Viac regionálnych lídrov? Chcelo by to nový volebný systém

Domnievam sa, že ideálne by bolo najskôr reformovať kompetencie regiónov, potom ich financovanie a až následne, ak na to bude politická vôľa, by sa tieto zmeny mohli premietnuť do volebného modelu, aby sa politické strany prispôsobili novému usporiadaniu.

Ako to už býva, v ideálnom svete nežijeme. Zmena volebného systému je pre politikov príliš lákavá téma, preto ju chcú vytiahnuť čo najskôr. Najhlasnejší nositelia tejto témy sú Hlas a KDH. Opatrne sa k nej vyjadril aj Smer.

To však pri súčasnom rozložení síl v Národnej rade zďaleka nestačí na ústavnú väčšinu, ktorá je potrebná na zmenu volebného systému. Ostatné parlamentné strany vrátane SNS sú totiž vehementne proti takejto reforme, a ani koalícia tak v tejto téme nie je jednotná.

Čo by zmena volebného systému mohla priniesť? Musíme si trochu zafabulovať, pretože konkrétny návrh z dielne Hlasu ani KDH nepoznáme. S vysokou pravdepodobnosťou však vieme, že zmena volebného systému pre parlamentné voľby prinesie viac volebných obvodov.

Môže sa nám to zdať ako nezvyčajná reforma, ale v Európskej únii má jeden volebný obvod okrem Slovenska [do parlamentných volieb v roku 1998 sme mali na Slovensku štyri volebné obvody podľa počtu vtedajších krajov, poz. red.] už iba Holandsko. Je to teda úplne bežný prístup, ktorý má mnoho výhod. Vychádzajme teda z myšlienky, že každý volebný obvod bude mať svoju vlastnú kandidátnu listinu.

V prvom rade sa tým oslabí pozícia nedotknuteľných lídrov politických strán. Malí „Napoleonovia“ slovenskej politiky by mohli viesť kandidátku len v jednom volebnom obvode. Vo zvyšných by strany museli nominovať regionálnych lídrov, ktorých ľudia na lokálnej úrovni poznajú, dôverujú im a v regióne reálne bývajú. Niektorí miestni lídri môžu vo svojom obvode získať aj viac preferenčných hlasov ako celoštátny predseda.

Takáto dynamika by vytvorila konkurenciu vo vnútri politických strán. Žiaden autoritatívny líder si nemôže byť istý, že bude k svojej stoličke zabetónovaný navždy. Z dlhodobého hľadiska by to mohlo viesť k bojom o predsednícky trón namiesto nekonečného zakladania ďalších strán. Ak by sme to chceli zjednodušiť, tak v zásade platí, že čím viac obvodov by sa pridalo, tým by sa moc skoncentrovala do menšieho počtu politických strán.

Ak by chceli politické partaje zaujať voličov mimo svojich primárnych obvodov, potrebovali by „obrúsiť hrany“ svojho programu. Museli by zjemniť rétoriku a viac načúvať lokálnym požiadavkám priemerného voliča v tom-ktorom obvode.

„Krikľúňom“ politickej scény by sa takáto reforma, samozrejme, nepáčila. Kto by po zmene volebného systému nezjemnil rétoriku, mohol by sa ocitnúť spolu so svojou stranou na smetisku politických dejín alebo sa môže stať dokonca marginálnou stranou. Z dlhodobého hľadiska by to mohlo smerovať aj k spájaniu politických strán podobného zamerania.

Z môjho pohľadu najväčšia zmena nastane v „odkrytí kariet“ jednotlivých strán. Napríklad pri desiatich volebných obvodoch si nevystačíte s populistickými návrhmi a veľkými gestami. Potrebujete priniesť konkrétne riešenia konkrétnych problémov konkrétnych regiónov.

Stranám by neostávalo nič iné, len spolupracovať s regionálnymi lídrami a načúvať potrebám ľudí v regiónoch. Keď si v nejakej oblasti politici nevedia poradiť, ľahko prídu na to, že takáto kompetencia by mala patriť regionálnym politikom, ktorí sa s ňou vedia popasovať lepšie. A tak sme sa okľukou vrátili k reforme regiónov, o ktorej som už písal.

Reforma kompetencií a financií pre regióny a zmena volebného systému by mali byť dve samostatné a oddelené reformy. Pretože zhoda naprieč politickým spektrom zatiaľ neexistuje. Jedna reforma by preto mohla ohroziť tú druhú.

Diskusia o zmene volebného systému by tiež mala prebiehať skôr medzi politikmi a politológmi, a nie medzi ekonómami a samosprávami, ako je to pri reforme regiónov. Nič nám však nebráni o oboch reformách začať aktívnejšie diskutovať. Na diskusiu aj s našimi názorovými oponentmi sme na Slovensku v poslednej dobe akosi pozabudli.

Možno som naivný, lebo sa traduje, že kapry si svoj rybník predsa samy nevypustia, ale v tomto smere vidím reformu regiónov a zmenu volebného systému ako príležitosť.