Times: Ukrajina by mohla do niekoľkých mesiacov vyrobiť atómovú bombu

Ukrajina sa podľa britského denníka začne spoliehať na vlastné odstrašujúce kapacity, ak zvolený prezident Spojených štátov Donald Trump skutočne zastaví vojenskú a finančnú pomoc.

„Vytvorenie jednoduchej atómovej bomby, ako to urobili Spojené štáty v rámci projektu Manhattan, by po 80 rokoch nebolo zložitou úlohou,“ uvádza sa v dokumente.

Keďže Ukrajina nemá čas na vybudovanie a prevádzku veľkých zariadení potrebných na obohacovanie uránu, musela by sa spoliehať na použitie plutónia získaného z vyhorených palivových tyčí odobratých z ukrajinských jadrových reaktorov.

Kyjev má v súčasnosti pod kontrolou deväť funkčných reaktorov atómových elektrární, a hoci sa v roku 1996 vzdal tretieho najväčšieho jadrového arzenálu na svete po rozpade Sovietskeho zväzu, stále disponuje značnými jadrovými skúsenosťami, najmä v oblasti konštrukcie plutóniovej bomby.

„Hmotnosť reaktorového plutónia, ktoré má Ukrajina k dispozícii, možno odhadnúť na sedem ton… Významný arzenál jadrových zbraní by si vyžadoval oveľa menej materiálu… množstvo materiálu postačuje na stovky bojových hlavíc s taktickým výkonom niekoľko kiloton,“ citoval Times dokument pre ministerstvo.

Takáto bomba by mala približne desatinu výkonu Fat Mana, konštatujú autori dokumentu. „To by stačilo na zničenie celej ruskej leteckej základne alebo sústredených vojenských, priemyselných alebo logistických zariadení. Presný jadrový výkon by bol nepredvídateľný, pretože by sa použili rôzne izotopy plutónia,“ napísal autor správy Olexij Ižak.

Ižak je vedúcim oddelenia ukrajinského Národného inštitútu strategických štúdií, vládneho výskumného centra, ktoré pôsobí ako poradný orgán prezidentskej kancelárie a Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na októbrovom stretnutí s exprezidentom USA Donaldom Trumpom vyhlásil, že jeho krajina by potrebovala jadrové zbrane na strategické odstrašenie, ak by Ukrajine zabránili vstúpiť do NATO.

Zelenskyj neskôr poprel, že Ukrajina sa snaží jadrové zbrane vyrobiť, a predošlé vyhlásenie označil za konštatovanie neexistujúcich bezpečnostných záruk mimo Aliancie.

Tento dokument však ponúka právny základ pre odstúpenie od zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Tú Ukrajina ratifikovala pod podmienkou bezpečnostných záruk zo strany USA, Británie a Ruska v Budapeštianskom memorande z roku 1994.

Kyjev v súčasnosti tvrdí, že Moskva toto memorandum porušila, čím právny rámec stratil platnosť.

„Porušenie memoranda zo strany Ruskej federácie, ktorá disponuje jadrovými zbraňami, je formálnym dôvodom na odstúpenie od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a morálnym dôvodom na prehodnotenie nejadrovej voľby zo začiatku roka 1994,“ uvádza sa v dokumente.

Dokument vydalo Centrum pre armádne, konverzné a odzbrojovacie štúdie, vplyvný ukrajinský vojenský think tank. Inštitúcia ho predložila námestníkovi ministra obrany, vláda ho neskôr nevzala na vedomie.

Česká agentúra ČTK priniesla správu o tom, že hovorca ukrajinskej diplomacie Heorhij Tychyj na sociálnej sieti v reakcii na správu Times uviedol, že Ukrajina jadrové zbrane nevyvíja, a ani ich nemieni zháňať.

„Ukrajina sa zaviazala k NPT (Zmluva o nešírení jadrových zbraní); nevlastníme, nevyvíjame ani nemáme v úmysle získať jadrové zbrane,“ uviedol jasne Tychyj.

(sab)