Americký novinár Matt Taibbi: Tlak úradov na sociálne siete sa začal po zvolení Trumpa
Keď Elon Musk v októbri 2022 kúpil spoločnosť Twitter (neskôr premenovanú na X), jeho zámery boli jasné: nerobil to preto, aby zvýšil svoje bohatstvo, ale aby Twitter premenil na globálnu platformu pre slobodu prejavu.
Keďže už niekoľko rokov kritizoval politiku „moderovania obsahu“ sociálnej siete, okamžite po uzavretí kúpy pozval novinárskeho veterána Matta Taibbiho a niekoľko ďalších nezávislých novinárov, aby preskúmali internú korešpondenciu Twitteru.
Ako uviedol Taibbi v nedávnom rozhovore, Musk „chcel, aby verejnosť vedela, do akej miery platformy ako Twitter cenzurujú svojich vlastných zákazníkov“. Výsledkom boli dnes už známe súbory Twitter Files.
"Spočiatku," hovorí Taibbi, „sme mali len veľmi matnú predstavu, že by v tom mohol byť nejaký vládny aspekt.“ Je pritom dôležitý právny kontext v Spojených štátoch: hoci spoločnosti spravujúce sociálne médiá ako súkromné subjekty môžu legálne cenzurovať obsah na svojich platformách, americká ústava výslovne zakazuje vláde „obmedzovať slobodu prejavu“ – t. j. vykonávať cenzúru.
Taibbi mal podozrenie, že by mohol existovať určitý vplyv vlády na to, čo Twitter cenzuruje, no nepredpokladal, že by mohol byť veľmi rozsiahly. „Na úplnom konci sme si mysleli, že by sa možno objavil jeden alebo dva listy od FBI, v ktorých by navrhovali [Twitteru], aby sa držal ďalej od tohto alebo tamtoho príbehu.“ Zistil však niečo nečakané.
Dňa 29. septembra som sa zúčastnil na pomerne nezvyčajnom druhu politického zhromaždenia vo Washingtone. Matt Taibbi bol jedným z rečníkov, ktorí sa zišli – z celého politického spektra – aby upozornili na viaceré znepokojujúce politické trendy na Západe. Patril k nim nekonečný prúd Američanmi vedených zahraničných vojen, politické weaponizovanie súdneho systému („lawfare“) a nárast štátom podporovanej cenzúry, keďže vlády sa čoraz viac snažia „kontrolovať naratív“. Po Taibbiho plamennom prejave o nebezpečenstvách modernej cenzúry a cnostiach amerického ducha vzdoru som mal možnosť položiť mu len niekoľko otázok o jeho skúsenostiach s prácou na Twitter Files.
Čo najhoršie ste zistili ohľadom interakcie vlády so spoločnosťami prevádzkujúcimi sociálne médiá, najmä Twitter?
Aby sme to pochopili, môžeme to porovnať s tým, čo sa stalo v roku 1989, keď FBI poslala list hip-hopovému hudobnému vydavateľstvu Priority Records, v ktorom sa sťažovala na pieseň, ktorú vydalo. Skupina sa volala NWA a pieseň obsahovala text "F--- the police" a výzvy na násilie voči polícii. FBI teda poslala list hudobnému vydavateľstvu a povedala, viete, násilie je zlé a nemali by ste takéto veci vydávať. FBI v podstate vyjadrila nesúhlas s vydaním nahrávky. Bol to len jeden list súkromnej spoločnosti – a stal sa z toho veľký celoštátny škandál.
Pretože to bolo vnímané ako pokus o vládnu cenzúru?
Áno. A teraz, roky neskôr, sme v súvislosti s Twitterom prezerali tisíce listov – od FBI, Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA (DHS), Centrum globálnej angažovanosti USA, Foreign Influence Task Force – všetkých týchto rôznych agentúr. A neposielali len listy – posielali tabuľky plné mien, jedno za druhým, stovky, dokonca tisíce účtov. Samozrejme, že nepovedali "zakážte toto" alebo "odstráňte tamto". Povedali len: "Toto je na vaše zváženie," alebo nejakú podobnú frázu.
Vyvíjali tlak.
Presne tak. Bolo to jasné. A potom sme zistili, že tá istá byrokracia, tie isté agentúry – FBI, Úrad riaditeľa národnej spravodajskej služby (DNI), DHS – mali týždenné stretnutia s pravdepodobne 25 najväčšími technologickými platformami a mali brífingy o obsahu. Zahŕňalo to aj takzvané brífingy OGA, teda "iných vládnych agentúr". Takže do niektorých z týchto vecí bola zapojená dokonca aj CIA. Vzbudzuje to hrôzu.
O akom časovom rámci hovoríme? Kedy sa to všetko začalo?
Začalo sa to v roku 2017 po zvolení Trumpa. Prvou zámienkou bola kauza Russiagate – "Musíme zastaviť ruské zasahovanie" a podobne. Napriek tomu, že Twitter interne už vykonal vyšetrovanie a niečo s tým robil. To je vlastne zaujímavé – interné kontroly Twitteru pre takéto veci sú v skutočnosti naozaj dobré, už to vyraďovali. Senát však chcel túto záležitosť nafúknuť – a tak sa to vlastne začalo. Ale po roku 2020 sa to naozaj zrýchlilo.
Prečo teda?
Najmä vzhľadom na príbeh o laptope Bidenovho syna Huntera Bidena. A naozaj to urýchlil 6. január.
Po nepokojoch zo 6. januára Trumpovi zakázali prístup na Twitter, hoci je sporné, či on sám urobil niečo, čím by ich podnietil. Nedávno som totiž videl tweety, ktoré v ten deň poslal – potom, čo ľudia už vtrhli do Kapitolu – a v ktorých svojich stúpencov vyzýval, aby rešpektovali políciu a zostali pokojní. Čo nám môžete povedať o rozhodnutí Twitteru zablokovať ho?
Druhá, tretia a štvrtá správa z Twitter Files je o tom, ako dospeli k rozhodnutiu zablokovať prístup Trumpovi. Kľúčovou vecou, ktorú treba pochopiť, je, že na jeho zablokovanie nemali dosť dôvodov. Neporušil ich podmienky používania služby. Takže sa potrápili: "Čo budeme robiť? Ten chlap naozaj nikoho nepodnietil k násiliu." Takže museli nanovo definovať "podnecovanie" – v podstate ho definovať ako formu "stochastického" terorizmu.
Ide o ten koncept, že ak niečo poviete určitým spôsobom, niekto to môže považovať za podnecovanie. A tak používali túto holistickú predstavu o tom, k čomu celá vaša osobnosť, celé vaše politické smerovanie podnecuje ľudí. A to je to, čo nakoniec urobili. V skutočnosti existuje tweet alebo text, ktorý sme našli, kde sa píše: "No Vio" (žiadne porušenie) – neexistuje žiadne porušenie. Ale museli niečo vymyslieť.
Podarilo sa vám získať prístup k niektorým z týchto rozhovorov, v ktorých sa snažili niečo vymyslieť?
Áno, mali sme všetky interné správy spoločnosti. Počas veľmi krátkeho obdobia sme sa mohli pozrieť takmer na všetko. A potom sa veci trochu skomplikovali.
Čo sa stalo?
No, asi na týždeň nám dali pár notebookov a povedali: "Hľadajte." Takže sme si všetko pozerali – viete, čety na Slacku (interné správy), všetko – a mali sme len taký krátky čas na správy z obdobia ôsmich mesiacov. Potom nám dali nový systém, kde ste museli podávať žiadosti, museli ste ísť cez právnikov a podobne. Následne ľudia od projektu upustili. Celé to bolo zvláštne.
Čo sa za tým skrýva? Bol to Elon Musk?
Ja neviem. Môžem povedať, že Elon spočiatku projekt veľmi podporoval – nikdy sa nám nestaval do cesty, nikdy sa nepýtal, čo robíme. Väčšinu času ani nevedel, na čo sa pozeráme. Nakoniec však predsa len urobil rozhodnutie, že nás z neho všetkých stiahne.
Takže si myslíte, že to bol opäť nátlak zo strany spravodajských služieb?
Neviem. Je to zvláštne. Myslím si však, že z jeho uhla pohľadu dosiahol to, čo chcel dosiahnuť.
