarala vláda. Že to je vláda, ktorá dáva dôchodky.
O tom, že peniaze vláda berie z odvodov detí mnohých dôchodcov, sa cudne mlčí. Preto liberálov a socialistov spája nechuť k RD, lebo ten vnáša do veci jasno.
Za dôchodky nevďačíme vláde, ale rodinám, ktoré vychovávajú deti.
Preto to bol malý zázrak, že sa vôbec podarilo RD pred pár rokmi presadiť. Bolo to možné len preto, že sa v minulom volebnom období vo vláde vyskytla strana Sme rodina Borisa Kollára, ktorá mala ministra Milana Krajniaka.
A keďže vládny program vzniká tak, že strany si presadzujú svoje programové priority, tak Sme rodina presadzovala RD. A v záujme pokračovania spoločnej vlády zahlasovali za RD i liberálni poslanci z OĽaNO (dnes hnutie Slovensko, pozn. red.), SaS a Za ľudí.
Ale veru nerobili to radi.
V odpore proti rodičovskému dôchodku sa radi spoja liberáli i socialisti
Na jeseň 2020 som sa stal členom medzirezortnej pracovnej komisie ministerstva financií a ministerstva sociálnych vecí, ktorá mala posudzovať pripravovanú dôchodkovú reformu. Súčasťou reformy mal byť aj RD, preto som prijal ponuku ministra Krajniaka stať sa členom komisie.
Za ministerstvo financií boli členmi liberálni ekonómovia, ktorí boli, pochopiteľne, fanúšikmi II. piliera a dávali nám najavo, že RD neuznávajú. Jeden z nich sa teraz angažuje v Progresívnom Slovensku. Na zasadnutí hovoril čosi v tom zmysle, že návrhy v reforme sa delia na tie „odborné“ a tie druhé, „politické“, čiže neodborné. Čím myslel rodičovský dôchodok.
Pritom ekonómia je veľmi košatý strom a RD má svoje opodstatnenie, vyplývajúce i zo svetovej ekonomickej vedy. Ale on i jeho kolegovia neboli nastavení na počúvanie.
Preto aj zrušenie RD, ktoré urobili socialisti, v zásade až tak nevyrušilo ani liberálnych progresívcov.
Preto po tom, čo strana Sme rodina ostala mimo parlamentu, niet relevantnej politickej sily, ktorá by si vzala RD za svoju politickú prioritu.
Človek by aj pochopil potrebu šetrenia na výdavkoch štátu, lebo Ficova vláda naozaj čelí zvýšenému štátnemu dlhu. Preto by som aj pochopil, ak by vláda RD o čosi znížila. Lenže krutosť, ktorú ukázala Ficova vláda voči dôchodcom, rodičom pracujúcich detí, spočíva i v tom, že na rozdiel trebárs od daňového bonusu, ktorý len o čosi znížila, rodičovský dôchodok zlikvidovala úplne.
A mimoriadnosť tej krutosti vidno ešte z jednej veci. Daňový bonus vláda znižovala tak, aby sa to bohatých dotklo viac ako chudobnejších. Lenže zrušenie RD v spojitosti s jarným schválením 13. dôchodku znamená, že sa peniaze presúvajú od chudobnejších dôchodcov k bohatším, ktorí to nepotrebujú! Aby bohatí boli bohatšími a chudobní chudobnejšími. A platia to deti tých chudobnejších dôchodcov.
No zverstvo.
Rodičovský dôchodok chcú obyčajní ľudia
Pýtate sa, kto tu vlastne chce rodičovský dôchodok? Nuž, ľudia.
Ten, kto podporuje RD, sú obyčajní ľudia žijúci si svoje životy, vychovávajúci svoje deti. A podporujú to i pracujúce deti, ktoré cítia, že keď platia z odvody na dôchodky z prvého piliera pre všetkých ľudí, tak by mali mať možnosť aspoň trochu najprv uprednostniť svojich vlastných rodičov.
O tom je rodičovský dôchodok.
To, že jasná väčšina obyvateľov Slovenska podporuje RD, vyplýva aj z prieskumu, ktorý si denník Štandard dal robiť a zverejnil ho už pred tromi rokmi.
Napriek všetkému som optimistom
Aj keby bol teraz rodičovský dôchodok zrušený, ostávam optimistom. História rodičovského dôchodku, diskusia o ňom, najmä za posledné roky, a praktická skúsenosť s ním zachovali stopu, ktorú nebude jednoduché zmazať.
Rodičovský dôchodok sa v nejakej forme raz opäť vráti. Pretože je prirodzenou odpoveďou na demografickú krízu, ktorá len tak ľahko neodíde.
Samozrejme, pre jeho návrat budeme musieť veľa urobiť.
