Policajnú brutalitu v Košiciach sprevádzajú mnohé pochybenia

Nešťastná udalosť sa začala krádežou alkoholu v obchode 5. novembra 2024, ktorej sa dopustil polícii známy recidivista a bezdomovec. Tohto muža zadržali priamo na mieste pracovníci SBS a privolali políciu. Dvojčlenná policajná hliadka následne muža prevzala v zaisťovacej miestnosti, pričom jeden z policajtov ho v priestoroch obchodu mal brutálne napadnúť.

Policajt mu mal spôsobiť viaceré zranenia hlavy, tváre a ďalších častí tela, čo viedlo k opuchu mozgu ťažkého stupňa. Dobitý muž po prevoze na policajnú stanicu upadol do bezvedomia a bol okamžite prevezený do Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach.

Jeho zdravotný stav si vyžiadal urgentný operačný zákrok, počas ktorého lekári zistili rozsiahly opuch mozgu. Muž týmto zraneniam nasledujúci deň v nemocnici podľahol. Pitva následne potvrdila, že smrť nastala v dôsledku zranení.

Obvinený je iba jeden policajt

Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby vzniesol podľa vyjaderní jeho riaditeľa Branislava Zuriana obvinenie jednému zasahujúcemu policajtovi pre zneužívanie právomocí verejného činiteľa a pre trestný čin zabitia, pri ktorom mu hrozí trest odňatia slobody na 12 až 15 rokov. Druhý policajt zo zasahujúcej hliadky vystupuje v prípade ako svedok, hoci policajný prezident Ľubomír Solák avizoval jeho prepustenie z Policajného zboru.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a šéf Úradu inšpekčnej služby Branislav Zurian, 18. apríla 2024. Foto: Štandard

Obvinený policajt bol sudcom pre prípravné konanie vzatý do kolúznej väzby z dôvodu obavy, že by mohol ovplyvňovať svedkov alebo mariť vyšetrovanie prípadu. Krátko po incidente sa totiž vrátil do priestorov obchodu, čo naznačuje jeho možnú snahu získať kamerové záznamy alebo ovplyvniť svedkov. Snaha získať kamerové záznamy bola potvrdená predsedom KDH Milanom Majerským po rokovaní na brannobezpečnostnom výbore.

Marenie vyšetrovania jednoznačne naznačuje aj postup oboch policajtov, ktorí zadržali zlodeja v obchode. Hliadka totiž najprv v policajnom zázname tvrdila, že muž si mal zranenia spôsobiť sám tým, že bol pod vplyvom alkoholu a spadol, a neskôr v nemocnici do správy uviedli inú verziu o tom, že mal klásť odpor pri zatýkaní.

Policajná inšpekcia nekonala okamžite

Policajt, ktorý mal muža dobiť, prekvapivo nebol zadržaný bezprostredne po zistení príčiny smrti dobitého muža, ale až šesť dní po celom incidente, teda 11. novembra 2024. Aj pre takýto časový odstup sa mohol dnes už obvinený policajt vrátiť na miesto činu, čo mohlo výrazne narušiť vyšetrovanie prípadu.

Policajná inšpekcia začala vyšetrovanie až po zisteniach z pitvy, ktoré potvrdili násilnú smrť muža a odhalili nezrovnalosti v správach policajnej hliadky. Policajný prezident Solák časový odstup pri zadržaní vysvetlil tým, že inšpekcia koordinovala svoj postup s prokurátorom a zabezpečovala dôkazy. Podľa jeho vyjadrení došlo aj k monitorovaniu podozrivého policajta, vrátane jeho návratu do obchodu za účelom získania kamerových záznamov.

Prezident Policajného zboru SR Ľubomír Solák. Foto: Martin Baumann/TASR

Branislav Zurian odmietol špecifikovať, prečo štátne orgány nezaistili podozrivých policajtov okamžite, ale iba odkázal na vyšetrovaciu autonómiu vyšetrovateľa a dozorového prokurátora. Dodal, že v danom čase ešte nebol zabezpečený dostatok dôkazov na podozrenie z trestnej činnosti.

Riaditeľ inšpekčnej služby zároveň dodal, že vyšetrovanie pracuje s viacerými možnosťami motívu útoku policajta, no rozhodne medzi nimi nie je verejne prezentovaný naratív o frustrácii. Samotný obvinený policajt odmietol vypovedať, a preto ani on nevysvetlil, prečo konal tak agresívne.

Motív o frustrácii policajta šíria predovšetkým opoziční poslanci, ktorí tvrdia, že obvinený policajt mal riešiť dobitého muža aj v minulosti. Poslanci poukazujú aj na vplyv novely Trestného zákona, ktorá podľa nich spôsobuje frustráciu policajtov tým, že im znemožňuje riadne stíhať krádeže.

Pochybení v postupe polície je viacero

Celý tento prípad s nešťastným incidentom ukazuje hneď niekoľko pochybení z radov polície. Branislav Zurian tvrdí, že obvinený policajt napadol dobitého muža hneď po príchode do miestnosti jeho zadržania v obchode. Mal ho udierať do priestoru brucha a hlavy, pričom celému konaniu sa prizeral jeho kolega z hliadky.

Takto opísaný dej je ukážkovým porušením zákona o Policajnom zbore. Ten síce umožňuje policajtom použiť donucovacie prostriedky, medzi ktoré patria aj hmaty, chvaty či údery, no zásadne iba v sebaobrane.

Ak policajt napadne iného bez udania dôvodu, pričom aj prípadné nadávky či iné výroky na adresu policajta nie sú zákonným dôvodom na využitie násilia, rozhodne prekročil svoje právomoci.

Policajt, ktorý sa celej bitke prizeral, mal okamžite zasiahnuť práve s odkazom na zákon o Policajnom zbore, a zastaviť neoprávnené použitie násilia. Ak by konal zákonným spôsobom, zadržaný muž by dnes rozhodne žil.

Policajt nezastavil násilie a falšoval správy

Vzhľadom na túto skutočnosť je veľmi prekvapivé konanie policajnej inšpekcie. Tá sa rozhodla prizerajúceho policajta neobviniť, ale spraviť z neho svedka. Svedok to rozhodne je, ale zároveň je aj spolupáchateľ trestnej činnosti. Nie v prípade samotného zabitia osoby, ale v prípade zneužívania právomocí verejného činiteľa, pretože si nesplnil povinnosti vyplývajúce z jeho právomoci zastaviť nezákonné, a až brutálne konanie svojho kolegu.

O spolupáchateľstve jednoznačne svedčí aj spoločné vyhotovenie rozdielnych správ oboch kolegov z hliadky. Nie je možné tvrdiť pri policajtovi, ktorý nezabránil extrémnemu útoku na inú osobu, a navyše sa to potom snažil zamaskovať nepravdivými správami, že je to iba svedok trestného činu.

Postup policajnej inšpekcie rovnako vyvoláva otázky o jej zákonnosti. Ak začala vyšetrovanie po úmrtí osoby vyvolané zraneniami od policajta, daný policajt mal byť okamžite zadržaný. V žiadnom prípade neobstoja argumenty o akomsi zbere dôkazov, pretože tieto boli k dispozícii ihneď, minimálne v podobe pitevnej správy a správy policajtov o použití násilia voči mužovi.

Žiadnu rolu pritom nehrá fakt, že policajti klamlivo tvrdili zákonný dôvod na použitie úderov. Ani v prípade oprávnenosti použitia donucovacích prostriedkov nemôže policajt konať takou intenzitou, že osoba neskôr zomrie.

Inšpekcia mala v tom čase už k dispozícii obe správy s rozdielnym opisom toho, čo sa vlastne stalo. To svedčí o účelovej manipulácii deja, pri ktorom zomrel človek. Vyčkávanie na akési ďalšie dôkazy je scestné, pretože závery pitvy a rozdielne správy policajtov jednoznačne preukazujú porušenie zákona.

Zákon o Policajnom zbore stanovuje, že policajt musí konať zákonne, s rešpektom k základným právam osôb. Použitie donucovacích prostriedkov musí byť primerané situácii. V tomto prípade došlo k jasnému prekročeniu primeranosti, čo by už samo osebe stačilo na okamžitý zásah inšpekcie.

Ponechaním policajtov nielen na slobode, ale dokonca aj v službe, mohlo dôjsť k zásadnému mareniu vyšetrovania, a ako sa neskôr ukázalo, jeden z policajtov sa o to aj snažil. Neprípustné vyčkávanie zo strany policajnej inšpekcie so zadržaním policajtov jednoznačne podozrivých zo zabitia inej osoby je samo osebe dôvodom na vyvodenie zodpovednosti zo strany kompetentných.

Incident odhalil problém s psychotestami

V tomto prípade dochádza aj k rozsiahlemu šíreniu dezinformácií o frustrácii ako možnom motíve. Túto teóriu vyšetrovanie vylúčilo, no napriek tomu je tento naratív živený politikmi, ktorí sa snažia vyvolávať vášne.

Je odsúdeniahodné, že smrť človeka je zneužívaná na šírenie vymyslených informácií a na burcovanie verejnosti. Polícia, ako bezpečnostná zložka štátu, zamestnáva takmer 20-tisíc ľudí a vykonáva jednu z najnáročnejších činností, a to nielen z hľadiska fyzického, ale aj psychického zaťaženia.

Je prirodzené, že pri takomto počte zamestnancov a záťaži dochádza, a bude dochádzať k incidentom, keď jednotlivci nezvládnu svoje povinnosti vykonávať v súlade so zákonom. Obviňovať celý Policajný zbor zo zlyhania jednotlivcov by bolo neprimerané. Uvedené platí o to viac, ak nie je ničím preukázané, že za útokom policajta stála práve jeho psychika.

Ani najnovšia správa o úmrtí muža zadržaného pre jazdu pod vplyvom alkoholu na tom nič nemení. Tento prípad je rovnako využívaný na kritiku polície, hoci nie je známe prečo muž zomrel, a či vôbec bolo možné zo strany policajtov predísť tomuto úmrtiu.

Napriek tomu je však dôležité poukázať na nedostatočné mechanizmy kontroly psychického stavu policajtov. Náročná práca policajta bezpochyby zanecháva stopy na psychike každého, kto v Policajnom zbore slúži dlhší čas. Štát by mal vedieť tento problém riešiť systémovo a zaviesť vhodné preventívne opatrenia.

Úmrtie muža spôsobené policajtom však odhalilo závažné systémové zlyhanie. Ukázalo sa, že psychologické testy sa u policajtov vykonávajú povinne iba pri vstupe do zboru, prípadne individuálne pri konkrétnych podozreniach alebo pri kariérnom postupe.

Štát nemá prostriedky na pravidelné kontroly

V praxi to znamená, že policajt môže slúžiť roky so zlým psychickým stavom, ktorý je dôsledkom práce, a nikto to nemusí odhaliť až do momentu eskalácie do podobnej tragédie. Štát jednoducho nemá zavedený žiadny ochranný mechanizmus na podporu tých, ktorí majú chrániť ostatných.

Problém sa z praktického hľadiska pokúsila vysvetliť štátna tajomníčka ministerstva vnútra Lucia Kurilovská. Podľa jej vyjadrenia štát jednoducho nevie zabezpečiť opakujúce sa psychotesty pre taký veľký počet policajtov. Nie je na to dostatok testov a ani psychiatrov, ktorých v súčasnosti je v Policajnom zbore asi 60.

Pri pravidelnom testovaní by psychotesty museli byť pravidelne obmieňané, čo by znamenalo obrovské množstvo testov pre taký veľký počet príslušníkov. Rovnako by to znamenalo nutnosť zamestnať veľké množstvo psychiatrov, ktorí by tieto testy náležite vyhodnocovali a skúmali stav jednotlivých príslušníkov.

Lucia Kurilovská. Foto: Pavol Zachar/TASR

Psychologička Eva Klimová upozornila na ďalší vážny problém. Samotné vstupné psychotesty údajne kolujú medzi uchádzačmi o prácu policajta. Tí sa často iba mechanicky naučia správne odpovede, aby testom prešli. Podľa nej systém ani na elementárnej úrovni nezaručuje, že v zbore pracujú iba psychicky stabilní jedinci.

Zistenia o nedostatočnej psychologickej podpore a podvádzaní pri psychotestoch poukazujú na masívne zlyhanie štátu. Tento problém pretrváva už dlhodobo, no napriek tomu štát v tak zásadnej veci nijako nekonal.

Vyhlásenie policajného prezidenta Soláka o spustení pilotného projektu kamier na policajných uniformách od 1. decembra v Košiciach a Bratislave sa môže javiť ako prínos, a iste v niektorých prípadoch lepšie objasní celú situáciu.

Neodstráni to však príčinu podobných zlyhaní, a nemožno ani racionálne uvažovať o absolútnej spoľahlivosti zapnutia samotných kamier počas policajných zásahov. Na problém vypnutých kamier či chýbajúceho kamerového záznamu z policajnej akcie, hoci ho zákon vyžaduje, upozornil opakovane verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Posun k objektivite napriek apelom Dobrovodského nebol výrazný.

Ak má táto tragická udalosť spoločného menovateľa, je ním nedostatočná aktivita štátnych orgánov. Odsúvanie systémových problémov polície, ako aj oneskorený zásah pri úmrtí človeka však potvrdzujú obavy verejnosti z toho, aká tragédia sa stane nabudúce.